Starý Smokovec (, , , ) je najstaršia tatranská osada a administratívne centrum Vysokých Tatier.
Sídli tu mestský úrad, sú tu hotely, požičovne, cestovné kancelárie. Je situovaná na križovatke Cesty slobody s cestou II/534 od Popradu, medzi Novým Smokovcom a Horným Smokovcom. Spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Plesom patrí medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu.
Názov osady Pôvod názvu je nejednoznačný. Historici sa na ňom nezhodujú. Vychádzajú z rôznych prameňov. A tak sa ponúkajú rôzne vysvetlenia. vľavo|náhľad|Kokila s kusom železa z laténskej doby nájdená pod Novým Smokovcom
Blízko osady na ľavom brehu Slavkovského potoka na prelome nášho letopočtu fungovala železná huta, ktorá pravdepodobne obchodovala s rímskymi kupcami. Tatranský autor Anton Marec v štúdii o názvosloví Vysokých Tatier uvažuje, že korene názvu najstaršej tatranskej osady siahajú k jazyku starogermánskych kmeňov k slovu „smeik“ či „smeuk“, prípadne k podstatnému menu „smok“ – dym alebo k staronemeckému slovesu „smoken, schmoekern“ – dymiť. Neďaleko pod Novým Smokovcom sa našli pozostatky po hutníckej činnosti, bola tu lokalita Hámor. Stáli tu taviace pece. Túto lokalitu mohol označovať názov „Smokecke“ alebo „Smeukeck“ – Kút. Z neho sa dymilo. Prešmyčkou bolo vytvorené slovo „Schmoks“ – „Schmeks“. Iná verzia, ktorú uvádza Anton Marec, môže mať základ v spojení „zum Schmeks“, ktorým spišskí Nemci označovali cieľové miesto svojej cesty, akoby chceli naznačiť, že idú do lokality, kde stoja huty a objekty, ktoré tu boli ešte v prvej polovici 15. storočia, keď sa do nich pred rabujúcimi husitmi a bratríkmi uchýlili miestni obyvatelia. Fakt je i to, že osada sa pôvodne menovala Czákyho osada a neskôr Tatranské kúpele. Názov Schmeks sa začal používať až okolo roku 1830, keď intravilán obce prerástol ku potoku Schuttergraben, ktorý tvoril hranicu medzi Starým a Novým Smokovcom, teda na tom území, kde bol „Kút, kde sa dymí“ – „Smeukek, Schmeks“.
Ponúka sa aj iné vysvetlenie. Anton Marec uvádza, že Zmok v staroslovanskom jazyku, okrem iných výrazov, znamená had. Podľa neho v pôvodnej oblasti na mieste Starého Smokovca bolo veľa hadov, preto sa sídlo mohlo pôvodne volať Smokovec v zmysle Hadovo – čo v staroslovanskom jazyku znamenalo Zmok(ovec).Marec Anton: Tatranské (dez) ilúzie, Vydavateľstvo Matice slovenskej, s.r.o., Martin, 2010
Staroslovanský démon Zmok (Zmok niekde aj Zmak, česky Zmek, v staroslovanskej cirkevnej reči Smok wodnjoho draka (vodného draka). V poľštine Smok je drak, v staroslovanskom, srbskom a ruskom jazyku znamená Zmija, Zmij, had, drak, jašter. Všetky tieto slová sú v slovanských jazykoch etymologicky i mytologicky príbuzné. V slovenskom jazyku sa Zmok najčastejšie objavuje v postave ohňa alebo horiacej v povetrí letiacej reťaze, i ako postava kuriatka a pod.)Národnie Zpievanky čili Pjesne swětské Slovaku v Uhrách gak Pospolitého lidu i wyššjch stawu sebrané od mnohých, w pořadek uwewdné, wyswetlenjami opatřené a wydané od Jána Kollára, DJL Prwý, vydané v Budjine v Král. Universické tiskárne, 1834, str. 416 bol pohanským ochrancom nerastných bohatstiev a patrónom železiarov. Zmokovcom sa ešte pred založením osady volal okolitý les. Možno predpokladať, že sa transformoval zo skoršej podoby. Zmokovec časom premenovali na Smokovec. Kým stál pod Slavkovským štítom sám, bol Smokovcom alebo Šmeksom. Keď v jeho susedstve v roku 1875 vyrástol Nový Smokovec, premenovali staršiu osadu na Starý Smokovec a druhú osadu na Nový Smokovec. náhľad|Pôvodný prameň kyselky Smokovecká kyselka bola v minulosti podstatne výdatnejšia a silnejšia ako dnes. Ľudia sa ňou ponúkali a vraveli „ochutnaj ju“ (schmeck´s!) a vzájomne si zisťovali "chutí" (schmeckt´s). Od toho ku Šmeksu už nebolo ďaleko. Maďarskej nacionalistickej klientele, ktorá chodila do Smokovca v polovici 19. storočia, sa toto pomenovanie nevidelo. Skupina kúpeľných hostí 31. júla 1846 vpísala do návštevnej knihy veršík, v ktorom odporúčala premenovať Šmeks na Tátrafüred – Tatranské kúpele. Meno prešlo aj do uhorského úradného názvoslovia a po založení Nového Smokovca ho upravili na Ó-Tátrafüred – Staré Tatranské kúpele. Od roku 1918 platí oficiálne ustálený názov Starý Smokovec.Bohúš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, str. 457, ISBN 80-967522-7-8
