thumb|Nitriansky hrad thumb|Mestský dom v Nitre Ponitrianske múzeum na Svätoplukovom námestí (bývalý mestský úrad)|thumb Veľký seminár na Pribinovom námestí|thumb Knieža Pribina|thumb right|thumb|Divadlo Andreja Bagara Nitra|thumb Zobor|thumb Kalvária v Nitre|thumb Rieka Nitra|thumb Štefánikova trieda|thumb

Nitra (, ) je mesto ležiace v Nitrianskom kraji vzdialené približne 90 km východne od hlavného mesta Bratislavy. Preteká ňou rovnomenná rieka Nitra. Panorámu Nitry tvorí sedem pahorkov: zo severnej strany sa týči vrch Zobor, Hradná skala, Vŕšok, Kalvária, Borina, Ľupka spolu s Martinským vrchom. Prvé potvrdené historické zmienky sú z roku 828. Po meste je pomenovaná planétka (9543) Nitra. Počtom obyvateľov 75 208 je piatym najväčším mestom na Slovensku.Počet obyvateľov k 2. januáru 2025

Vývoj názvov Vývoj názvov: 828 Nitraua 880 Nitra 1111 Nitria 1158 Nitra, Nitria 1198 Nitria, Nithria 1211 Nitria, Nitra 1214 Nitra 1223 Nitria, Nitra

Etymológia: Je nejasné, či je názov Nitra slovanský. Pôvodný názov, Nitrava, môže byť aj kvádsky.

Poloha Mesto leží v Podunajskej pahorkatine, na rieke Nitra pri južnom okraji pohoria Tribeč. Severne nad mestom sa vypína vrch Zobor a vrch Pyramída s vysielačom a viacerými vyhliadkovými terasami. Mesto je oddávna križovatkou ciest zo západu (R1 od Trnavy a II/513 od Hlohovca), severu (I/64 od Topoľčian a II/593 z Partizánskeho), východu (R1 a I/65 od Zlatých Moraviec a I/51 od Vrábieľ) a juhu (I/64 od Nových Zámkov a II/562 od Šale). V blízkosti mesta sa križujú železničné trate Nové Zámky – Prievidza a Leopoldov – Kozárovce. Trnava leží západne, Topoľčany severne, Zlaté Moravce východne a Nové Zámky južne. Bratislava leží juhozápadne a s Nitrou je prepojená rýchlostnou cestou.

Časti mesta Mestské častiČermáň, Diely, Dolné Krškany, Dražovce, Horné Krškany, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Staré mesto, Zobor Sídliská Diely, Chrenová, Klokočina, Párovce Osady Jurský dvor, Lukov Dvor, Mikova Ves, Orechov Dvor

Vodné toky Rieka Nitra Prítoky Dobrotka, Selenec a Radošinka Rameno Malá Nitra

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie 1890: Slováci – 5 205 (38,4 %) Maďari – 5 002 (36,9 %) Nemci – 3 331 (24,7 %) Spolu – 13 538 (100 %) 1910: Maďari – 9754 (59,4 %) Slováci – 4929 (30 %) Nemci – 1636 (9,9 %) Spolu – 16 419 (100 %) 1919: Čechoslováci – 13 248 Maďari – 2 899 Nemci – 402 Rusíni – 84

1991: Slováci – 86 257 (95,87 %) Maďari – 1 777 (1,98 %) Česi – 1 072 (1,19 %) Ostatné/nezistená – 863 (0,96 %) Spolu – 89 969 (100 %)

2001: Slováci – 83 285 (95,42 %) Maďari – 1 489 (1,71 %) Ostatné/nezistená – 2 511 (2,88 %) Spolu – 87 285 (100 %)

2011: Slováci – 70 447 (89,27 %) Maďari – 1 443 (1,83 %) Ostatné – 1 696 (2,15 %) Nezistená – 5 330 (6,75 %) Spolu – 78 916 (100 %) 2021:

Slováci – 71 162 (90,66 %) Maďari – 793 (1,01 %) Ostatné – 1419 (1,81 %) Nezistená – 5 115 (6,52 %) Spolu – 78 489 (100 %)

Náboženské zloženie

údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky (statistics.sk)

