Stará Ľubovňa je mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji, v blízkosti hraníc s Poľskom. Skladá sa z častí Stará Ľubovňa a Podsadek. Žije je tu okolo 16 tisíc obyvateľov.
Od roku 1412 bolo mesto súčasťou poľského zálohu, čo výrazne ovplyvnilo kultúru a dialekt mesta. V 20. storočí sa mesto výrazne rozšírilo. Bývalá goralská obec Podsadek bola mestu pridelená v roku 1964. Goralské nárečie aktívne ovláda menej ako 10% obyvateľstva.
Názov Názov Ľubovňa je slovenského alebo slovanského pôvodu a pochádza z koreňa ľub- (ľúbiť, ľúbená,...). Rovnaký koreň má český Libeň, poľský Lublin, slovinská Ľubľana a podobné slovanské zemepisné názvy. Zo slovenskej verzie bol odvodený nemecký názov Altlublau a maďarský Ólubló.
Vývin názvu obce: 1292 - Libenow, 1299 - Lublow, 1408 - Oly(i)bly(i)o, Lyblio 1786 - Lublyó, Iblau, 1808 - Lubló, Lublovia, Lublau, Lubowná, 1863 - Lubló, 1873 - Ólubló, 1920 - Stará Ľubovňa, maď. Ólubló, nem. Altlublau
Geografia vľavo|náhľad|258x258pixelů|Pohľad na mesto a okolie z hradu - vľavo Podsadek a vpravo centrum Starej Ľubovne Stará Ľubovňa sa rozprestiera v západnej časti Ľubovnianskej kotliny, pod juhozápadnými výbežkami Ľubovnianskej vrchoviny, na sútoku riek Poprad a Jakubianka. Mestom prechádza cesta I/68 (PrešovNowy Sącz) a I/77 (PopradBardejov), ako aj železničná trať Poprad – Plaveč.
Najbližšou obcou je susedná Nová Ľubovňa, ktorá leží v tesnej blízkosti mesta, najbližším mestom je Podolínec (). Poprad je vzdialený juhozápadne, Prešov juhovýchodne a Nowy Sącz v Poľsku severne.
História vľavo|náhľad|Meštianske domy na Námestí sv. Mikuláša Ľubovniansky hrad a skanzen|náhľad|vľavo V roku 1292 je Stará Ľubovňa prvýkrát spomenutá ako Libenow. V roku 1311 bol spomenutý Ľubovniansky hrad. V roku 1323 kráľ Karol I. daroval tento hrad spolu s hradom Plaveč palatínovi Filipovi Drugethovi. V tom čase bolo mesto v držbe grófa Mikuláša. V roku 1342 Ľudovít Veľký udelil osade mestské privilégiá. V roku 1384 sa v Ľubovni konalo stretnutie medzi Žigmundom Luxemburským, braniborským markgrófom, a poľskou šľachtou, na ktorom sa prerokúvali podmienky príchodu uhorskej princeznej Hedvige do Poľska, aby po otcovi zaujala trón.
Žigmund Luxemburský, ktorý už bol vtedy kráľom Uhorska, usporiadal tu v roku 1412 ďalšie stretnutie s poľským kráľom Vladislavom II. Pri tomto stretnutí bola Ľubovňa medzi šestnástimi spišskými mestami, ktoré dal Žigmund do zálohu Vladislavovi II. Záložné právo bolo súčasťou Ľubovnianskej zmluvy a predpokladalo sa, že bude len krátkodobé, no napokon trvalo až 360 rokov.
Ľubovňa sa stala sídlom samostatného spišského starostva. Prvým starostom bol Paweł Gładysz, ktorý hovoril po maďarsky; jeho nástupcom sa stal slávny rytier Záviš Čierny. V roku 1587, počas snahy arcivojvodu Maximiliána Habsburského o poľskú korunu, jeho priaznivci obsadili Ľubovniansky hrad. Po Maximiliánovej porážke pri Byczyne sa však vrátil do poľských rúk. Počas švédskej invázie bola korunná pokladnica privezená na hrad z Krakova.
Až v priebehu Prvého delenia Poľska v roku 1772 za vlády Márie Terézie sa územie vrátilo Uhorskému kráľovstvu. Záložné postavenie bolo v skutočnosti výhodou pre dotknuté mestá, pretože nemuseli podliehať komitátu (župe) ani šľachte a v nepokojoch medzi Poľskom a Uhorskom mali neutrálne postavenie.
Pred vznikom samostatného Československa v roku 1918 bola Stará Ľubovňa súčasťou Spišskej župy v rámci Uhorského kráľovstva. V rokoch 1939 až 1945 bola súčasťou Slovenskej republiky. 24. januára 1945 Červená armáda vytlačila Wehrmacht zo Starej Ľubovne a tá sa stala opäť súčasťou Československa.
