Košice (iné názvy pozri kapitolu Názov) sú metropolou východného Slovenska a s takmer 230 000 obyvateľmi druhým najľudnatejším mestom na Slovensku. Mesto je súčasťou Košickej aglomerácie s 367 000 obyvateľmi a Košicko-prešovskej aglomerácie, ktorá s 555 800 obyvateľmi patrí medzi najväčšie urbanizované oblasti na Slovensku.

V roku 2013 sa Košice stali Európskym hlavným mestom kultúry. Od roku 2016 nesú titul Európske mesto športu, od toho istého roku sa tu koná prestížny medzinárodný filmový festival MFF Art Film. Prostredníctvom podpory rozvoja kreatívneho priemyslu a informačných technológií sa Košice zaradili do Siete kreatívnych miest UNESCO v roku 2017, keď im bol priznaný štatút UNESCO Creative City of Media Arts. Košice v roku 2019 získali taktiež titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019. Ocenenie udeľuje Európske dobrovoľnícke centrum so sídlom v Bruseli. Košice sa tak stali historicky prvým mestom z krajín strednej a východnej Európy a po Barcelone, Lisabone, Londýne, Sligu a Aarhuse šiestym európskym mestom, ktoré získalo toto prestížne ocenenie.

Košice sú centrom celého východného Slovenska a sídlom regionálnej samosprávy – Košického samosprávneho kraja. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy, Košickej gréckokatolíckej eparchie, Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie a Ústavného súdu SR. Zároveň sú významným univerzitným centrom (sídlom troch univerzít a jednej vysokej školy, ako aj fakúlt a detašovaných pracovísk iných slovenských vysokých škôl) a ôsmich ústavov Slovenskej akadémie vied.

Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií s celoslovenskou a regionálnou pôsobnosťou, medzi ktoré patria Národné divadlo Košice, Štátna filharmónia Košice, Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum, Východoslovenská galéria a Štátna vedecká knižnica v Košiciach. Mesto má pestrú národnostnú skladbu, najväčšiu menšinu na území mesta tvorí maďarská menšina (takmer 3 % podľa kvalifikovaného odhadu Štatistického úradu SR) a rómska menšina s podielom takmer 2 %.

Mesto hrá rolu v dopravnom prepojení východ – západ, kde tvorí spojnicu medzi východnou a strednou Európou na jednej strane a Ukrajinou a Ruskom na druhej strane prostredníctvom širokorozchodnej železničnej trate. Košické medzinárodné letisko sprostredkúva letecké spojenie so západnou a stredovýchodnou Európou pre spádovú oblasť východného Slovenska. V meste je zastúpený hutnícky a strojársky priemysel, umiestnená je tu skupina firiem informačných a telekomunikačných technológií, ktorá je združená v klastri Košice IT Valley.

Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými pamiatkami gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku (). Jej najvýznamnejšou dominantou je rozlohou najväčšia sakrálna stavba na Slovensku – gotická katedrála Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica, lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami, je promenádnym korzom mesta.

Geografia náhľad|Plocha mestaLegenda :

14px Zastavaná plocha okolo roku 1910 Mesto leží vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, v blízkosti hraníc s Maďarskom (), Ukrajinou () a Poľskom () na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené asi .

Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Hornád v geografickom styku severného výbežku Východopanónskej panvy – Košickej kotliny a karpatského pohoria Slovenské rudohorie, ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom Čiernej hory a Volovských vrchov. Z východu ho obklopuje hradba Slanských vrchov sopečného pôvodu.

Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch Hradová – , ktorý patrí do masívu Čiernej hory.

Geológia Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje hornádsky zlomový systém, kolmo obmedzujúci gemerikum, veporikum a vnútrokarpatský paleogén od Východopanónskej panvy. Pozdĺž zlomu došlo v miocéne k silnej sopečnej aktivite v Slanských vrchoch. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých íloch kochanovského súvrstvia sarmatského veku (miocén) a mladších riečnych pieskoch, štrkoch a hlinách kvartéru. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách veporika a gemerika. V oblasti Ťahanoviec to sú granodiority až tonality komplexu Bujanovej a nadložné premenené pieskovce a zlepence a tiež mezozoické vápence patriace k veporiku. V západnej časti dominujú premenené horniny gemerika, hlavne fylity čermeľskej skupiny, zlepence a brekcie krompašskej skupiny a amfibolity a metabazity rakoveckej skupiny. Z nerastného bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská magnezitu, ktoré sa do roku 1997 ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti Jahodnej sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby uránovej rudy s významnou prímesou molybdénu.

Podnebie a počasie Podnebie Košíc je kontinentálne, mierne s priemernými teplotami –3 °C v januári a 19 °C v júli. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,48,7 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 600. Absolútne maximum: 38,5 °C (20. júl 2007). Absolútne minimum: –30,5 °C (16. február 1940).

