Bardejov je okresné mesto v Prešovskom kraji. Nachádza sa na severovýchode Slovenska v regióne Šariš. Zachovalé stredoveké centrum je od roku 2000 zapísané medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO.
Polohopis Mesto leží v severnom Šariši, na pomedzi Ondavskej vrchoviny a Busova a sútoku Tople a Šibskej vody. Pôvodne centrom trasovaná cesta l. triedy už vedie južným okrajom po novovybudovanom obchvate, na ktorý sa pripája II/545 na Prešov. V meste končí lokálna železničná trať Prešov – Bardejov. Stará Ľubovňa je vzdialená západne, Prešov južne a Svidník východne.
Časti mesta Mestské časti: Bardejov, Bardejovská Nová Ves a Dlhá Lúka, každá má samostatné katastrálne územie. Sídliská'': Vinbarg, Družba, Moliterka, Obrancov mieru, Za rajom, Poštárka Ostatné časti: Harčarovka, Pod Šibeňou horou, Tehelná, Chmelník, Postajok Osady: Poštárka.
Ulice
náhľad|Radničné námestie Centrom mesta je Radničné námestie a priľahlé uličky (Veterná, Stöcklova, Hviezdoslavova, Poštová, Františkánov). Najfrekventovanejšie ulice sú Dlhý Rad (ulica pod námestím, nachádza sa tam väčšina administratívnych budov a veľa malých obchodíkov), Komenského (cesta z centra cez rovnomenné sídlisko smerom na Mihaľov), Štefánikova (smer na Mokroluh, cez štvrť obytných domčekov), kpt. Nálepku (smer z centra popod nemocničný komplex, smer Prešov) a nakoniec Duklianska (cez priemyselnú časť Bardejova, smer na Bardejovské Kúpele). Najstaršími historicky doloženými ulicami mimo stredovekých múrov mesta sú ulice Dlhý Rad a Slovenská.
Vodné toky Hlavným vodným tokom je rieka Topľa, ktorá sa zľava postupne stretáva s Mníchovským potokom na západnom okraji mesta, s Moliterkou pod sídliskom Vinbarg, Kamenným potokom východne od Moliterky, Kamencom neďaleko podniku JAS Export (smer Bardejovská Nová Ves; do neho ústi Bardejovský potok), Chotárnym potokom a Andrejovým potokom pri Bardejovskej Novej Vsi. Sprava rieka priberá Šibskú vodu pri moste za železničnou stanicou, s prítokom Lukavica (do nej ešte ústi Harčarovský potok).
V Bardejovských Kúpeľoch je verejnosti sprístupnenych desať prameňov minerálnej vody.
Vodné plochy Stacionárne prirodzené vodné plochy sa na území mesta nevyskytujú. Z umelých vodných plôch je to malá vodná nádrž na ľavostrannom prítoku Bardejovského potoka na okraji mestskej časti Bardejovské Kúpele.
Symboly mesta náhľad|Štít bardejovskej radnice s erbom mesta Erb mesta Bardejov má na pavéze v hornej modrej polovici dve skrížené zlaté halapartne. V hornom výseku je vznášajúca sa otvorená zlatá korunka, v dolnom výseku zlatá ľalia. Dolnú polovicu erbu tvorí sedemkrát červeno – strieborné pole. Nosičom erbu je anjel s rozopätými krídlami. Vlajku mesta Bardejov tvoria dva vodorovné pruhy horný modrý a spodný červený rovnakej šírky. Pomery jej strán sú 2:3. Je pripevnená k žrdi tak, aby sa dala vztyčovať a spúšťať. Pečať mesta Bardejov tvorí štvoroblúková kružba, ktorú vypĺňa erb mesta Bardejov vrátane nosiča erbu. Okolo štvoroblúkovej kružby je umiestnený hrubopis s legendou MESTO BARDEJOV v slovenskom a latinskom jazyku.
