náhľad|Rusíni na Slovensku v roku 2001
Rusíni (zriedkavo Rusnaci [singulár Rusnak], Rusňáci [singulár Rusňák], Rusnáci [singulár Rusnák]; najmä v historických kontextoch aj Rut(h)éni; do druhej svetovej vojny vo význame a) či b) aj Karpatorusi, Uhrorusi, (uhorskí a haličskí) Rusi, Karpatskí Rusi, Podkarpatskí Rusi, uhorskí a haličskí Malorusi, Karpatskí Rusíni, lat. Rutheni) môžu byť: a) najzápadnejšia vetva východných Slovanov žijúca na severovýchodnom Slovensku, v Haliči, Bukovine, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, v Rumunsku, v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku a početná skupina v USA a Kanade b) ako bod a, ale okrem vojvodinských (t.j. srbských a chorvátskych) RusínovPorov. zdroje uvedené v článku rusínčina (rozlišovacia stránka) c) iné označenie vojvodinských RusínovPorov. zdroje uvedené v článku rusínčina (rozlišovacia stránka) d) Slovania (t. j. aj napr. Slováci) – resp. v dávnejšej minulosti akékoľvek osoby – gréckokatolíckeho alebo pravoslávneho vyznania e) v cirkevnej administratíve Vatikánu v rokoch 1944 (?) až 1961: všetci slovanskí gréckokatolíci bývalého Poľsko-litovského kráľovstva a Rakúsko-Uhorska (a emigranti z týchto oblastí v Západnej Európe, USA a Kanade) f) v rokoch 1968-1991 v Česko-Slovensku: úradný alternatívny názov toho, čo sa vtedy oficiálne hodnotilo ako podskupina Ukrajincov na Slovensku (z dnešného pohľadu išlo o označenie Rusínov a Ukrajincov na Slovensku)ukrajinská (rusínska) národnosť; ukrajinčina. In: Encyklopédia Slovenskaústavný zákon z 27. októbra 1968 o postavení národností v Československej socialistickej republikeKONEČNÝ. Náčrt dejín Karpatských Rusínov S. 212 g) v dávnejšej minulosti (často v latinskej podobe Rutheni)http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\R\U\Ruthenians.htm: pôvodne (doložené od konca 11. storočia): východní Slovania, obyvatelia Kyjevskej Rusi od 12. storočia do cca 15. storočia: predovšetkým obyvatelia Haliče a Volyne (západná Ukrajina) cca od 16. storočia do 18. storočia: obyvatelia východnej časti Poľsko-litovského kráľovstva a Podkarpatskej Rusi (s okolím) v Uhorsku (t. j. predkovia dnešných Rusínov, Bielorusov a Ukrajincov) v 19. stor. a na zač. 20. storočia: Východní Slovania (t.j. prakticky len to, čo dnes označujeme ako Ukrajinci a Rusíni) žijúci na území habsburskej monarchie (a emigranti z týchto území v zahraničí); alebo označenie toho, čo dnes označujeme ako Rusíni a západní Ukrajinci (príp. aj Bielorusi), presnejšie: označenie Východných Slovanov na území habsburskej monarchie, západnej Volyne a západného Podolia, v širšom zmysle aj ostatnej Volyne, ostatného Podolia a Kyjevskej gubernie (resp. ojedinele bez Kyjevskej gubernie ale vrátane Bielorusov), synonymum: Červení Rusi, ČervenorusiRussinen. In: Herders Conversations-Lexikon. Freiburg im Breisgau 1856, Band 4, S. 791А. Котенко, О. Мартынюк, Алексей Миллер. «Малоросс»: эволюция понятия до Первой мировой войны 2011 (citát: Жители Киевской, Подольской и Волынской Губерний, называющие себя Русснаками)Kleinrussische Sprache und Litteratur. In: Meyers Konversationslexikon. Autorenkollektiv, Verlag des Bibliographischen Instituts, Leipzig und Wien, Vierte Auflage, 1885-1892. Band 9. S. 829 S. 490Rußniaken. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 14. Altenburg 1862, S. 624.; alebo označenie toho, čo dnes označujeme ako Rusíni a Ukrajinci, dobové synonymum: MalorusiVorrede. In: Slawische Sprachen. In: Meyers Konversationslexikon. Autorenkollektiv, Verlag des Bibliographischen Instituts, Leipzig und Wien, Vierte Auflage, 1885-1892. 14. Band. S. 1030; alebo označenie toho, čo dnes označujeme ako Rusíni, Ukrajinci a Bielorusi, dobové synonymum: MalorusiCSOPEI, L. Rutén-magyar szótár. 1883. S. XXIII od 12. – 17. storočia: členovia pohraničnej hliadky v Uhorsku v 16. a 17. storočí: kolonizátori nových území v hornatých oblastiach východného a stredného Slovenska na valašskom práve Porovnaj aj stránku rusínčina (rozlišovacia stránka).
Nasledujúci text článku je primárne o význame a).
Delenie Podľa etnografických príznakov sa delia na päť skupín: Lemkovia, Bojkovia, Huculi, Verchovinci a Doliniaci (= Hajnali).