Obyvateľstvo +Vývoj počtu obyvateľovRok197019801991200120112021Počet4 4068 86613 95516 22716 34115 938 +Zloženie obyvateľstvaEtnickéNáboženskéVzdelanostnéNárodnosťPočet%VyznaniePočet%VzdelaniePočet%Slováci13 42584,23Rímskokatolícke8 81855,33Bez ukončeného vzdelania (osoby mladšie ako 15 rokov) 2 17113,62Rómovia5383,38Gréckokatolícke3 52922,14Základné vzdelanie2 34814,73Rusíni3392,13Žiadne1 4168,88Stredné vzdelanie (s maturitou / bez maturity)6 44640,44Ukrajinci650,41Pravoslávne1761,10Vyššie odborné vzdelanie8195,14Česi550,35Evanjelické710,45Vysokoškolské vzdelanie3 11119,52Poliaci240,15Iné1781,14Bez školského vzdelania (osoby vo veku 15 rokov a viac)590,37
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Jadro bývalého slobodného kráľovského mesta Stará Ľubovňa tvorí obdĺžnikové námestie s historickou meštianskou architektúrou a centrálne umiestneným farským kostolom sv. Mikuláša a priľahlé ulice severovýchodne od námestia. Zachovaný celok bol v roku 1991 pre svoje pamiatkové hodnoty vyhlásený za pamiatkovú zónu.
Ľubovniansky hrad Ľubovniansky hrad, pohľad z vtáčej perspektívy|náhľad|alt=Ľubovniansky hrad Tento stredoveký hrad je v čiastočne torzálnom stave. Vnikol v druhej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1311. Prvými šľachtickými vlastníkmi hradu boli v prvej polovici 14. storočia Drugetovci. K najstarším častiam hradu patrí kruhová veža a priľahlý gotický palác. Od roku 1412 patrí hrad Ľubovňa do poľského zálohu. V roku 1553 hrad vyhorel a v nasledujúcich rokoch bol renesančne upravený. Od roku 1591 tu pôsobili Lubomirskí, ako starostovia poľského zálohu Spiša. V rokoch 1620-1647 prešiel barokovou prestavbou, vznikol tak barokový západne orientovaný palác a samostatne stojaca kaplnka. V roku 1664 vznikla hradná brána na treťom nádvorí. V rokoch 1746-1760 prešiel rozsiahlou obnovou. V roku 1772 bol zrušený poľský záloh a hrad sa vrátil do uhorských rúk. V tomto období slúžil ako kasáreň. Od roku 1825 boli vlastníkmi hradu Raiszovci. Poslednými súkromnými vlastníkmi hradu boli poľskí šľachtici Zamoyskí, ktorí hrad vlastnili od roku 1883. Už Zamoyskí v hrade zriadili malé múzeum. Po vojne v roku 1945 prešiel hrad do majetku štátu. Prvou komplexnou obnovou prešiel v rokoch 1956-1966. Po jej ukončení tu bolo zriadené do dnes fungujúce múzeum. V 70. rokoch bola realizovaná rozsiahla obnova dolného hradu.
Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša Je to trojloďová pôvodne ranogotická stavba so zaobleným ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obodobia okolo roku 1280. Z tohto obdobia sa dochovala len časť hmoty kostola, napr. víťazný oblúk. Stojí na mieste staršej stavby. Pôvodne mal pravouhle ukončené presbytérium a bol bez veže. Od 70. rokov 16. storočia bol kostol evanjelický, priebehu 17. storočia viackrát zmenil vlastníka. V prvej polovici 17. storočia pristavali Kaplnku sv. Anny a okolo polovice 17. storočia doplnili ďalšiu kaplnku. V 80. rokoch 17. storočia boli kaplnky rozšírené, opät v roku 1738, vznikli tak bočné lode. V tomto období bola dostavaná aj veža. Súčasné presbytérium vzniklo v druhej polovici 18. storočia. Úpravami fasády prešiel v duchu klasicizmu na konci 18. storočia a historizmu v 19. storočí. V interiéri boli objavené a od roku 2016 reštaurované hodnotné stredoveké nástenné maľby zobrazujúce výjavy zo života Krista pochádzajúce z konca 14. storočia. Maľby sa nachádzajú v troch pásoch nad sebou na severnej stene presbytéria a na víťaznom oblúku. V interiéri sa nachádza hodnotné zariadenie. Hlavný oltár sv. Mikuláša je barokový z druhej polovice 18. storočia. Bočný oltár sv. Kríža je neskororenesančný zo začiatku 17. storočia. Ostatné bočné oltáre sú barokové: oltár sv. Anny Metercie zo začiatku 18. storočia, oltár Sedembolestnej Panny Márie - Piety z doby okolo roku 1720, oltár sv. Antona z obdobia okolo roku 1730, oltár sv. Rodiny z prvej polovice 18. storočia a oltár Panny Márie Karmelskej z druhej polovice 18. storočia. Na víťaznom oblúku je umiestnená neskorogotická socha Kristus na kríži z druhej polovice 16. storočia. Kamenná krstiteľnica je neskorogotická zo začiatku 16. storočia. Kazateľnica je rokoková, z druhej polovice 18. storočia. Súčasťou interiéru kostola je súbor neskorogotických epitafov z pieskovca a červeného mramoru. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami. Veža je členená kordónovou rímsou, v hornej časti s priebežnou ochodzou, ukončená je ihlancovou helmicou.