Dejiny Od praveku Najstaršie stopy pobytu a činnosti na území Bardejova sú až zo staršej doby kamennej. Tieto stopy predstavujú dva kamenné nástroje. Jeden nástroj, lichobežníková korodovaná, bielo, miestami modrasto patinovaná rohovcová čepeľ so zvisle retušovanými hranami bola nájdená nad Mlynským potokom v polohe Nad Rurnou. Druhý, bazálna časť čepele z čierneho buližníka s vrubom v hornej tretine bol nájdený na roli pri rázcestí odbočky z cesty Bardejov – Zborov do Bardejovských Kúpeľov. Obidva tieto nástroje (umiestnené v Šarišskom múzeu v Bardejove) boli spojené s gravettienskou industriou, patriacou do poslednej fázy doby ľadovej, do sklonku würmského zaľadnenia (20 000 rokov pred Kr.) Keďže to nie sú jediné stopy človeka z tejto doby, pripúšťa sa, že svedčia o presunoch ojedinelých loveckých skupín na sklonku doby ľadovej. Najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejín bardejovských oblastí je podľa archeologického výskumu neskorá doba kamenná (eneolit25001800 rokov pred Kristom).
Prvá písomná zmienka V období feudalizmu nedostatok kvalitnej ornej pôdy ovplyvňoval rozvoj poľnohospodárstva. Významnou črtou polohy Bardejova bolo zapojenie na dva vodné toky Kľušovský potok a Sekčov, ktoré ho spájali s údolím Torysy. Tade viedlo aj najdôležitejšie cestné spojenie s Prešovom. Nadôvažok malo územie Bardejova vyslovene otvorenú zemepisnú pozíciu. V Bardejove nekončili cestné spojenia prichádzajúce od juhu. Naopak pokračovali aspoň troma prechodmi na sever za karpatský oblúk.
Priestor Bardejova nebol doteraz archeologicky skúmaný. Najstaršia písomná správa o Bardejove, ktorá sa našla, pochádza z roku 1241. V ďalšej listine z roku 1247 uhorský kráľ Béla IV. na požiadanie cisterciánskych mníchov spravujúcich kostol svätého Egídia v Bardejove novourčoval chotárne hranice bardejovského sídliska. Podľa listiny prešovskí Nemci svojvoľne zničili staré chotárne znaky cisterciánskeho majetku na úkor kláštora a postavili nové, vo svoj prospech. Kráľ poveril šarišského župana Teku sa obhliadnutím sporného chotára a na jeho základe kráľovská kancelária novourčila chotár cisterciánskeho Bardejova. Listina je jediným údajom o ciesterciánoch v Bardejove. V tomto období sa však už o Bardejove hovorí ako o rozvinutom osídlenom meste.
Pred rokom 1320 prebiehal v Bardejove a v jeho okolí čulý osídľovací ruch. V tomto období mali v Bardejove značnú prevahu remeslá a obchodná činnosť. A hoci právo konať osemdňový jarmok mesto dostalo až v roku 1352, už v tomto období sa konali v meste týždenné trhy.
Slobodné kráľovské mesto náhľad|Historické zvony Urban a Ján
Už od týchto rokov bezpečnosť obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto.
Obratnosť bardejovských kupcov a rozvoj remeselnej výroby dokumentovaný 64 remeselnými špecializáciami s viac ako 50 cechmi, vyniesli mesto s 14. a 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva. Z tohto obdobia sa zachovalo mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich „zlatý vek“ Bardejova. Sú to svetské a cirkevné stavby, ktoré aj dnes vtláčajú mestu stredoveký charakter.
Po nastúpení Luxemburgovcov na uhorský kráľovský trón uhorsko-poľskú spoluprácu vystriedalo vojenské súperenie. V rokoch 14021403 sa Bardejov načas dostal aj priamo do poľských rúk. V roku 1402 bolo mestu udelené kráľom Žigmundom, právo skladu tovaru. Vo vojnových časoch toho obdobia bola otázka bezpečnosti problémom. Marek z Norimbergu preto tento problém riešil jednostranne na úkor mesta. V časovom rozpätí medzi 1405 až 1407 premenil prestavbami mestskú vežu, v ktorej bola brána do mesta na hrad a opatril ho vlastnou strážou.
Stredoveké svetské a cirkevné stavby vľavo|náhľad|Kostol sv. Egídia Najvzácnejšou zo stredovekých stavieb je monumentálna bazilika svätého Egídia (Bardejov) ktorá z architektonického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku. Jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom.
Osobitnú pozornosť upúta obdĺžnikové námestie lemované z troch strán meštianskymi domami, ktoré nesú znaky gotickej a renesančnej architektúry. 16. storočie znamenalo rozmach kultúry, vzdelania a umenia.
