náhľad|Veduta Levoče z roku 1618 Levoča je okresné mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji. Do roku 1922 bola administratívnym centrom Spišskej župy. Od roku 2009 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Polohopis Mesto sa rozkladá v údolí Levočského potoka v Levočskej kotline, na južnom okraji Levočských vrchov. Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča je vzdialená severne od Spišskej Novej Vsi, západne od Prešova, 27 km juhovýchodne od Kežmarku a východne od Popradu.
Dejiny Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovenských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto („civitas nostra regalis“).
Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom I. Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.
Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta poznačili v 16. storočí rozsiahle požiare (1550, 1599) a v 17. storočí protihabsburské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala najväčším a najvýznamnejším hospodárskym centrom Spiša, pravidelne tu zasadali kongregácie Spišskej stolice a v 19. storočí sa mesto stalo dôležitým strediskom slovenského národného hnutia.
Jezuiti založili v roku 1672 v meste gymnázium, ktoré fungovalo podľa jezuitského Ratio studiorum. V roku 1862 bolo premenované na Levočské kráľovské katolícke vyššie gymnázium. Okrem neho v meste pôsobilo aj známe Levočské lýceum, na ktoré prišla v roku 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry československej, časť jeho žiakov z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Botta, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, Dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.
Historické názvy mesta Názvy mesta od 1.písomnej zmienky. Mená sa nepoužívali len v danom časovom období, navzájom sa nevylučujú a často sa odlišujú drobnými jazykovými rozdielmi. Mená poznáme podľa záznamov z kroník a iných listín.Milan Majtán (1998). Názvy Obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, ISBN 80-224-0530-2.: 1249: Leucha 1268: Lyucha 1271: Lewcha 1277: Lyucha 1284: Leuche, Lyuche, Leiuche 1408: Lewscen 1479: Lewcsouia 1497: Leutschaw 1773: Lewucža 1786: Lewoče, Lőcse (maďarsky), Leutschau (nemecky), Leuchovia (latinsky), Leutschovia, Leutsaria 1808: Leutsovia, Lőcse, Leutschau, Lewočanáhľad|Vojenská mapa Levoče, okolo roku 1700 1863 – 1913: oficiálny názov: Lőcse od 1920: súčasný názov: Levoča náhľad|Levoča (OSM, 2022)
Demografia Obyvateľstvo Počet obyvateľov Deti od 0 – 6 rokov 1 256 Deti od 7 – 15 rokov 1 686 Deti do 16 – 18 rokov 601 Deti od 0 – 18 rokov 3 543 Dospelí od 18 do 62 rokov 9 425 Dospelí nad 62 rokov 1 617
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011) Počet obyvateľov % slovenská 12 725 87,07 maďarská 10 0,10 rómska 1635 11,20 rusínska 45 0,31 nemecká 8 0,06 česká 48 0,33 ostatné a nezistené 135 0,93
Náboženské zloženie obyvateľstva Počet obyvateľov % Rímskokatolícka cirkev 11691 80,04 Evanjelická cirkev a. v. 243 1,61 Gréckokatolícka cirkev 609 4,17 Pravoslávna cirkev 135 0,93 Bez vyznania 1170 8,01 Ostatné a nezistené 901 6,17
Pamiatky Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku. Mesto má po Bratislave druhý najvyšší počet národných kultúrnych pamiatok na Slovensku.
Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Bazilika svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného neskorogotického oltára na svete (). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou .
Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 – 1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom ako sídlo okresného úradu.
Časti mesta Levoča má 4 mestské časti: Levoča, Levočská Dolina, Levočské Lúky a Závada. Katastrálne územia má dve: Levoča a Závada.
Mestské časti (2011) Počet obyvateľov Levočská Dolina 119 Levočské Lúky 474 Závada 72 Nový Dvor 87
Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou
Kultúra a zaujímavosti Najstaršie nálezy sú z 9. storočia. Prvá písomná zmienka – z roku 1249 Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho dve brány: Košická a Menhardská. Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár () v Bazilike sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1 Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II. Od roku 1988 pôsobí v Levoči súbor historickej i súčasnej hudby – Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba. Súbor založil Mgr. Vladimír Tomko.
