Prešov (, , ) je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji. Prešov je tretím najľudnatejším mestom na Slovensku. Má štyri katastrálne časti: Prešov, Šalgovík, Solivar a Nižná Šebastová. Patrí do košicko-prešovskej aglomerácie a je prirodzeným kultúrnym, hospodárskym, dopravným a administratívnym centrom regiónu Šariš.
náhľad|Historické centrum s vežou Konkatedrály sv. Mikuláša, v pozadí budovy Fakultnej nemocnice
Polohopis Krajské mesto Prešov leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek Torysa a Sekčov v Košickej kotline podcelok Toryská pahorkatina. Obklopujú ho Slanské vrchy z východu a Šarišská vrchovina zo západu. V meste sa križujú cesty I/18 (PopradMichalovce), I/68 (smer Stará Ľubovňa), I/20 (smer Košice), diaľnica D1 (PopradKošice) a rýchlostná cesta R4 (Svidník Košice). Prešovom vedie železničná trať Košice – Muszyna, na ktorú sa pripájajú trate do Humenného a Bardejova. Košice ležia južne, Poprad západne, Bardejov severne a Vranov nad Topľou východne.
Časti mesta Samosprávne mestské časti. Územné obvody samosprávnych mestských častí:
Obvod číslo 1: Sídlisko III, Sídlisko Mladosť, Rúrky, Kráľova hora Obvod číslo 2: Sídlisko II, Kalvária, Kamenná baňa, Wilecova hôrka, Borkút, Vydumanec, Cemjata, Kvašná voda Obvod číslo 3: sever mesta, Mier, Šidlovec, Dúbrava, Surdok, Kúty, Širpo, Nižná Šebastová Obvod číslo 4: stred mesta – Staré mesto, Táborisko, Sídlisko duklianskych hrdinov Obvod číslo 5: Solivar, Soľná Baňa, Šváby, Delňa, Tichá Dolina Obvod číslo 6: južná časť sídliska Sekčov – stavba 14 Obvod číslo 7: severná časť sídliska Sekčov – stavba 57, Šalgovík
Katastrálne mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík, Cemjata
Ostatné časti: Delňa, Dúbrava, Kalvária, Rúrky, Soľná Baňa, Šarišské Lúky, Širpo, Šidlovec, Táborisko, Teľov, Vydumanec, Borkút, Kúty, Surdok
Sídliská: Duklianskych hrdinov, Mier, Mladosť, Sekčov, Sídlisko II, Sídlisko III, Šváby
Osady: Išľa, Okruhliak, Pustá dolina
Bývalé mestské časti: Haniska (19711990), Ľubotice (19711990), Šarišské Lúky (19711990, od roku 1990 súčasť obce Ľubotice)
V posledných rokoch a v súčasnosti sa realizuje výstavba nových rezidenčných štvrtí a satelitných mestečiek v Prešove a to najmä v mestských častiach Šidlovec, Solivar, Šalgovík, Tichá dolina, či Surdok.
Vodné toky Torysa s prítokmi: Šidlovský potok (Ľ) Vydumanec (P) Malkovský potok (P) Sekčov (Ľ) Delňa (Ľ). Do Sekčova ďalej ústia: Šebastovka (Ľ) Ľubotický potok (Ľ) Šalgovícky potok (Ľ) Soľný potok (Ľ) Baracký potok (P)
Dejiny Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencii hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia.
Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov stalo slobodným kráľovským mestom.
V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov. vľavo|náhľad|326x326bod|Prešov v 17. storočí Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnili šíriaca sa reformácia a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a začiatkom 19. storočia, keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením gréckokatolíckej eparchie v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj hebrejská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli, a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.
Prehľad významných historických udalostí náhľad|Návšteva pápeža Jána Pavla II.
4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova 7. november 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III. 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov) 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove 1453 – prvý erb Prešova 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok od kráľa Ladislava V. Pohrobka 1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša 1647 – svätenie Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice 1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka 1687 – Caraffove jatky, 24 popravených mešťanov 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s Františkom II. Rákocim Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva 1848 – stavba 1. židovskej synagógy 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov 1. novembra 1918 – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura. 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky 20.12.1944 - bombardovanie mesta pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína Pamätník osloboditeľom 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou 1972 – Solivary sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou 2. 7. 1995 – pápež Ján Pavol II. navštívil Prešov 14. 9. 2021 - pápež František navštívil Prešovhttps://www.navstevapapeza.sk/sk/presov Najvyšší predstavitelia mesta náhľad|Radnica, historická budova
Udelením mestských privilégií v roku 1299 získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto richtár stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku 1314. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497. Prvýkrát sa žena stala najvyšším predstaviteľom Prešova roku 2014, kedy sa víťazkou volieb stala Andrea Turčanová. Vo voľbách roku 2018 upevnila svoje postavenie a voľby na primátorku mesta Prešov vyhrala. Vo voľbách v roku 2022 zvíťazil František Oľha.
Vojsko vpravo|náhľad|Budova vojenského veliteľstva
Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.
Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku 1604, keď vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov, až do roku 1710, keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojská generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim. Prešov potom až do roku 1848 rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.
Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900, keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1. novembra 1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v meste Prešov vyrabovali niektoré obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň 1. novembra 1918 bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura. Zničujúce pre mesto Prešov bolo aj bombardovanie mesta 20.12.1944.
Od 4. júla 1945, krátko po skončení Druhej svetovej vojny, boli na území Československa vojenské útvary reorganizované podľa vzoru Červenej armády. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva: veliteľstvo pešieho pluku, veliteľstvo streleckej divízie, veliteľstvo tankovej divízie, veliteľstvo motostreleckej divízie, veliteľstvo mechanizovanej divízie, veliteľstvo armádneho zboru, veliteľstvo mechanizovanej brigády.
Od roku 1918 do roku 2025 boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v Prešove brigádny generál František Bartko, generálmajor Vojtech Gejza Danielovič, generálporučík Alexander Mucha, brigádny generál Ing. Karol Navrátil, brigádny generál Ing. Ivan Pach, generálmajor Emil Perko, generálmajor Ing. Slavomír Verčimák, generálmajor Jozef Zadžora.Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 20092.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7
Obyvateľstvo vpravo|náhľad|Pamätník – Prešovská Sloboda