Gaelčina (nespisovne: gaelštinaADAMCOVÁ, E. Angličtina pre 3. a 4. ročník stredných ekonomických škôl so štvorročným štúdiom. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1963. S. 141) môže byť: škótska gaelčinaGENZOR, J. Jazyky sveta. Bratislava: Lingea, 2015. S. 198(po škótsko-gaelsky Gàidhlig) súhrnné označenie (novej) škótskej gaelčiny a novej írčinyROBERTS, D. et al. Guinnessova encyklopédia. Bratislava. 1992. S. 603, 606, pozri škótska gaelčina a pod írčina
Gaelčina (nespisovne: gaelština) alebo goidelčinaRUMÁNEK, I. R. V. Kelti, Gali, Geli, Gáli...In: Historický revue č. 1 2000. S. 3HERM, G. Kelti - národ, ktorý prišiel z temnôt. Bratislava: Obzor, 1985. S. 211PRICE, G. Encyklopedie jazyků Evropy. Praha: Volvox Globator, 2002, S. 159 môže byť: írčinaHARENBERG, B. et al. Kronika ľudstva. Bratislava: Fortuna Print. 1998. S. 1210SIVÁK, J. Správa z 10. medzinárodnej konferencie o práve a jazyku. In: Filozofia č. 9. 2006. S. 770 (=írska gaelčina, gélčina; po írsky Gaeilge) pôvodný spoločný jazyk goidelských jazykov, de facto len iný názov najstaršej fázy írčiny, t. j. konkrétne podľa rôznych názorov írčina zhruba do 10. alebo do 12./13 storočia alebo do 17. storočia (alebo írčina do 12./13. storočia plus klasická gaelčina), čiastočné synonymum: spoločná gaelčina, pozri pod írčina goidelské jazykygaelčina. In: TELGÁRSKY, J., OKTAVEC, F. Príručný encyklopedický slovník - G. 1955. S. 7 (= gaelské jazykyPRICE, G. Encyklopedie jazyků Evropy. Praha: Volvox Globator, 2002, S. 223jazyk. In: Příruční slovník naučný II. díl. Praha. 1963. S. 353, írčina v širšom zmysleHANDBUCH DES ALT-IRISCHEN - GRAMMATIK, TEXTE UND WÖRTERBUCH - 1. Teil Grammatik S. 1, 2)
Zdroje