K najvzácnejším pamiatkam patrí aj mestská radnica, ktorú v 1505 začal stavať majster Alexander. Na pôvodné gotické základy postavili renesančné poschodie a prekrásny arkier majstri Alexius a Ján z Prešova.
Po storočiach rozkvetu a slávy prišli storočia úpadku, biedy a stagnácie Bardejova. Mor, choroby, požiare a vojny skoro zničili mesto, ktoré chátralo hospodársky a spoločensky a pomaly sa na Bardejov zabúdalo.
Súčasnosť náhľad|Námestie V roku 1950 bol Bardejov vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a nastala intenzívna obnova kultúrneho dedičstva. V období socializmu sa niekoľkonásobne zvýšil počet obyvateľov mesta a rozvinula sa priemyselná výroba, najmä strojárska (podnik ZŤS) a obuvnícka (JAS). V roku 1986 bola Bardejovu za záchranu pamiatok udelená Európska cena – zlatá medaila – Medzinárodným kuratóriom so sídlom v Hamburgu, neskôr bol Bardejov zapísaný medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO v roku 2000.
V súčasnosti je Bardejov 35-tisícové mesto, administratívne centrum horného Šariša a stredisko priemyslu, kultúry a športu.
Obyvateľstvo Nárast počtu obyvateľov v 20. storočí: 6 593 (1920), 7 731 (1930), 33 681 (2000), 33 081 (2010) Počet trvalo obývaných domov a bytov: 9 257 (2001). Etnické zloženie obyvateľstva Slováci – 91,27 %, Rómovia – 2,64 %, Rusíni – 2,49 %, Ukrajinci – 1,38 %, Česi – 0,43 %, Poliaci – 0,19 %, Maďari – 0,14 %.
Náboženské zloženie obyvateľstva rímskokatolíci – 63,15 %, gréckokatolíci – 16,93 %, evanjelici a. v. – 7,58 %, pravoslávni – 4,32 %, bez vyznania – 4,86 %, a iní.
Kultúra a zaujímavosti Múzeá náhľad|Architektonický detail bardejovskej radnice V Bardejove sídli Šarišské múzeum. Rozsahom svojich zbierok, výsledkami odbornej práce ďaleko presahuje rámec regiónu a zaraďuje sa medzi najvýznamnejšie inštitúcie svojho druhu na SlovenskuHromada M., Čanády A., Peterson A.T., Mikula P. & Tryjanowski P. (2015): Old natural history collections for new millennium – birds and mammals in the collection collection of PhMr. Tibor Weisz in Sarisske Museum Bardejov, Slovakia. Acta Oecologica 7(2):115-141.. V jeho muzeálnej sieti patrí zároveň k najstarším.
Myšlienka vytvoriť múzeum vznikla už v roku 1897, ale založené bolo 21. decembra 1903 ako Múzeum Šarišskej župy. Prvým riaditeľom sa stal dr. A. Vass, riaditeľ miestneho gymnázia. Zber materiálu pre múzeum sa začal v roku 1903, najmä zásluhou K. Divalda, V. Miškovského, A. Vassa a G. Žebráckeho. Z územia celej Šarišskej župy bolo v krátkom čase sústredených takmer 3000 kusov muzeálne cenných predmetov. Prvá historická expozícia, (zameraná na dejiny Šariša), bola otvorená 23. júna 1907 v budove mestskej radnice. Vystavený materiál bol darovaný alebo deponovaný z rôznych, predovšetkým cirkevných inštitúcií a organizácií. Bez veľkých zmien pretrvala dve svetové vojny. Reinštalácie expozície sa uskutočnili v rokoch 1954, 1967 a 1991. Šarišské múzeum už od svojho založenia neustále zápasilo s finančnými a personálnymi problémami. Za roky 19071950 bol iba minimálny nárast zbierok a nevykonával sa ani žiadny výskum. Roky 19141918 boli poznačené snahou presunúť jeho najvýznamnejšie exponáty do múzea v Budapešti. Na sklonku druhej svetovej vojny sa zase o zbierky zaujímala ustupujúca nemecká armáda. Zásluhou hlavne G. Žebráckeho ostali predmety na pôvodnom mieste. Po roku 1945 sa múzeum začalo profilovať ako vlastivedné, zamerané na dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti od praveku po súčasnosť a na oblasti okresov Bardejov, Giraltovce, Stropkov a Svidník. Od roku 1950 sa sústredilo na dokumentáciu bardejovskej mestskej rezervácie.