Kráľovský Chlmec (v minulosti Kráľovský Chlumec, ) je mesto ležiace v Košickom kraji na Slovensku. Je významným centrom Medzibodrožia. Mesto má silné zastúpenie maďarskej národnosti.
Polohopis Mesto leží v juhovýchodnej časti Slovenska, na východnom úpätí Chlmeckých kopcov v regióne Medzibodrožie. Obklopuje ho Východoslovenská nížina a zo severnej strany mokrade CHKO Latorica. Mestom prechádza cesta I/79 a II/555, južne vedie železničná trať Košice – Čierna nad Tisou. Trebišov je od Kráľovského Chlmca vzdialený severozápadne, Veľké Kapušany severne a Čierna nad Tisou východne.
Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.
Dejiny Po vzniku Uhorska sa osada a ako aj celé Medzibodrožie stali súčasťou Zemplínskej župy. S názvom „Helmech“ sa stretávame v zakladacej listine obce Leles z roku 1214. V polovici 15. storočia bola usadlosť povýšená na zemepánske mesto, o čom svedčí aj historická pečať mesta s erbom.
Na vyvýšenine nad mestom dal postaviť Péter Perényi začiatkom 16. storočia hrad. Po rozrumení sa dnes nazýva Csonkavár (v preklade Okyptený hrad, Troskohrad) či hrad - zrúcanina Kráľovský Chlmec.
V 17. storočí mesto dočasne patrilo pod Sedmohradské kniežatstvo. V tomto období dala Zuzana Lórantfiová, vdova po Jurajovi Rákócim I., postaviť v meste kaštieľ. V druhej polovici 19. storočia sa Kráľovský Chlmec stal okresným centrom.
V roku 1918 sa Kráľovský Chlmec stal súčasťou Česko-slovenskej republiky. Po 1. viedenskej arbitráži bol pripojený k Maďarsku.
Mesto bolo sídlom Medzibodrožského okresu, ktorého štatút zanikol v roku 1960. Mesto bolo pričlenené do okresu Trebišov.
Symboly mesta Podľa Heraldického registra má mesto tieto symboly prijaté od 15. storočia. Doložený erb je z pečatidla z roku 1561. Znovuobnovený bol v roku 1977.
Erb V striebornom štíte zelená, do kruhu stočená vínna réva s dvoma listami vybiehajúcimi do horných rohov štítu, uprostred s červeným strapcom hrozna.
Vlajka Vlajka mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov červeného, zeleného, bieleho, zeleného, červeného. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma cípmi, t. j. jedným zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo Mesto malo v roku 2021 podľa sčítania 7 489 obyvateľov.
Národnostné zloženie (2021): 5401 maďarská 72,1 % 1764 slovenská 23,6 % 100 rómska 1,3 % 14 česká 0,2 % Kráľovský Chlmec mal v roku 2011 podľa sčítania 7 698 obyvateľov.
Národnostné zloženie (2011):
5670 maďarská 73,66 % 1496 slovenská 19,43 % 304 rómska 3,95 % 20 česká 0,26 %
Náboženské zloženie (2011):Štatistický úrad Slovenskej republiky: Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. Bratislava, 2012, s. 178-179. ISBN 978-80-8121-208-6. rímskokatolíci – 48,35 % kalvíni – 24,07 % gréckokatolíci – 12,12 % bez vyznania – 6,51 %
Obyvateľstvo Národnostné zloženieRokObyvateľov spoluMaďariNemciSlováciRusíniRómoviaIní18802 0751 976 (98,6%)6 (0,3%)15 (0,7%) - -78 (3,8%)19002 3032 282 (99,1%)13 (0,6%) - 4 (0,2%) - 4 (0,2%)19102 7252 719 (99,8%)2 (0,1%)2 (0,1%)1 (0,1%) -1 (0,1%)19212 8532 043 (71,6%) -116 (4,1%) - -694 (24,3%)19303 2741 941 (56,2%)18 (0,5%)303 (9,3%)17 (0,5%) -995 (30,4%)19383 7943 680 (97,0%)18 (0,5%)39 (1,0%)21 (0,6%) -36 (0,9%)19413 7563 692 (98,3%)12 (0,3%)17 (0,5%)7 (0,2%) -28 (0,7%)19705 3444 080 (76,3%) -1 224 (22,9%) -n.a.40 (0,7%)19806 3584 850 (76,3%) -1 462 (23,0%) -n.a.46 (0,7%)19917 9816 422 (80,5%)1 (0,1%)1 304 (16,3%) -n.a.250 (3,1%)20018 0316 179 (76,9%) -1 515 (19,0%) -n.a.37 (0,5%)20117 6985 670 (73,7%) -1 496 (19,4%) -304 (3,9%) -20217 4895 401 (72,1%) -1 764 (23,6%)6 (0,1%)100 (1,3%)218 (2,9%)