Školstvo Základné školy http://www.levoca.sk/zakladne-skoly.phtml?id3=60839 Základná škola Gašpara Haina Základná škola Jána Francisciho Základná škola Námestie Štefana Kluberta 10 Základná škola Levoča Gašpara Haina, pobočka Levočské Lúky Špeciálna základná škola, Ulica Fraňa Kráľa č.3 Základná škola pre nevidiacich a slabozrakých Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna
Gymnáziá a stredné školy Gymnázium Janka Francisciho-Rimavského Gymnázium sv. Františka Assiského – GSFA Stredná odborná škola služieb Majstra Pavla, Kukučínova 9 Spojená škola internátna, Nám. Št. Kluberta 1 Stredná odborná škola pedagogická, Bottova 15 Stredná zdravotnícka škola Štefana Kluberta, Kláštorská 24 A
Detašované pracoviská univerzít Katolícka univerzita v Ružomberku Inštitút Juraja Páleša
Školské zariadenia http://www.levoca.sk/skolske-zariadenia.phtml?id3=60836 Centrum voľného času OLYMP Základná umelecká škola Levoča, Námestie Majstra Pavla č. 48
Šport Športové kluby v Levoči – s minimálnou podporou mesta Atletický klub Levoča Cross Country Levoča FK 05 Levoča HK Slovan Levoča HáK Slovan Levoča Karate klub Levoča KS Wing Tsung Levoča KST Javorinka Levoča Lenok Levoča LK Levoča MK Slov.Orol Levoča Tenis Club 92 Levoča TJ Javorinka Levoča TJ Štart Levoča PitGym Levoča Spiš Indians
Športové a rekreačné zariadenia náhľad|Zimný štadión Levoča v auguste 2018. Športová hala Futbalový štadión Cyklochodník Levoča-Levočská priehrada Ski Centre Levoča-LD Tenisové kurty s halou Zimný štadión
Pravidelné podujatia http://www.levoca.sk/index.php?id_kat_for_menu=12280 Levočská hudobná jar – marec – apríl Noc múzeí – máj Dni Majstra Pavla – predstavenia počas júla – augusta Tajomná Levoča – koncom augusta Karpatský remeselný trh – sprievodné podujatie počas Tajomnej Levoče Levočská hudobná jeseň – september – november Levočské Babie Leto – september Vianočné trhy – december PCF- Pit Cage Fighting: celoslovenský turnaj MMAhttp://www.pcf.sk
Rodáci Bruno a Vavrinec Breuerovci (17. storočie), majitelia významnej kníhtlačiarenskej dielne Moritz Csáky (* 1936), historik Jozef Czauczik (* 1781 – † 1857), maliarhttp://novohrad.sme.sk/c/5745753/predmetom-mesiaca-je-olejomalba-z-19-storocia.html Etela Farkašová, slovenská filozofka, docentka na Katedre filozofie Albert Fuchs, slovenský fyzik Lucia Gažiová, slovenská herečka Viktor Greschik (* 1862 – † 1946), mykológ, botanik, historik Július Gretzmacher, slovenský banský inžinier Karl Joseph von Hadik-Futak (* 1756 – † 1800), poľný maršal cisárskych vojsk Gašpar Hain (* 1632 – † 1687), významný levočský kronikár, mestský richtár a rektor mestskej školyhttp://korzar.sme.sk/c/5223123/levocsky-farar-bol-spovednikom-kralovnej-marie.html Karol Ephreim Institoris st. (* 1736 – † 1794), lekárnik, majiteľ rodinnej lekárne U zlatého jeleňa v LevočiKto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000 Marek Janečka, futbalista, FC Spartak Trnava Ján Labuda (* 1915 – † 2010), vysokoškolský pedagóg a zakladateľ modernej výživy hospodárskych zvierat na Slovensku Miloš Lačný, futbalista, MFK Ružomberok http://www.skslovan.com/timy/?hrac=hrac.342 Dionýz Majdák, slovenský lekár – chirurg. Karol Marko st. (* 1791 – † 1860), maliar Vladimír Poláček, (* 1964), významný príslušník československej armády Andrej Probstner st. (* 1758 – † 1833), kráľovský poštmajster, banský podnikateľ, jeden z vedúcich predstaviteľov Hornouhorskej ťažiarskej spoločnosti Samuel Spillenberger (* 1575 – † 1655), významný mešťan, hlavný lekár Spišskej stolice, autor vedeckých publikácii o morových epidémiách a ochrane proti nim Erika von Thellmann (* 1902 – † 1988), známa nemecko-rakúska herečka Ján III. Turzo (* 1437 – † 1508), uhorský palatín a podnikateľ Oľga Vronská, vlastným menom O. Wagnerová, slovenská herečka Štefan Zamkovský, slovenský horolezec, horský vodca a chatár, zakladateľ Zamkovského chaty vo Vysokých Tatrách Eduard Žedéni (maď. Zsedéhyi Ede, vl. menom Eduard Pfannschmidt, * 1804 - † 1879) uhorský politik, poslanec uhorského snemu, dištriktuálny dozorca luteránskej cirkvi Adriána Brnčalová (* 2001), herečka
Partnerské mestá Litomyšl, Česko Stary Sącz, Poľsko Kalwaria Zebrzydowska, Poľsko Łańcut, Poľsko Keszthely, Maďarsko
Galéria
Informačné zdroje častí Dejiny a Pamiatky Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol. Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14 Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985
Referencie
Pozri aj Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (A – K) Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (M) Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (N) Zoznam kultúrnych pamiatok v Levoči (P – V)
Iné projekty
Externé odkazy
Oficiálna stránka Informačnej kancelárie
Kategória:Okres Levoča Kategória:Mestá na Slovensku Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku Kategória:Katolícke pútnické miesta Kategória:Mariánske pútnicke miesta