Vodné toky

Mesto patrí do povodia riek Hornád – Slaná – Tisa. Rieka Hornád preteká východnou časťou mesta v smere sever – juh. Pravostrannými prítokmi Hornádu sú východo-západným smerom Myslavský potok a severozápadným smerom potok Čermeľ. Mestskou časťou Šaca v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka Ida. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky Torysa a Oľšava. Ochranu pred povodňami zabezpečujú pre mesto priehrady na Hornáde Ružín I a Ružín II. Pozri aj: Zoznam vodných tokov v Košiciach

Vodné plochy a jazerá Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na riekach Hornád a Ida, viaceré bagroviská, resp. štrkoviská a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti mesta sú zachované slepé ramená. vodná plocha Jazero Seligovo jazero Čanianske jazerá – štrkoviská vodná nádrž Bukovec – zásobáreň pitnej vody vodná nádrž Poľov – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne NIPPON STEEL SLOVAKIA vodná nádrž Pod Bukovcom – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne NIPPON STEEL SLOVAKIA

Pozri aj: Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí

Susedné obce Najbližšie ku hraniciam mesta sa nachádza 26 obcí. Všetky tieto obce sú vidiecke spoločenstvá a nachádzajú sa v okrese Košice-okolie. náhľad|Letecká panoráma Košíc + Susedné obce mesta Košice Košická BeláVeľká Lodina SokoľKostoľany nad HornádomDružstevná pri Hornáde BudimírBeniakovce Malá IdaBaškaNižný KlátovVyšný Klátov HrašovíkKošické OlšanySady nad TorysouKošická Polianka ŠemšaVeľká Ida HaniskaSokoľanyBočiarSeňa Vyšná HutkaNižná HutkaNižná MyšľaKokšov-BakšaValaliky

Politika náhľad|vpravo|Historická radnica, reprezentatívne sídlo primátora mesta náhľad|Zloženie zastupiteľstvaLegenda : thumb|upright 0.6|Plastika mestského erbu náhľad|upright 0.6|Budova Divízie je sídlom Košického samosprávneho kraja

Mestská samospráva

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb. určil Košiciam štatút mesta spravovaného magistrátom, mestským zastupiteľstvom a primátorom mesta. Novelizácia zákona z roku 2006 222/2006 Zb. rozšírila napríklad právomoci miestnych zastupiteľstiev mestských častí.

Mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 41 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých mestských častí na obdobie štyroch rokov.

Primátor je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie v jednokolovej voľbe systémom relatívnej väčšiny. Vedie rokovania mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov.

Mestská rada je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta.

Magistrát je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ.

Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych mestských častí, ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so starostami. 140px Okresy a mestské časti Košice I Košice II Košice III Košice IV Džungľa Lorinčík Dargovských hrdinov Barca Kavečany Luník IX Košická Nová Ves Juh Sever Myslava   Krásna Sídlisko Ťahanovce Pereš   Nad jazerom Staré mesto Poľov   Šebastovce Ťahanovce Sídlisko KVP   Vyšné Opátske   Šaca       Západ    

Symboly Erb Košíc je najstaršie doloženým mestským erbom v Európe . Strieborná veľká pečať mesta z roku 1504 je jednou z najkrajších uhorských renesančných pečatidiel. Ďalšími symbolmi sú zástava mesta, insígnie a štandarda primátora. 11. apríla 2019 mestskí poslanci odsúhlasili za patrónku mesta svätú Alžbetu Uhorskú, ktorá je taktiež patrónkou známej košickej katedrály.

Regionálna samospráva a štátna správa

Decentralizáciou verejnej správy od roku 2002 prešla väčšina kompetencií krajov a okresov na samosprávny kraj. Košice sú sídlom Košického samosprávneho kraja. Na úrovni štátnej správy je územie mesta spravované Obvodným úradom Košice s pôsobnosťou pre celý Košický kraj.

Primátori 1990 – 1993: Ján Kopnický 1993 – 1994: Rudolf Bauer 1994 – 1999: Rudolf Schuster 1999 – 2006: Zdenko Trebuľa 2006 – 2010: František Knapík 2010 – 2018: Richard Raši 2018 – 2026: Jaroslav Polaček

Dejiny Historická príslušnosť24px Uhorsko okolo 1000 – 1526 22px Habsburská monarchia 1526 – 1804 22px Rakúske cisárstvo 1804 – 1867 22px Rakúsko-Uhorsko 1867 – 1918 24px Slovenská republika rád 1919 – 1919 Česko-slovenská republika 1918 – 1938 24px Maďarské kráľovstvo 1938 – 1945 Česko-slovenská republika 1945 – 1960 Československá socialistická republika 1960 – 1990 Česká a Slovenská Federatívna Republika 1990 – 1992 Slovenská republika od 1993

náhľad|vpravo|Cassovia – Hlavné mesto Horného Uhorska (1617) náhľad|Erb mesta Košice náhľad|Dóm svätej Alžbety

Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku 1230, ktorá spomína kostol v kráľovskej osade – Villa Cassa – predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku 1241, keď kráľ Belo IV. podporoval znovuosídlenie Uhorského kráľovstva po mongolskom vpáde prizvanými „hosťami“ zo saského Nemecka. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého námestia, bola v rokoch 12701290 obohnaná mestskými hradbami. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca 18. storočia.

V roku 1312, v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojská a po boku kráľa Karola Róberta z Anjou porazilo v Bitke pri Rozhanovciach oligarchov Omodeja Abu a Matúša Čáka Trenčianskeho, za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku 1369 Košice získali mestský znak, ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v Európe . Stali sa druhým najdôležitejším mestom v Uhorskom kráľovstve, s rovnakými právami, ako malo hlavné mesto Budín. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z Pobaltia na Balkán. Za vlády Žigmunda Luxemburského v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej gotickej výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je Dóm svätej Alžbety. Za humanistického panovania Mateja Korvína dosiahol rozkvet Košíc svoj vrchol, keď sa s 10 000 obyvateľmi radili k najväčším mestám Európy.