Názov Označenie pre podkarpatských Slovanov Rusíni (Rutheni) podľa historika, profesora Ivana Popa vzniklo ako definícia konfesionálnej orientácie slovanského obyvateľstva v podhorí Karpát, ktoré prijalo kresťanstvo východnej, byzantskej orientácie v dobe Veľkej Moravy. Podľa niektorých filológov etnonymum Rusín mohlo vzniknúť v dobe prvých kontaktov maďarských kmeňov s karpatskými Slovanmi. Maďari totiž pred príchodom do Dunajskej nížiny žili dlhú dobu v kontakte so Slovanmi východnej Európy a identifikovali ich ako „úrusz“, „orosz“, odvodené od „Rusi“. Tieto pojmy existujú dodnes v jazykoch národov východnej Európy a Strednej Ázie ugrijskej a turskej jazykovej skupiny. Po prechode Karpát sa Maďari stretli s miestnymi Slovanmi a zaznamenali ich jazykovú príbuznosť so Slovanmi východnej Európy. Následné preniesli na nich už známy pojem „orosz“.
Dejiny Prvé informácie o Rusínoch sú z obdobia vzniku Uhorského kráľovstva. Kráľ Štefan vykonal administratívnu reformu a rozdelil svoju doménu na jednotlivé oblasti komitáty. Niektoré pohraničné oblasti, ktorým hrozilo vonkajšie nebezpečenstvo, boli spravované ako marky. V Potisí bola zriadená tzv. Ruská/Rusínska marka (marchia Ruthenorum), spravovaná synom kráľa Štefana a následníkom trónu, princom Imrichom. Podľa rusínskeho historika Ivana Popahttps://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/457649-tazke-prebudzanie-rusinov-v-novom-state-v-nezavislej-ukrajine/ toto územie bolo vyčlenené pre rusínskych vojakov a ich rodiny, ktoré boli v službách prvých uhorských panovníkov.. Od prvej polovice 15. storočia do druhej polovice 18. storočia bolo Ruské vojvodstvo s administratívnym centrom v Ľvove súčasťou Poľsko-litovského štátu РУСЬКЕ ВОЄВОДСТВО.
Nezávislý štát sa im podarilo získať len na necelý deň, keď bola dňa 15. marca 1939 vyhlásená Karpatskoukrajinská republika, ktorej prezidentom bol Augustín Vološin. Internet encyclopedia of Ukraine Na Ukrajine (a v minulosti počas komunizmu aj v Česko-Slovensku) existenciu Rusínov neuznávali a považovali ich za Ukrajincov. Dňa 7. marca 2007 Zakarpatská oblastná rada v Užhorode svojim rozhodnutím na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny uznala národnosť Rusín.https://www.aktuality.sk/clanok/272379/rusini-na-ukrajine-su-utlacani-no-odmietaju-byt-predlzenou-rukou-moskvy/https://www.aktuality.sk/clanok/272356/ziadaju-zakarpatski-rusini-autonomiu-od-ukrajiny-je-to-provokacia-ruska-tvrdi-ich-sef/https://www.aktuality.sk/clanok/415312/hej-my-jsme-rusnace-a-sto/
Podľa Vladimíra Jancuru, oficiálne Kyjev, na rozdiel od Bratislavy, dodnes neuznal národnosť a snahy o jej etablovanie odsudzuje ako tzv. rusínsky separatizmus.https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/451754-rusin-slovakovi-bratom/
Chronológia
Pôvod Existuje niekoľko štúdií o genetike Rusínov, ktoré sa snažia nájsť spoločný pôvod s modernými európskymi národmi. Analýza materských línií DNA zistila, že Rusíni majú najvyšší výskyt mitochondriálnej haploskupiny I nájdený k tomuto dátumu vo svete. Analýza mtDNA ukázala štatisticky významnú odlišnosť medzi Rusínmi a inými slovanskými národmi. Matej Bel vo svojich Notíciách v kapitole o zemplínskej župe opisuje Rusínov ako potomkov Sarmatov vyznávajúcich starú vieru a udržiavajúcich pôvodné zvyky.
Osobnosti
Významné historické osobnosti Alexander Duchnovič (1803 – 1865) Alexander Pavlovič (1819 – 1900) Adolf Ivanovič Dobriansky-Sačurov (1817 – 1901) Antonij Beskid (1855 – 1933) Grigorij Žatkovič (1886 – 1967) Julij Ivanovyč Stavrovskyj-Popradov (1850 – 1899) Anatolij Kralickij (1835 – 1894) Alexandr Mytrak (1837 – 1913) Ivan Siľvaj (1838 – 1904) Jevgenij Andrejevič Fencik (1844 – 1903) Michal Michajlovič Václavský (1887 – 1936)
Významné súčasné osobnosti športovci:
Peter Bondra (hokejista) Janette Husárová (tenistka)
umelci: Marián Marko Michal Hudák Martin Mňahončák Marián Čekovský Juraj Jakubisko Jozef Kudzej
Referencie
Ďalšia literatúra
Pozri aj rusínčina Bojkovia Huculi Lemkovia Podkarpatská Rus Zakarpatská oblasť
Iné projekty
Externé odkazy Mapa rusínskych obcí na Slovensku Rusíni Slovenska Karpatskí Rusíni Lemkovia Zjednoczenie polskich Łemków mladí Rusíni Slovenska Marek, M: Národnosti Uhorska, 2011