náhľad|vpravo|Hattalova ulica

Trstená (, , ) je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.

Polohopis Časti obce prímestské časti: Ústie nad Priehradou, Nové Ústie, Staré Ústie, Oravská priehrada zóna Prístav; územné členenie (okrsky): Západ, Hrady, Stred, Východ, Vyšný Breh a Ďurdinová; Námestie, Hýbeľ územie mesta je zložené zo 4 katastrálnych území: Trstená, Ústie nad Priehradou, Oravské Hámre a Osada. Svojou rozlohou () je najväčším katastrálnym územím na Orave.

Ulice Bernolákova, Čsl. armády, Družstevníkov, Duklianskych hrdinov, Hattalova, Hraničiarov, Hugolína Gavloviča, Hviezdoslavova, Hýbeľ, Ivana Olbrachta, Jána Hertela, Jána Kollára, Janka Kráľa, Jilemnického, Kpt. Nálepku, Krakowská, Krátka, Kukučínova, Kvetná, Lesná, Lúčna, Malý rad, Matúša Jankolu, Mieru, Mládežnícka, Msgr. Viktora Trstenského, Nábrežie Ľudovíta Štúra, Na Diele, Námestie M. R. Štefánika, Nová, Obrancov mieru, Odbojárov, Oravická, Osadská, Oslobodenia, Partizánov, Poddielová, Pod Stráňou, Pod Vápenicou, Pri Kovalinci, Puškinova, Rudolfa Dilonga, SNP, Štefana Furdeka, Ústianska, Zápotočná, Železničiarov, 1. mája.

Vodné toky Najväčším a najvýdatnejším tokom je rieka Oravica, ktorá do svojho toku v Trstenej priberá z pravej strany Bratkovčík a ľavostranné prítoky Všivák, Trsteník a Zábiedovčík. Prietok vody je závislý od aktuálnych zrážok, vzhľadom na to, že ide o rieku priberajúcu toky z rozsiahlej nezalesnenej plochy, výnimočne môže vzrásť jej prietok približne na pätdesiatnásobok svojho priemeru. Len vďaka hlbokému umelému korytu nespôsobuje v Trstenej záplavy veľkoplošného charakteru tak ako to bývalo v minulosti.

Prehľad vodných tokov na území mesta Bor Bratkovčík Daničný potok Grúničný potok Hraničný Kriváň (hraničný tok) Chyžník (Chyżny) Jelešňa Jurčová Kovalinec Krahulčík (hraničný tok) Kriváň Malý Chyžník Maťkov potok Orava Oravica Poliansky potok Stančová Trsteník Uhliská Vlčí potok Všivák Zábiedovčík Zadný potok Zimník Žiarovčík

Dejiny Trstená bola založená v roku 1371 Jánom Hertelom. Názov mesta v tom čase bol Bingenstadt. Nemecké osadnícke právo preukazuje, že Trstenú zakladali nemeckí osadníci. Neskôr, v roku 1424, vo výsadnej listine Žigmunda Luxembruského, v ktorej potvrdil výsady zakladateľa, sa Trstená objavuje pod menom Stadtsek a ďalej v závislosti na vplyve a jazyku úradníkov a panstva skomolene Trezthyene, Thersztene, Thersthena. Žigmund tiež oslobodil Trstenú od platenia cla a tridsiatkov.

Od roku 1588 Trstená patrí Thurzovi, ktorý oslobodil Trstenú od urbárskych dávok a robôt za ročný poplatok 800 zlatých. Matej II. potvrdil výsady Trstenej udelené Wismerom ako aj Žigmundom a udelil mestu právo štyroch výročných jarmokov (na Dorotu, Turice, Nanebovzatie panny Márie a Martina). Dva z nich sa tradujú aj v súčasnosti. Koniec 17. storočia znamenal pre Trstenú veľký úpadok, ktorý spôsobili pochody litovského vojska, silné zimy a dva veľké požiare, ktoré zničili väčšiu časť Trstenej.

Mesto bolo na konci marca 1945 vypálené počas oslobodzovacích bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 75 domov a mnoho ďalších bolo silne poškodených.

Obyvateľstvo Rok Počet obyvateľov 1400 asi 200 1615 asi 580 1625 asi 900 1659 asi 1 500 1785 2 175 1828 2 776 1869 2 344 1890 2 332 Rok Počet obyvateľov 1900 2 360 1910 2 308 1919 2 168 1930 2 359 1940 2 342 1950 2 913 1961 3 442 1970 4 017 Rok Počet obyvateľov 1975 4 629 1980 1991 6 059 2001 7 461 2011 7 48220236 917

Etnické zloženie obyvateľstva rok počet obyvateľov slovenská česká poľská maďarská chorvátska nemecká židovská rómska iná 1938 2 472 94,94 % 3,96 % 0,04 % 0 0 0 0,97 % 0,08 % 0 1970 4 016 99,15 % 0,60 % 0,20 % 0,025 % 0 0,025 % 0 0 0 2001 7 461 98,82 % 0,32 % 0,42 % 0,07 % 0,05 % 0 0 0 0,28 % 2011 7 461 95,43 % 0,17 % 0,45 % 0,07 % 0 0,05 % 0 0 0,17 %

Obyvateľstvo trvalo bývajúce v meste Trstená podľa národnosti podľa výsledku Sčítania obyvateľov, bytov a domov 2011 : slovenská 7 140 osôb, poľská 34, česká 13, maďarská 5, srbská 5, moravská 4, nemecká 4, bulharská 2, ukrajinská 2, ostatné 13, nezistená 260.

