Vráble (, historický názov Werebel) je mesto ležiace v Nitrianskom kraji. V meste je rímskokatolícky kostol Panny Márie Kráľovnej (Uhorska) z roku 1901 a kaplnka sv. Urbana.
Polohopis Mesto sa nachádza v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, v časti Žitavská pahorkatina na strednom Požitaví, juhovýchodne od Nitry. Zo severu na juh preteká rieka Žitava, ktorá tu priberá Širočinu, Hosťovský a Telinský potok. Centrom mesta prechádza cesta NitraLevice, ktorú križuje cesta II/511 zo Zlatých Moraviec na Dvory nad Žitavou. Západným okrajom mesta vedie železničná trať Nové Zámky – Zlaté Moravce.
Časti mesta Dyčka Horný Ohaj Vráble
Vodné toky Žitava Telinský potok Širočina Hosťovský potok
Vodné plochy Vodná nádrž Vráble, v smere cesty Nitra-Vráble po ľavej strane Dyčanské jazero
Dejiny Územie mesta bolo osídlené už v neolite (6000 – 2000 pred Kr.). Archeologicky je doložené opevnené sídlisko hatvanskej a maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, kostrové hroby zo strednej doby bronzovej, sídlisko halštatské a laténske, germánska osada z 2. – 4. storočia, slovanské sídlisko z 9. storočia. Neďaleko mesta sa v lokalite Fidvár nachádza ďalšie archeologické nálezisko opevneného mesta, datovaného do rokov 2100 až 1800 pred Kr., zaradených do staršej bronzovej doby. Viac ako 160 radiálne usporiadaných obydlí poskytovalo prístrešie až pre 1000 obyvateľov, čo bolo na tú dobu veľké sídlo.
Vráble sú prvýkrát písomne doložené v roku 1265 ako Verebeb. V roku 1294 už boli trhovým mestečkom. V pečati mali postavu svätého Vojtecha. Od počiatku stredoveku patrilo mestečko ostrihomskému arcibiskupstvu, kostol a fara sú doložené v roku 1359. Od polovice 16. storočia sa vyvíjali ako zemepanské mestečko ostrihomského arcibiskupa a bola tu zriadená poštová stanica. V čase protitureckých bojov boli Vráble dôležitým oporným bodom. Prvým náporom Turkov bolo mestečko vystavené už v roku 1530. Až v roku 1624 sa rozhodlo, že tu bude postavená cisárska pevnosť na obranu mesta. Jej obrancovia mestečko pred Turkami v roku 1626 uchránili, ale v roku 1653 Turci obranu prekonali a mesto vypálili. Cisársku pevnosť sa však podarilo obnoviť. Napokon ju Turci zničili v roku 1663.
V meste Vráble zriadil ostrihomský arcibiskup Stolicu predialistov, ktorá združovala miestnych cirkevných šľachticov. Na čele stolice stál palatín. Prvý známy palatín Tomáš sa spomína už v roku 1337. Pôsobili tu známe rody cirkevných šľachticov - Páni z Dyčky, Páni z Berína, Csiffáryovci, Boronkayovci, Dilleszovci, Süttöovci, Tothovci, Vassovci alebo Verebelyovci.
V 17. storočí v meste pôsobili cechy čižmárov, mlynárov, mäsiarov a kožušníkov, v 18. – 19. storočí tu sídlil soľný úrad so skladom. Poľnohospodársky charakter mesta pretrval až do konca 19. storočia. Stoličný dom bol vybudovaný v roku 1821, súvislá zástavba meštianskych domov na Hlavnej ulici v centre mesta vznikla až koncom 19. storočia. Vznikli tak nové priestory na obchodnú a podnikateľskú činnosť, v rovnakom období bola vybudovaná octáreň, Ľudová a Agrárna banka, meštianska škola, či budova okresného úradu. Rímskokatolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie bol postavený v rokoch 1898 až 1901, staršia klasicistická kaplnka sv. Urbana vo vinohradoch pochádza z roku 1813 a kaplnka rodiny Nécsey je z roku 1910.
V roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska sa mesto stalo súčasťou Česko-Slovenska. Výsledkom Prvej Viedenskej arbitráži bolo, že Vráble sa stali súčasťou Maďarska v rokoch 1938 – 1945. Vinárska tradícia oblasti bola posilnená v roku 1946, kedy tu vznikol výkup hrozna a boli budované rozsiahle pivnice. Od roku 1971 tu Vinárske závody Bratislava vyrábali mnohé obľúbené vína.
Do roku 1960 boli Vráble okresným mestom, 1. januára 1975 boli k mestu pričlenené obce Dyčka a Horný Ohaj. V 70. rokoch boli vybudované sídliská Kaška, Lúky a Žitava. Po roku 1989 tu vzniklo niekoľko podnikov so zahraničnou účasťou, poskytujúce zamestnanie miestnym obyvateľom.