Podnebie Mesiace Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sept. Okt. Nov. Dec. Priemerná teplota °C -11 -11 -9 -5 0 2 3 4 1 -1 -6 -9 Priemerné zrážky v mm 23 24 28 43 69 90 76 70 47 40 41 28 Slnečný svit hod/deň 3 4 5 5 7 7 7 8 5 5 3 2 Daždivé dni v mesiaci 6 5 7 8 11 11 10 9 6 6 8 7
História vpravo|náhľad|Starý Smokovec na začiatku 19. storočia Les, v ktorom vyrástol Starý Smokovec, bol koncom 18. storočia vlastníctvom iliašovského (bijacovského) veľkostatkára Štefana Csákyho. V roku 1793 si pri prameni kyselky postavil poľovnícky domček. Ľudia z okolitých dedín poznali od nepamäti prameň kyslej vody pod Slavkovským štítom, veriac v jeho magickú moc, pili jeho vodu a tradične pri ňom poriadali slávnosti letného slnovratu. Štefanovi Cákymu podnet k založeniu osady dal evanjelický kazateľ, prírodovedec a milovník Tatier Tomáš Mauksch, rodák z Kežmarku, žijúci v tom čase vo Veľkom Slavkove. vľavo|náhľad|Bývalý hotel Scepusia (Spiš) s meteorologickou stanicou vyrobenou v železiarňach v Diós Györi, ktorá v týchto miestach stojí dodnes
V roku 1797 Štefan Csáky dal pri prameni kyselky vybudovať tri drevené ubytovne pre letných návštevníkov a kaplnku. Tým dal základ pre prvé tatranské letovisko a turistické východisko – Starý Smokovec. Štefan Csáky po rodinných nezhodách stratil záujem o nové letovisko, a tak sa osady, po krátkom čase, ujal na konci prvého decénia 19. storočia jeho druhostupňový synovec Karol Csáky. Prenajal na veľmi krátky osadu Jakubovi Franczovi z Veľkej Lomnice, po ktorom sa v roku 1818 stal ďalším nájomcom Michael Raisz zo Spišskej Soboty. Zakrátko, v roku 1824 Karol Csáky rozšíril kúpele o nové kóje, jedáleň, tanečnú sálu, tavernu a kočiareň so stajňou pre 24 koní. Kúpeľní hostia sa liečili v kyselke, ktorá vyvierala nad osadou. Bol to práve Štefan Csáky, ktorý v plnej miere nasmeroval orientáciu novej tatranskej osady na kúpeľníctvo. Dňa 17. decembra 1883 podpísal zmluvu so spišskosobotským hostinským Jánom Jurajom Rainerom a jeho manželkou Alžbetou na päť rokov. Rainer však zo začiatku nemal záujem o kúpele, ale o letovisko. V rokoch 1834 a 1835 tu vybudoval sieť chodníkov, urobil parkovú úpravu a skvalitnil ubytovacie a stravovacie priestory. Rainerovci sprístupnili dva pramene kyselky, ktoré hostia nazvali Rainerov a Alžbetin prameň. V roku 1839 gróf Csáky predĺžil Rainerovcom zmluvu o nájme. Rainer dospel k názoru, že ďalší rozvoj osady nebude možný bez investícií do kúpeľníctva. V tom istom roku dal prestavať jeden turistický objekt na liečebný dom, v ktorom sa mali klienti možnosť liečiť Priessnitzovou metódou. Poradil mu to fyzikus Provincie XVI. spišských miest Samuel Posevitz. Rainer sa rozhodol, okrem iného, zlepšiť prístup do horskej kúpeľnej osady a začal rokovať s vedením Spišskej župy o rozšírení cesty. Bol úspešný. V roku 1841 sa zmenili vlastnícke pomery a osada sa stala majetkom podtatranskej obce Mlynica. S Rainerom pokračovali v nájomnej zmluve do roku 1846 kedy ju vypovedali. Zakrátko však zistili, že nedokážu sami spravovať kúpeľnú osadu a s Rainerom na konci roku 1847 podpísali zmluvu na tridsať rokov. Argalács Mikuláš: Bol Rainer naozaj zakladateľom kúpeľov?. In: Tatry LXI/2002, číslo 2, s. 18-21