Meštianske domy na Námestí sv. Mikuláša Ide o dvojpodlažné najčastejšie troj či štvorosové objekty s polkruhovo či segmentovo ukončenou bránou. Domy majú sedlové strechy s hrebeňmi rovnobežnými s uličnou čiarou. V jadre ide často o renesančné objekty s mladšími barokovými a klasicistickými fasádami. Dom č. 2 je neskororenesančná mestská radnica z druhej polovice 17. storočia. Dom č. 12, bývalé sídlo gubernátora zálohovaných spišských miest, neskororenesančná arkádová budova z obdobia po roku 1639.
Múzeá Ľubovniansky hrad Ľubovniansky skanzen Dom ľubovnianskeho mešťana Galéria Provinčný dom Stredoveký vojenský tábor Vojenská expozícia Michala Strenka
Pomníky V meste sa nachádzajú pomníky väčšinou venované padlým z vojen. Pomník venovaný padlým z druhej svetovej vojny sa nachádza na Námestí generála Štefánika pri Dome kultúry. Každoročne sa tu 8. mája konajú pietne akty venované pamiatke hrdinov. Pomníky na území mesta sú aj na rôznych kopcoch, ale sú to pomníky, venované ľuďom známym. Na Námestí sv. Mikuláša sú tiež menšie pomníky, ktoré sú na česť padlým vo vojne.
Parky V Starej Ľubovni je park na Námestí sv. Mikuláša v centre mesta okolo fontány, je to obľúbené oddychové miesto. Z neho sa dá dostať Obchodnou ulicou (ktorá je tiež rekreačne vybavená) na Námestie generála Štefánika, na ktorom sa nachádza tiež park a pódium pre kultúrne akcie. Ďalej od centra, na juh, sa nachádzajú Viktóriine záhrady s najväčším živým bludiskom v Strednej Európe. Bludisko sa nazýva Čertova skala a má rozlohu 6400 m2. Od komerčnej zóny (Kaufland) sa na západ tiahne cyklotrasa do blízkej obce Hniezdne.
Dom kultúry V Dome kultúry sídli množstvo organizácií, jazykové školy, klubovňa ako aj Ľubovnianske osvetové stredisko, ktoré vzniklo v roku 1969. Je príspevkovou organizáciou Prešovského samosprávneho kraja. Hlavným poslaním strediska je vytvárať podmienky pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovo-umeleckej činnosti, zachovávať kultúrne bohatstvo regiónu a organizovať kultúrne a vzdelávacie aktivity pre občanov.
Pravidelné podujatia Ľubovniansky jarmok Vyhľadávaná akcia v meste Stará Ľubovňa – jarmok sa teší veľkej popularite už veľa rokov. Každoročne sa tu stretávajú tisíce ľudí z celého regiónu. Predajné stánky sú na Námestí sv. Mikuláša, na ulici 1. mája, Popradskej a Levočskej ulici. každoročne sú na jarmoku aj rôzne atrakcie pre deti kolotoče, detské stánky a pod. Pri Dome služieb (komunál) je každý rok aj tribúna, kde je stále bohatý kultúrny program s množstvom účinkujúcich. Ľubovniansky jarmok sa vždy koná posledný septembrový víkend.
Kľúč od pevnosti Medzinárodná súťaž v štýle Pevnosti Boyard. Každoročne sa koná na Ľubovnianskom hrade za účasti stredoškolskej mládeže z celého Slovenska ale aj Poľska a Česka. Náročné disciplíny a fyzická záťaž sú súčasťou tohto podujatia.
Cirkvi V Starej Ľubovni pôsobia 4 hlavné cirkvi.
Rímskokatolícka cirkev Rímskokatolícka cirkev je najväčšou v meste. Tvorí ju približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi. Rímskokatolícka cirkev má v správe 3 kostoly na území mesta.
Kostol sv. Mikuláša v centre mesta.