cirkev/vyznanierokyrímskokatolícka gréckokatolícka evanjelická aug. vyznania reformovaná kresťanská židovské pravoslávna iná bez vyznania neudané 1869 11 45776,7 % 10 % 890,6 % 330,2 % 3 34822,4 % 00 % 00 % N/A N/A 1880 12 31175,9 % 70 % 1651 % 490,3 % 3 68522,7 % 40 % 50 % N/A N/A 1890 14 37177,3 % 30 % 1941 % 740,4 % 3 94321,2 % 70 % 00 % N/A N/A 1900 16 41879,1 % 140,1 % 2741,3 % 1940,9 % 3 83018,5 % 160,1 % 70 % N/A N/A 1910 18 11680,7 % 310,1 % 2831,3 % 1990,9 % 3 80016,9 % 280,1 % 30 % N/A N/A 1921 20 57781,4 % 00 % 2791,1 % 1040,4 % 3 96915,7 % 00 % 3401,3 % N/A N/A 1930 23 69282 % 280,1 % 4961,7 % 1270,4 % 3 85913,4 % 00 % 7042,4 % N/A N/A 1950 29 25593,9 % 1200,4 % 9973,2 % 720,2 % 1400,4 % 830,3 % 1580,5 % 1220,4 % 1970,6 % 1991 55 36961,5 % 1470,2 % 1 6481,8 % 610,1 % 280 % 610,1 % 2060,2 % 12 26013,6 % 20 18922,4 % 2001 64 78374,2 % 3010,3 % 2 4412,8 % 1790,2 % 490,1 % 1200,1 % 7630,9 % 15 03117,2 % 3 6184,1 % 2011 52 13666,1 % 3290,4 % 2 0422,6 % 2310,3 % 390 % 1640,2 % 1 1711,5 % 14 39018,2 % 8 41410,7 %

Dejiny Nitra je mestom mimoriadneho historického významu. Počiatky jej osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých roľníckych obyvateľov boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi.

Z obdobia pred 3 000 rokmi sa zachovali pozostatky Hradiska Zobor – národná kultúrna pamiatka. Je ohraničené valom dlhým takmer 2 km a miestami vysokým 7 m. Vznik hradiska je spätý s ľudom lužickej kultúry.

Oblasť dnešnej Nitry bola významným strediskom Keltov (už niekoľko storočí pred našim letopočtom), neskôr Germánov a nakoniec Slovanov. Stará slovienska Nitra bola nielen ranofeudálnym mestským útvarom, ale aj dôležitým, politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom veľkomoravských Slovienov. Bola sídlom prvých známych vládcov územia dnešného Slovenska – germánske kmene Kvádov (okolo r. 396 po Kr., sporné) a od 8. storočia do 1108 sídlo Nitrianskeho kniežatstva.

Už z 9. storočia pochádzajú vykopávky bohato vybavených pohrebísk. Archeologický prieskum doložil existencie niekoľkých románskych cirkevných stavieb.

V prvej tretine 9. storočia tu sídlilo knieža Pribina, mesto bolo vtedy jedným z centier Veľkej Moravy. Nitrianska aglomerácia bola v čase Veľkej Moravy a poveľkomoravskom období väčšia ako dnešné mesto. V Nitre sa nachádza prvý známy kresťanský kostol strednej a východnej Európy, ktorý bol postavený v roku 828. Nitra bola sídlom prvej diecézy (od roku 880). Hradiská boli obohnané rozsiahlymi hlinenými valmi, často kombinovanými s kamennými múrmi a rôznymi drevenými konštrukciami. Jednotlivé hradiská mali pravdepodobne rozdielnu funkciu – organizačno-správne centrum alebo remeselnícke centrá, ale aj útočiská v čase nepokojov. Práve na jednom z nich, najpravdepodobnejšie na hradnom kopci, vládol Nitriansku už za čias Rastislava Svätopluk. V ranom stredoveku mesto zažilo svoj rozkvet počas vlády Svätopluka, ktorý bol nitrianskym kniežaťom cca od 850 do 871 a potom vládca Veľkej Moravy do roku 894. Počas jeho vlády sa Nitra skladala z piatich opevnených osád a dvadsiatich trhovísk, čo svedčí o jej význame.

Medzi 9. a 10. storočím stálo v Nitre a okolí už niekoľko kostolov: Nitriansky hrad, Párovce, Nitrianska Blatnica, Lupka, Zobor a Kostoľany pod Tribečom. Za hranicami mesta sa nachádzali ďalšie veľkomoravské osady – Chrenová, Lupka, Branč, Vráble a Zlaté Moravce. Svätý Cyril a Metod, tvorcovia hlaholiky (predchodcu cyriliky) sa aktívne podieľali na rozvoji cirkvi. Bazilika, ktorá bola objavená pod nitrianskym hradom, je možno oným prvým kresťanským kostolom západných a východných Slovanov z roku 828. Po zániku Veľkej Moravy mesto Nitra a Nitriansky hrad boli postupne predmetom dobýjania, systematického ruinovania vo vojnách a protihabsburských stavovských povstaniach.

Od konca 10. storočia (okrem 1001 – 1030) mesto patrilo Arpádovcom, okolo roku 1083 alebo 1100 bolo obnovené Nitrianske biskupstvo. Roku 1248 sa Nitra stala kráľovským mestom, o štyridsať rokov neskôr ale kráľ mesto a hrad daroval nitranskym biskupom. Premena Nitry z kráľovského mesta na mesto zemepánske mala ďalekosiahle dôsledky. Mesto sa dostalo do nižšej právnej kategórie, no ako biskupské sídlo a významný hrad bola i naďalej významným centrom.