Sprístupnenie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871 znamenalo ďalší rozvoj Tatier. V posledných rokoch 19. stor. bolo v osade 23 budov s 300 lôžkami v 214 izbách. Najlepšie bol vybavený hotel Scepusia, no v 60. rokoch 20. storočia ho zbúrali. Kúpeľných hostí prepravovali z Popradu do Smokovca kočiarmi. Cesta trvala približne 70 minút a taxa bola 3,60 zlatých. Podľa článkov v týždenníku Vasárnapi Ujság z roku 1886: Malé kúpeľné miesto pod Karpatmi, nazvané Schmeks, ktoré pred troma desaťročiami ani nemalo maďarské pomenovanie a pozostávalo iba z niekoľkých malých dreveníc, je dnes pyšnou skupinou švajčiarskych chát a kaštieľov, na ktoré sa díva aj cudzinec so zanietením. V roku 1904 otvorili prvý tatranský veľkohotel Grand. Po pokusoch o nasadenie cestných trolejbusov (v roku 1904) spojili v roku 1908 Poprad so Smokovcom elektrickou železnicou, ktorú v roku 1911 predĺžili do Tatranskej Lomnice a v roku 1912 na Štrbské Pleso. Dňa 21. decembra 1908 dali do prevádzky pozemnú lanovku na Hrebienok. Lanovka bola dlhá 2019 metrov a prekonávala výškový rozdiel 254 metrov. Po prvej svetovej vojne vyrástol Hoepfnerov dom (dnešný hotel Smokovec). vpravo|náhľad|Starý Smokovec pred I. svetovou vojnou
V roku 1919 bolo vo Vysokých Tatrách obsadených denne tristo lôžok. V roku 1931 mala osada prvú jednotriednu školu. V rokoch 1923 – 1932 rozšírili a vyasfaltovali úsek cestnej magistrály od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare a potom do roku 1937 po Tatranskú Kotlinu. Cestu premenovali na Cestu slobody. V medzivojnovom období tu bola zriadená turistická informačná kancelária, Športový klub Vysoké Tatry so sídlom v Starom Smokovci organizoval lyžiarske, volejbalové i tenisové súťaže. V roku 1930 usporiadal stolnotenisové majstrovstvá Európy v Starom Smokovci, svoju činnosť tu sústreďovali horskí vodcovia. vľavo|náhľad|Švajčiarsky dom
Druhá svetová vojna zabrzdila rozvoj Starého Smokovca. V roku 1947 nariadením Slovenskej národnej rady bola vytvorená obec Vysoké Tatry s kompetenciou od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu. Vo februári 1948 vznikol Jednotný národný výbor Vysoké Tatry so sídlom v Starom Smokovci. V roku 1960 sa celá oblasť Vysokých Tatier stala súčasťou Popradského okresu. Po druhej svetovej vojne sa rozbehla nová výstavba hotelov a rekreačných zariadení. Ďalšia výstavba sa uskutočnila pred Majstrovstvami sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970. Po roku 1989 boli mnohé objekty a rekreačné zariadenia, penzióny a hotely sprivatizované.Houdek Ivan, Bohuš Ivan: Osudy Tatier, vydal Šport, Bratislava, 1976, 244s.Bohuš Ivan: Osudy tatranských osád, Vydavateľstvo Osveta Martin, 1982, 272s
Architektúra a urbanizmus Smokovcov vpravo|náhľad|Poľovnícky roh (vľavo) Morské oko (vpravo) a úplne vpravo v pozadí Bezstarostnosť vpravo|náhľad|Vila Flóra Najstaršie stavby sú neďaleko prameňov smokoveckej kyselky (Švajčiarsky dom, vila Flóra). Z hrazdených budov vyniká dominanta Starého Smokovca, secesný hotel Grand, rímskokatolícky kostol, vila Klotilda, stanica TEŽ (Tatranskej elektrickej železnice) a menšie penzióny. Pôvodné centrum osady sa tiahlo pozdĺž promenády – teraz parkoviska, nad hotelom Grand a okrem spomenutých zachovaných budov ho tvorili už dávnejšie zaniknuvšie Morské oko, Čarovný dom, Bezstarostnosť, Poľovnícky roh a poniže ležiace kaviarenské budovy.
Po druhej svetovej vojne nastal veľký stavebný rozmach osád (Starého i Nového Smokovca). Hoci sa autori projektov usilovali o identický výraz "slovenskej horskej architektúry", toto obdobie charakterizuje nejednotnosť architektonického stvárnenia stavieb. Napríklad budova terajšieho Mestského úradu, hotel Bystrina, bývalá zotavovňa Budovateľ, hotel MS, hotel Park, údolná stanica lanovky na Hrebienok, Supermarket – bývalý obchodný dom a iné.
Viaceré dominanty, napríklad hotel Bellevue v Hornom Smokovci, rušivo zasiahli do krajinného obrazu Smokovcov. Romantizujúcu horskú architektúru znázorňujú sídliska Pod lesom v Dolnom Smokovci a Sibír v Novom Smokovci. Doprava, prechádza cez centrum Smokovcov.Ing. Vološčuk Ivan Dr.Sc. a koletív autorov: Tatranský národný park, vydavateľstvo Gradus, 1994, ISBN 80-901392-4-8
Obnova historických pamiatok