Náboženské zloženie obyvateľstva rímski katolíci – 94,33 % bez vyznania – 3,26 % evanjelici a. v. – 0,78 % gréko katolíci – 0,07 % iní

Kultúra a zaujímavosti Stavby Pamiatky thumb|Kostol svätého Martina Kostol svätého Martina, Bernolákova 1, umelecko-historická pamiatka, na gotických základoch, prestavaný 1641, 17. st., 1945, 1999 Františkánsky kostol sv. Juraja a kláštor, Nám. M. R. Štefánika 436, umelecko-historická pamiatka, vybudovaný v rokoch 17761780 Stĺp sv. Floriána, Bernolákova, pred budovou fary, umelecko-historická pamiatka (1701) Stĺp Sv. Jána Nepomuckého, Nám. M. R. Štefánika, oproti kostolíku sv. Juraja, umelecko-historická pamiatka (1776) Stĺpy vstupnej brány na cintorín, Hýbeľ, umelecko-historická pamiatka (1755) Socha Martina Hattalu, Gymnázium, Železničiarov, pamätné miesto – rodný dom, slovenského jazykovedca, univerzit. profesora, kodifikátora etymologického pravopisu Budova bývalej židovskej synagógy, Železničiarov č. 300, postavená v roku 1839 – renesančný ráz Budova sporiteľne, Nám. M. R. Štefánika č. 1, bývalá Slovenská banka, postavená podľa projektu Michala Milana Harminca v roku 1903 Hotel Roháč, Nám. M. R. Štefánika č. 425, postavený v prvej polovici 19. storočia Budova mestského úradu, Bernolákova 96/8, znovu vybudovaná v rokoch 19081910 z prenesenej budovy belgic. spol. na ťažbu hnedého uhlia v lieseckom chotári Starý židovský cintorín, hranica tvrdošínskeho a trstenského chotára, umelecky zhotovené náhrobné kamene z pieskovca s plastikami Kaplnka na cintoríne v Rovni, Ul. Oravická, umelecko-historická pamiatka (18. storočie) Kaplnka, Ul. Mieru pred domom č. 809, umelecko-historická pamiatka Kaplnka, Kamenný vŕšok, umelecko-historická pamiatka (1824) Kaplnka, Cesta I. triedy I/59 na hranici zastavaného územia mesta smerom hraničný priechod, umelecko-historická pamiatka Kaplnka, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1882) Kaplnka, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1874) Kaplnka, Lesný chodník pod Uhliskom, umelecko-historická pamiatka Socha Sv. Antona, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1906) Socha Panny Márie, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka Stĺp sv. Jána Nepomuckého, Cesta na cintorín v Ústí nad Priehradou, umelecko-historická pamiatka Stĺp Piety, Cesta na cintorín v Ústí nad Priehradou, umelecko-historická pamiatka Stĺp – Spasiteľ Ježiš, kopec Vápenica, umelecko–historická pamiatka Stĺp Panny Márie, Pod Halečkovou pri čerpacej stanici PHM, umelecko-historická pamiatka (1928)

Pomníky

Pomník a pamätné miesto SNP Pod Halečkovou pri čerpadle PHM, pamätné miesto, plastika

Pomník ČA Nám. M. R. Štefánika, oproti ZŠ R. Dilonga, pamätné miesto oslobodenia mesta sovietskou armádou v II. svet. vojne

Pamätné tabule Pamätná tabuľa R. Budjača, Budova MsÚ, Bernolákova č. 96/8, historická pamiatka (II. svetová vojna) Pamätná tabuľa J. Kráľa, Budova železničnej stanice, Železničiarov č. 251, historická pamiatka (II. svetová vojna) Pamätná tabuľa Ilegalneho ONV, Budova Hotela Roháč, Nám. M. R. Štefánika č. 241, historická pamiatka (II. svetová vojna) Pamätná tabuľa K. Pafčuga a R. Zembjak, Chodba budovy MsÚ, Bernolákova 96/8, historická pamiatka (II. svetová vojna) Pamätná tabuľa Rudolf Dilong, Kláštor františkánov, Nám. M. R. Štefánika č. 437, historická pamiatka (rodák, básnik, františkán) Pamätná tabuľa Štefan Furdek, rodný dom, Bernolákova č. 20, historická pamiatka (zásluha o vznik ČSR v USA) Pamätná tabuľa Martin Hugolín Gavlovič, budova ZŠ, Nám. M. R. Štefánika, historická pamiatka (slovenský barokový básnik) Pamätná tabuľa Ján Doránsky, rodný dom č. 513, Nám. M. R. Štefánika, historická pamiatka (spisovateľ, básnik, publicista) Pamätná tabuľa Milo Urban, budova ZŠ Nám. M. R. Štefánika č. 438, historická pamiatka (osobnosť literatúry a publicistiky, chodil do trstenského reálneho gymnázia v rokoch 19151919) Pamätná tabuľa Sídlo reálneho gymnázia, budova ZŠ Nám. M. R. Štefánika č. 438 (historická pamiatka (18681869)) Pamätná tabuľa Martin Hattala, rodný dom, Hattalova č. 50, historická pamiatka (jazykovedec, univerzitný profesor, kodifikátor etymologického pravopisu) Pamätná tabuľa Viktor Trstenský, rodný dom, Ulica Československej armády č. 40, (rímskokatolícky kňaz, pápežský prelát, spisovateľ, politický väzeň) Pamätná tabuľa NsP, budova NsP č. 549 (vznik štátnej nemocnice v Trstenej) Pamätná tabuľa na holokaust, Synagóga, Ul. Železničiarov (pamiatka obetiam holokaustu)