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Čonkavár (maďarsky Csonkavár) alebo hrad Kráľovský Chlmec, zvyšky stredovekého hradu pravdepodobne z 15. storočia (uvádza sa aj začiatok 16. storočia), ktorý sa nachádza vo vyvýšenej polohe západne od centra mesta. Vlastníkom hradu bol premonštrátsky kláštor v Lelesi, neskôr šľachtické rody ako Palóciovi či páni z Perína. V prvej polovici 17. storočia je doložený ako panský majer (udvarház) s obytnou panskou kúriou a hospodárskym príslušenstvom. Z hradu sa dochovali dve protiľahlé steny pôvodnej dvojpodlažnej obytnej veže a pivnice s valenými klenbami. Hrad je postavený z lomového kameňa, nárožia sú z veľkých tesaných tufových kvádrov. Ruiny hradu prešli konzerváciou. Kaštieľ Zuzany Lorántfiovej, dvojpodlažná pôvodne renesančná bloková stavba s valbovou strechou z druhej polovice 16. storočia. Kaštieľ nechala vybudovať vdova po Jurajovi I. Rákocim Zuzana Lorántfiová na mieste staršej kúrie. Úpravami prešiel v 18. a 19. storočí, naposledy po druhej svetovej vojne. V súčasnosti tu sídli základná umelecká škola. Priečelie kaštieľa je horizontálne členené kordónovou rímsou, okná majú nadokenné rímsy a šambrány. Nad portálom je umiestnený spojený erb Rákociovcov a Lorántfiovcov s vročením 1652.
Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty zo 14. storočia. Barokovo bol upravený v druhej polovici 18. storočia. Ďalšou úpravou prešiel v rokoch 1896 a 1946. Z pôvodnej gotickej stavby sa dochovalo presbytérium s rebrovou krížovou klenbou z druhej polovice 14. storočia. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádzajú klasicistické oltáre, kazateľnica a patronátne lavice z obdobia okolo roku 1800. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými osteniami. Priečelie má členené lizénami, veža vystupuje vo forme rizalitu, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.
Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1787. V roku 1900 bol upravovaný v duchu neogotiky. V interiéri sa nachádzajú dve drevené protiľahlé empory umiestnené na kratších stranách pôdorysu. Zariadenie kostola je neogotické. Fasády kostola sú hladké s polkruovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je dekorovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1923. Ortodoxná synagóga, eklektická stavba z roku 1850. Na bohoslužobné účely bola využívaná do roku 1968, neskôr ako sklad nábytku. V medzivojnovom období mala židovská populácia v meste silné zastúpenie. V súčasnosti synagóga chátra. V interiéri je dochovaná orintalizujúca výmaľba, priestoru dominuje Aron hakodeš. Priečelie synagógy je členené lizénami a kordónovou rímsou ukončené je dekoratívnou stupňovitou atikou s trojuholníkovým štítom.
Školstvo Základná škola (M. Hunyadiho 16) Základná škola (L. Kossutha 56) Špeciálna základná škola (Majlátha 1) Základná umelecká škola (Námestie hrdinov 10/338) Stredná odborná škola (Rákocziho 23) Gymnázium (Horešská 18)
Osobnosti mesta Rodáci Aranka Szentpéteryová (* 1933), herečka Szidi Tobias (* 1967), herečka a speváčka Róbert Géresi (* 1967), biskup Reformovanej cirkvi Csongor Kassai (* 1972), herec Peter Nádasdi (* 1978), herec a spevák Mirek Tóda (* 1980), novinár Viktor Kopasz (* 1973), fotograf
Pôsobili tu László Mécs, premonštrátsky kňaz a básnik, žil a tvoril v meste v rokoch 1930 – 1944
Partnerské mestá Felsőzsolca, Maďarsko Ferencváros, Maďarsko Kanjiža, Srbsko Kisvárda, Maďarsko Rakovník, Česko Sfântu Gheorghe, Rumunsko
Galéria
Referencie
Pozri aj Zoznam kultúrnych pamiatok v Kráľovskom Chlmci
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Okres Trebišov Kategória:Mestá na Slovensku