náhľad|Strážna veža
náhľad|Pohľad na mesto
Rožňava (, , ) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.
Polohopis Vodné toky Mesto sa nachádza v regióne Gemer, v Rožňavskej kotline. Z južnej strany mesto obkolesuje Slovenský kras, zo severu úpätia Volovských vrchov. Cez mesto preteká Rožňavský potok Drázus a rieka Slaná.
Dejiny Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15. a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.
Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva.
Obyvateľstvo Národnostné zloženie (2021)
Spolu 17 569 obyvateľov
Slováci 12 362 (70,4%)
Maďari 3 298 (18,8%)
Rómovia 167 (0.95%)
Česi 63 (0,4%)
nezistená 1 535 (8,7%)
Národnostné zloženie (2011) Spolu 19 706 obyvateľov Národnosť Počet Percento Slováci 11 816 59,96 % Maďari 3 909 19,84 % Rómovia 470 2,38 % Česi 79 0,40 % nezistená 3 301 16,75 %
Vierovyznanie Vierovyznanie Percento Rímskokatolícke 41,1% Bez vyznania 32,3% Evanjelické 12,0% Gréckokatolícke 1,3% nezistené 4,0%
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Historické jadro Rožňavy pozostáva z priestranného štvorcového námestia, druhého najväčšieho svojho druhu na Slovensku a niekoľkých priľahlých ulíc. Od roku 1991 je chránené ako pamiatková zóna.
Sakrálne pamiatky Katedrála nanebovzatia Panny Márie, dvojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, pôvodne z 13. storočia. Stavba bola výrazne prestavovaná v 15. a 16. storočí. Interiér je neogoticky upravený. Z pôvodného gotického zariadenia sa tu nachádza empora, hodnotné vežové pastofórium z roku 1509 a gotický obraz Metercia, teda zobrazenie sv. Anny samotretej z roku 1513. Hlavný oltár je barokový z dielne Jozefa Godeho. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Portál kostola je gotický, ukončený oslím chrbtom s fiálou s reliéfom veraikonu neseného anjelom. Pri kostole sa nachádza samostatne stojaca neskorobaroková zvonica členená kordónovými rímsami a pilastrami s barokovou helmicou s laternou z rokov 1776-1779.
Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1650. Kostol dal postaviť na mieste starej radnice a protestantskej školy arcibiskup Juraj Lipai. Stavba patrila najskôr jezuitom a neskôr, od začiatku 19. storočia premonštrátom. Na hlavnej fasáde, po stranách okolo portálu sa nachádzajú dve niky s drevenými sochami kráľa Dávida a Mojžiša. Pod kostolom sa nachádzajú premonštrátske hrobky umiestnené v priestoroch, ktoré boli pravdepodobne pivnicami pôvodnej radnice.
Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z rokov 1784-1786. V interiéri sa nachádza priebežná murovaná empora. Zariadenie v štýle luiséz je z dielne Jozefa Godeho, oltár, kazateľnica a krstiteľnica. Na oltári sa nachádzajú dva vyrezávané reliéfy, Posledná večera a Vzkriesený Kristus medzi anjelmi. Organ z roku 1785 je dielom majsta Jána Gertnera. Fasády kostola sú členené lizénami a elipsovo ukončenými oknami so šambránami. Nad oknami sú dekoratívne kazety s festónmi. Kratšie strany pôdorysu sú ukončené prelamovanými štítmi.
Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z rokov 1904–1905. Stavba má výraznú dekoratívnu fasádu členenú opornými piliermi s kombináciou hrubej omietky a režnej tehly. Uplatňuje sa tu neogotické tvaroslovie s prvkami secesie. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
Ostatné pamiatky Strážna veža, neskororenesančná stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1643-1654. Pôvodne išlo o súčasť gotickej radnice. Vznikla v dôsledku tureckého nebezpečenstva. Dokončená bola v roku 1654 za richtára Mateja Bakoša. Stavbu dokončil spišský staviteľ Juraj Gerscheuer. Je 38 metrov vysoká. Ukončená je drevenou ochodzou, ktorá dnes slúži ako vyhliadka a drevenou šindľovou strechou. Na južnej strane veže je osadená renesančná pamätná tabuľa s menami richtárov a datáciou stavby. Nad ňou je umiestnená kamenná turecká delová guľa.
Biskupský úrad, sídlo Rožňavskej rímskokatolíckej diecézy, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse písmea U z rokov 1776-1778. Biskupstvo v Rožňave založila cisárovná Mária Terézia v roku 1776. Úpravami prešla v polovici 19. storočia. Fasáda paláca je členená dvoma nárožnými a stredným rizalitom s osovým balkónom a atikou. Fasády sú členené kordónovou rímsou a dekoratívnymi kazetami. Okná rizalitov majú segmentové frontóny.
Staré premonštrátske gymnázium, neskôr detská nemocnica, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena U z roku 1778. Úpravami prešla v roku 1808 a v polovici 20. storočia.
Radnica, trojpodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1711. Klasicisticky bola stavba upravená v prvej polovici 19. storočia.
Kláštor Vincentiek, dvojpodlažná neorenesančná stavba na nepravidelnom pôdoryse z roku 1866. Stavbe dominuje stredný rizalit s oblúčkovým vlysom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány.
Gymnázium P. J. Šafárika, trojpodlažná eklektická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1906.
Pomníky Morový stĺp so sochou Immaculaty, baroková socha z roku 1710. Úpravami prešla v roku 1730. Nachádza sa na Námestí baníkov pred biskupským palácom.
Socha Františky Andrášiovej (1838 – 1902), patrónky chudobných, mramorová secesná socha odhalená 29. 10. 1905. Nachádza sa na námestí pred mestskou vežou.