Šport Činnosť v Trstenej sa sústreďujú v aktívnom športe najmä na futbal v registrovanej organizácii Mestský futbalový klub Trstená, halový futbal – Mestská halová futbalová liga, kolkyŠportový klub kolkárov Trstená, stolný tenis a volejbal, Bowling club – Jantár Trstená a karate – Karate klub TrstenáKarate klub Trstená. Niektoré športové kluby dosahujú striedavo výborné výsledky s menej výraznými. Najmä Karate klub Trstená je výnimočný celosvetovými úspechmi – majstrami sveta a ďalšími cennými úspechmi zo svetových a európskych šampionátov, či medzinárodných open pohárov. Karatisti Jozef Štefanides, Simona Fereková, Martin Vorčák, Zuzana Vorčáková, Patrícia Fereková, Zuzana Kormošová, Táňa Carachová, Anežka Kovalíková, Michal Chrenek, Stanislav Bajo sú tými, ktorý sa najviac zaslúžili o tieto úspechy. Športový klub kolkárov Trstená svojou účasťou v Extralige – najvyššej slovenskej kolkárskej súťaži sa tiež zapísal do dejín úspešných športov. Mládežnícka základňa vlastných odchovancov tohto klubu, aj keď už pod vlajkou iných klubov dosiahla taktiež výrazné a víťazné úspechy v celosvetovom a európskom meradle o ktoré sa zaslúžili Braňo Paríža a Jozef Samek už ako juniori.

Hospodárstvo a infraštruktúra Školstvo Stredné školy Gymnázium Martina Hattalu; osemročné, štvorročné, bilingválne (španielsky jazyk)

Základné školy ZŠ P. O. Hviezdoslava, 1.-9. ročník (zal. 1970); ZŠ Rudolfa Dilonga (cirkevná), 1.-9. ročník (zal. 1992); ZŠ P.O.Hviezdoslava d.p. Trstená Západ s materskou školou, 1.-4. ročník (zal. 1994); Základná umelecká škola Trstená

História školstva v Trstenej Mestská latinská protestantská škola (15801682). Presný rok vzniku nie je známy, najstaršia správa o škole pochádza z r. 1580. V týchto rokoch sa pánmi Oravy stala rodina Thurzovcov, ktorí šírili protestantizmus prostredníctvom zakladania škôl a výučby. Najpravdepodobnejšie škola zanikla v dôsledku rekatolizácie ako jedného z hlavných pilierov habsburgovskej politiky. Povstania Imricha Tököliho a neskôr Františka II. Rákociho oživili upadajúci protestantský duch Oravy, no po ich potlačení sa farnosť v Trstenej stala definitívne katolícka. Výsledkom tohto náboženského "prevratu" bolo pretransformovanie na katolícku školu. Nie sú záznamy, či sa tak udialo hneď po r. 1682, ale určite v r. 1693, kedy sa v mestskej knihe uvádza záznam o jej vyhorení. Ďalšie záznamy o školstve sú strohé až do druhej polovice 18. storočia. Františkánska hlavná škola (17741869). Túto školu navštevoval medziiným aj slovenský jazykovedec Martin Hattala. Táto škola r. 1869 prestala existovať, pretože v Trstenej bolo založené kráľovské nižšie gymnázium. Františkánom bola zverená Rímskokatolícka ľudová škola. Trstenské kráľovské katolícke štvortriedne reálne gymnázium, založené v r. 1869. Toto gymnázium bolo silne maďarizované až do vzniku česko-slovenskej republiky 1918. Postupne sa rozširovalo počtom tried a stalo sa centrom vzdelávania na Hornej Orave. Od 28.8.1971 nesie čestný názov Gymnázium Martina Hattalu a funguje dodnes. Židovská ľudová škola (18941942). Súkromná dievčenská meštiacka škola (19091920).

Osobnosti Čestné občianstvo Michal Tondra (* 17. 01. 1947 Spišské Vlachy), dekan trstenského dekanátu. Čestný občan mesta Trstená za zásluhy o rozvoj cirkevného a duchovného života v meste (18. 01. 2007).

Významné osobnosti Rodisko Jozef Adamča (* 1931 – † 1992), pedagóg a športový funkcionár