V rokoch 1633/34 ju okupovali Turci pri svojich výbojoch.

Od polovice 18. storočia bola Nitra od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, najmä katedrály.

V dôsledku stavebného rozvoja, počet obyvateľov v 19. storočí prevýšil 10-tisíc a správa sa stala zložitejšou. V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky a Nitra nadobro prišla o svoje židovské mesto. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby.

Bombardovanie Nitry 26. 3. 1945

V pondelok, 26. marca 1945, ráno o 8.15 h, oznámili poplachové sirény letecký útok na Nitru. O niekoľko minút prenikli nad Nitru sovietske stíhačky, ktoré palubnými zbraňami ostreľovali protilietadlové batérie, až ich úplne zneškodnili. Krátko nato prileteli tri vlny amerických bombardérov Douglas A-20 dodaných Sovietskemu zväzu v rámci programu lendlease (27 ks) a začali s bombardovaním mesta. Na Nitru zhodili 166 bômb. Stíhačky strieľali na všetko, čo sa hýbalo. Údajne cieľom bombardovania bolo zaútočiť na časť kasární a Párovce. Bomby však zasiahli aj ulice Farskú, Kupeckú a vtedajšiu Hlavnú, dnes Štefánikovu triedu, a priestor pred hlavnou poštou, divadlo a tržnicu, Podhradie a budovu prepošstva. Následkom bola masakra bezbranného davu vrátane detí. Zahynulo 345 prevažne civilných osôb. V tento deň sa totiž v Nitre konal jarmok, ulice mesta boli teda plné ľudí. Medzi obeťami bolo len 13 vojakov – 8 vojakov slovenskej armády a 5 vojakov Wehrmachtu, ostatné obete boli civili: Nitrania, prechádzajúci utečenci a cezpoľní návštevníci predveľkonočného trhu z okolitých dedín. Zničených bolo 48 budov, 289 budov bomby silne poškodili a 430 budov poškodili menej. Otázka, kto a prečo bombardovanie Nitry nariadil, zostáva nezodpovedaná. Archívna služba ministerstva obrany Ruskej federácie už po 1991 odmietla poskytnúť akékoľvek informácie.

Pamiatky

Nitriansky hrad je dominanta mesta, slúži ako jeho najznámejšia kultúrna pamiatka. Hradný komplex pozostáva z katedrály, biskupského paláca, fortifikačných hradieb a hospodárskych budov. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike z polovice 11. storočia už spomínajú baziliku svätého Emeráma, ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu z 11. storočia, v 15. storočí prestavaný a upravovaný ešte v období baroka. Od roku 1962 je súbor hradných stavieb národnou kultúrnou pamiatkou.

Archeologické lokality Nitra – hrad Nitra – Zobor vrch Nitra – Martinský vrch Nitra – Mačací zámok Nitra – Lupka Nitra – Šindolka

Kultúra Kostoly a farnosti Rímskokatolícka cirkev bazilika sv. Emeráma, katedrálny chrám Biskupstva Nitra komplex troch chrámových stavieb rozličného veku:  – románsky kostol, 11. storočie, nazývaný aj Pribinova kaplnka,  – Horný kostol, pôvodne gotický, 14. storočie,  – Dolný kostol, 17. storočie. farnosť Nitra – Dolné Mesto farský kostol Navštívenia Panny Márie, 19. storočie, kostol Všetkých svätých, Kynek, 18. storočie, kostol sv. Cyrila a Metoda, Mlynárce, 20. storočie, piaristický kostol sv. Ladislava, 18. storočie. farnosť Nitra – Horné Mesto, územie farnosti zahŕňa aj Nitriansky hrad s Katedrálou sv. Emeráma farský Kostol sv. Petra a Pavla, 13. storočie farnosť Nitra – Dolné Krškany farský kostol sv. Ondreja apoštola, 18.storočie kostol Narodenia Panny Márie, Horné Krškany, 13. storočie farnosť Nitra – Dražovce farský kostol sv. Františka Xaverského, 19. storočie kostol sv. Michala archanjela, 12. storočie farnosť Nitra – Chrenová kostol sv. Martina farnosť Nitra – Janíkovce (do farnosti patrí aj obec Čechynce) farský Kostol sv. Petra a Pavla farnosť Nitra – Kalvária farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, 12.storočie farnosť Nitra – Klokočina farský kostol sv. Gorazda, vysvätený v roku 2007, kostol Nanebovzatia Panny Márie, Párovské Háje, kostol sv. Urbana, Čermáň, 18. storočie. farnosť Nitra – Zobor farský kostol sv. Urbana, 18. storočie Gréckokatolícka cirkev farnosť Nitra kostol sv. Štefana Kráľa, Párovce, 10. storočie Evanjelická cirkev evanjelický cirkevný zbor Nitra kostol Svätého Ducha, 1995 Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku Reformovaný cirkevný zbor Nitra Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, 1911

Zaniknuté kostoly a kláštory