Pomník partizána Tótha, popraveného fašistami počas SNP (Rožňava vtedy patrila Horthyho Maďarsku), na Námestí baníkov.
Socha Ľudovíta Košuta, uhorského politika. Je umiestnená sekundárne pri budove Baníckeho múzea.
Pomník pre všetkých padlých v boji za oslobodenie Rožňavy počas 2. svetovej vojny, na Mestskom cintoríne.
Busta Štefana Moyzesa (prvého predsedu Matice slovenskej), Námestie baníkov (na rohu pri ceste ku hlavnej pošte).
Pamätník Pavla Jozefa Šafárika. Nachádza sa pred budovou Osvetového kultúrneho centra.
Divadlo V mestskom divadle ACTORES v priestoroch budovy OKC sa hrajú rôzne divadelné predstavenia, ale aj iné výchovné koncerty a podobne.
Múzeá Banícke múzeum – V zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza ojedinelý technický unikát – tretí najstarší parný cestný valec na svete. Pracovný stroj vyrobila firma Aveling & Porter vo Veľkej Británii v roku 1883 s výrobným číslom 1904. Mestská galéria
Verejné ustanovizne Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave Amatérsky Filmový Klub Rožňava GEMERFILM Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave Turistický a informačný sprievodca regiónom Gemer Gemerská hvezdáreň Rožňava
Parky Mestský park pri dome humanity Slovenského Červeného kríža, známy aj ako Póschova záhrada (u maďarskej menšiny), sídlisko Stred Park pri Obchodnej Akadémii Mestský park pri Gemerskej knižnici
Médiá Rožňavská televízia (RVTV) – pravidelné vysielanie informácií z regiónu v slovenskom a maďarskom jazyku
Školstvo Ústav vzdelávania UPJŠ Košice Detašované pracovisko PF UPJŠ Košice Gymnázium P. J. Šafárika Obchodná akadémia Rožňava SPŠ – stavebná Stredná odborná škola technická Združená stredná škola služieb Stredná zdravotnícka škola
Šport MBK Agrotrade Rožňava – basketbal ženy TJ Geológ Rožňava – stolný tenis (Extraliga) BK ŠPD Rožňava – basketbal muži Taekwondo Hakimi Rožňava – taekwondo WTF Klub gemerských Badmintonistov (KGB Rožňava) – bedminton GEMERUNNERS – bežecký klub MFK Rožňava - Futbalový tím
Pravidelné podujatia Rožňavský jarmok (2. septembrový týždeň) – výročie vzniku Rožňavy Dni mesta Rožňava (2. septembrový týždeň) – výročie udelenia mestských privilégií Vianočné trhy (3. decembrový týždeň) Tempus Art – Medzinárodný festival alternatívnych divadiel (september) Novoročný výstup na vrch Skalisko () (prvá sobota v roku)
Doprava Cestná doprava Regiónom horného Gemera prechádzajú dva významné cestné ťahy: Cesta I/16 (E 58 a E 571) východo-západným smerom Cesta I/67 severojužným smerom
Cestné vzdialenosti z Rožňavy: Bratislava – Nitra – Zvolen – Banská Bystrica – Poprad – Košice –
Autobusová doprava Z Bratislavy (cez Nitru, Zvolen, Lučenec) do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú druhú hodinu. Z Košíc do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú hodinu. .
Železničná doprava Južným okrajom mesta vedie železničná trať Zvolen – Košice, na ktorú sa pripája trať do Dobšinej. Z Bratislavy do Rožňavy (cez Zvolen) premávajú denne dva rýchliky, niekoľko ďalších začína vo Zvolene. Z Košíc do Rožňavy premávajú denne štyri rýchliky a niekoľko osobných vlakov.
Letecká doprava Najbližšie letiská sa nachádzajú v Poprade a v Košiciach.
Osobnosti mesta Rodáci Ján Silaši (* 1705 - † 1782), slovenský zlatník Kálmán Tichy (* 1888 – † 1968), maliar, od roku 1930 viedol miestne múzeum. Michal Bacúrik (* 1914 – † 1983), speleológ Ladislav Baffy (* 1944 – † 1992), speleológ Vladimír Oravský (* 1947), spisovateľ, dramatik, filmový a divadelný režisér Agáta Klimeková (* 1955), bibliografka a spisovateľka Adam Szentpétery (* 1956), akademický maliar Asen Almáši (* 1965), kultúrny pracovník, básnik Erik Šille (* 1978), výtvarník Miroslav Czippel (*1982), influencer , aktívny bojovník proti schizofrenií , básnik, maliar Róbert Šimko (* 1989), hudobník, spevák, skladateľ
Pôsobili tu Pavel Jozef Šafárik (* 1795 – † 1861), básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor Samo Tomášik (* 1813 – † 1887), evanjelický farár, romantický prozaik a básnik, autor piesne Hej, Slováci Jur Hronec (* 1881 – † 1959), matematik Ján Kadár (* 1918 – † 1979), režisér oscarového filmu Obchod na korze Michal Bubnič (* 1877 – † 1945), katolícky biskup, mučeník
Partnerské mestá Bačka Topola, Srbsko, 2006 Budapešť V., okres Belváros-Lipotváros, Maďarsko, 1997 Cieszyn, Poľsko, 2001 Český Těšín, Česko, 2001 Glarus, Švajčiarsko, 1998 Szerencs, Maďarsko, 1991 Szeged, Maďarsko Baia Sprie
Referencie
Pozri aj Zoznam kultúrnych pamiatok v Rožňave
Iné projekty
Externé odkazy
Informačný systém samosprávy mesta Rožňava
Kategória:Okres Rožňava Kategória:Mestá na Slovensku Kategória:Banské sídla na Slovensku