Obyvateľstvo Etnické zloženie obyvateľstva (sčítanie 2021) Slováci – 89,7 % Maďari – 2,4 % Rómovia – 0,1 % Česi – 0,4 % Ukrajinci – 0,1 % a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva (sčítanie 2011) rímski katolíci – 88,41 % bez vyznania – 8,53 % protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 0,69 % grécki katolíci – 0,19 % pravoslávni – 0,02 % a iní
Partnerské mestá Andouillé, Francúzsko Csurgó, Maďarsko Nova Varoš, Srbsko
Kultúra a zaujímavosti Vrábeľský jarmok (jún) Slávnosti vinobrania (september)
Múzeá Mestské múzeum Vráble (v budove Stoličného domu)
Hudba Jazz fest Vráble (jún) Rock show (august) Hodový koncert (október) Sinema šou (december) Medzinárodná spevácka súťaž Imricha Godina IUVENTUS CANTI (apríl)
Stavby Pamiatky Neorománsky kostol Preblahoslavenej Panny Márie (Národná kultúrna pamiatka) Fidvár - archeologická lokalita (Národná kultúrna pamiatka) Kostol v Dyčke a Hornom Ohaji Kaštieľ Boronkayovcov (dnes farský úrad) Kaštieľ Schickovcov (dnes Stredná odborná škola) Stoličný dom (Hlavná ulica) Mašekov mlyn (Rodinná farma Mašekov mlyn) Rodinná krypta Nécseyovcov (vrábeľské vinohrady) Rodinná krypta Godinovcov (vrábeľský cintorín) Kaplnka sv. Urbana (vrábeľské vinohrady)
Pomníky pomnik SNP pri kostole Pamätník Československých vojakov 1919
Parky Park Žitava Mestský park vedľa kina Tatra
Šport Spartak Vráble Vrábeľská Hokejbalová Liga Klub turistov Vráble Stolnotenisový oddiel 1.Z.Š. Gold´s Gym (kulturistický oddiel) Cykloturistika (Požitavské cyklotrasy) Klik-Klak Vráble (tanečný klub) Valibuk Strength Team (klub silového trojboja) Streetbasketbal Vráble
Hospodárstvo a infraštruktúra Dôležité firmy Dexis, Matador Automotive, Huhn Press Tech, Semecs, HTP-Slovakia (Plasmet), Prime Media, Hefra, Švec a spol., Maratom, Seso, Tesgal Priemyselný park – Kongsberg, Miba, Slovmedical, Cesam, ICU Medical, Masam, Semecs
Infraštruktúra cesta I/51 Nitra – Vráble – Levice cesta II/511 Zlaté Moravce – Vráble – Dvory nad Žitavou trať ŽSR 151 Nové Zámky-Zlaté Moravce
Školstvo Základná škola sídl. Lúky Základná Škola Levická, 903 SOŠT – ul. 1. mája Gymnázium Školská ulica ZŠ sv. Vojtecha, Levická ulica ZŠ Viliama Záborského Základná umelecká škola Imricha Godina Vráble, Hlavná 1221/1 Špeciálna základná škola, Nám. kpt. Nálepku YES – Your English School – Súkromná anglická škôlka, Žitavská 23
Osobnosti Ján Boronkay (* 29. augusta 1782 Veľké Sľažany – † 7. júna 1844 Bratislava) – od roku 1820 palatín Vrábeľskej stolice predialistov Edita Brestenská (* 18. november 1920, Vráble – † 2. máj 2014, Bratislava) – paleontologička a vedecká pracovníčka Ľudovít Didi (* 16. január 1931, Púchov – † 15. september 2013, Vráble) – prvý rómsky spisovateľ románov v slovenskej literatúre Alexander Dilles (* 14. marca 1835 Vráble – 28. júla 1907 Žabokreky nad Nitrou) – zakladateľ Stoličného múzea v Zl. Moravciach, archeológ Žigmund Esterházi (30. december 1626 Šoproň – † 1692 Szombathely) – vrábeľský kapitán Jozef Ghici – od roku 1540 palatín Vrábeľskej stolice predialistov Imrich Godin (* 17. júl 1907, Vráble – † 13. apríl 1979, Bratislava) – operný spevák a pedagóg Mikuláš Nadany – (* okolo 1600 – 1664 alebo 1665) vrábeľský kapitán Jozef Nécsey (Jozef Nécsey, * 27. august 1842 Oslany – † 17. január 1929 Vráble) – vrábeľský kráľovský poštmajster Štefan Nécsey (= Néčei) (* 12. február 1870, Vráble – † 26. marec 1902, Mníchov) – amatérsky entomológ – lepidopterológ, maliar a ilustrátor zvierat Ignác Ocskay (* 1. decembra 1786 Dubovany – † 17. september 1881 Nitra) – posledný palatín Vrábeľskej stolice predialistov František Richard Osvald (* 3. október 1845, Hodruša-Hámre – † 14. apríl 1926, Trnava) – národný buditeľ, kaplán vo Vrábľoch Viktor Porubec (* 2. novembr 1876 Kozárovce – † Vráble) – vrábeľský kronikár Alojz Schronk (* 8. august 1883, Plavecký Mikuláš – † 21. marec 1966, Nitra) – zakladateľ vrábeľskej dychovky Janko Štúr (* 21. september 1827, Uhrovec – † 23. september 1905, Malé Bierovce) – stoličný úradník Ján Tolvay (* 1699 – † 1776)– od roku 1750 palatín Vrábeľskej stolice predialistov Ján Trubíni (* 8. september 1863, Vráble – † 4. jún 1919, Moča) – katolícky kňaz Mikuláš Vass – (* ? – † 1721 Vajka nad Žitavou) podžupan Vrábeľskej stolice predialistov Vladimír Velecký (* 21. august 1890, Hrušky – † 8. november 1951, Bratislava) – vrábeľský richtár, zavraždený komunistami Viliam Záborský (* 9. október 1920, Vráble – † 5. február 1982, Praha) – herec a recitátor Ondrej Zádori (* okolo roku 1570) – vrábeľský hradný kapitán
Referencie
Pozri aj Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vrábľoch
Iné projekty
Zdroje Stránka mesta
Kategória:Okres Nitra Kategória:Mestá na Slovensku