Drieň obyčajný (iné názvy: svíb drieň, svíb obyčajnýOVEROVACIA ŠTÚDIA TRNAVA - MEDZIHÁJ, NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA (ŠPORTOVO-REKREAČNÁ ZÓNA), A. Textová časť, EKOPOLIS – Ateliér architektúry, urbanizmu a územného plánovania Vajnorská 98/J, 831 04 Bratislava, Ing. arch. Peter Zibrin, PhD. 2013 ; staršie: svíb drieňový, drieň svíb; zastarano: drieň obecný, dréňdréň. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, dríňdrieň. In: Historický slovník slovenského jazyka; ľudovo alebo zastarano: drieňdrieň. In: Krátky slovník slovenského jazykadrieň. In: Slovník slovenských nárečí; ľudovo: drienec, drienka; lat. Cornus mas) je druh z rodu drieň (Cornus) z čeľade drieňovité (starší názov: svíbovité). Jeho plod sa volá drienka.
Drieň obyčajný vyrastá do výšky 2-6 metrovej. Korunka je široká, nepravidelná. Kôra je najskôr svetlohnedá, neskôr tmavohnedá, borka sivohnedá až černastá, pozdĺž sieťovito rozpukaná, okrajmi sa od kmeňa odkláňa.
Krík kvitne v marci, ešte pred rozvinutím listov. Plod je veľká kôstkovica, elipsovitá alebo súdkovitá kyslastá červená drienka, obsahuje veľkú kôstku. Dozrieva v septembri až v októbri.náhľad|vľavo|Plody drieňa obyčajného
Zo semien sa praží náhrada kávy. V ľudovom liečiteľstve sa používali plody, listy, ale najmä kôra. Jeho plody sa využívajú na výrobu alkoholického nápoja drienkovice.Ženy - E15, Znáte dřín? Dřínkovice, mošt i vitamínová bomba
Rozšírený je v strednej a južnej Európe, na západnej Ukrajine, Moldavsku, Malej Ázii, na Kryme a Kaukaze.
Rastie v lesostepiach, suchých a presvetlených lesoch a na skalnatých stráňach.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Drieňovité Kategória:Ovocné kry Kategória:Kôstkovice Kategória:Flóra na Slovensku Kategória:Najmenej ohrozené druhy