Rok 2022 (MMXXII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
Udalosti 1. január Francúzsko sa ujalo predsedníctva EÚ. európskymi hlavnými mestami kultúry v roku 2022 sú litovský Kaunas, luxemburský Esch-sur-Alzette a srbský Nový Sad 2. januárv Kazachstane vypukli protesty kvôli prudkému nárastu cien skvapalneného ropného plynu. 5. január – prezident Kazachstanu Tokajev požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti o pomoc pri potlačení protestov. 15. január – došlo k výbuchu sopky Hunga Tonga-Hunga Ha’apai, ktorý spôsobil škody a spustil vlnu cunami, ktorá zaplavila tichomorské pobrežia od Japonska až po Spojené štáty. 24. január – vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba bol korekčným manévrom úspešne umiestnený na halo orbitu okolo libračného bodu L2 sústavy Slnko-Zem. V ďalších mesiacoch má prebiehať jeho ostrenie a kalibrácia prístrojov. 29. január – za prezidenta Talianska bol znovuzvolený Sergio Mattarella. 4. – 20. február – v čínskom Pekingu sa uskutočnili XXIV. zimné olympijské hry. Slovensko na nich zastupovalo 50 športovcov v 7 športoch. 9. február – Národná rada SR schválila a prezidentka Zuzana Čaputová ratifikovala dohodu o obrannej spolupráci s USA, ktorá americkým ozbrojeným silám umožní využívať letecké základne Malacky a Sliač. 11. február – austrálska vláda zaradila koaly medvedíkovité medzi ohrozené druhy. 13. február – prezidentom Nemecka zostáva Frank-Walter Steinmeier. Spolkové zhromaždenie ho zvolilo na druhé päťročné funkčné obdobie. 21. február – ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny a podpísal výnos nariaďujúci vstup ozbrojených síl na ukrajinské územie. 24. február – Rusko začalo v skorých ranných hodinách inváziu na Ukrajinu. 2. marec – Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité zastavenie bojov a stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny. 4. marec – počas ruskej invázie na Ukrajinu ruské sily zasiahli a obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň. 4. marec – v Pekingu sa bez účasti zástupcov Ruska a Bieloruska začali XIII. zimné paralympijské hry. 9. marec – vrak lode Endurance, jednej z dvoch lodí antarktickej expedície Ernesta Shackletona, ktorá sa potopila v roku 1915, bol nájdený na dne Weddellovho mora v hĺbke 3 km. 10. marec – za maďarskú prezidentku bola zvolená Katalin Nováková, kandidátka konzervatívnej vládnej strany Fidesz. Úrad má prevziať 10. mája 2022. 13. marec – v Pekingu sa skončili XIII. zimné paralympijské hry. Slovenskí paralympionici na nich získali 3 zlaté a 3 bronzové medaily. 18. marec – v Turecku slávnostne otvorili most Çanakkale 1915 cez Dardanelskú úžinu. S hlavným rozpätím 2 023 m ide o najdlhší visutý most na svete. 23. marec – americký matematik Dennis Sullivan získal Abelovu cenu za prínos v oblasti topológie. 3. apríl – v parlamentných voľbách v Maďarsku zvíťazil Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorý dosiahol štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách s ústavnou väčšinou v rade. 5. apríl – časopis Forbes vyhlásil aktuálny rebríček najbohatších ľudí sveta na čele s Elonom Muskom s majetkom 219 miliárd dolárov. Z osôb slovenského pôvodu je v rebríčku na 654. mieste Andrej Babiš s majetkom 4,4 mld. a zo Slovákov na 1729. mieste Ivan Chrenko s majetkom 1,7 mld. dolárov. 14. apríl – vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily krížnik Moskva sa potopila po výbuchu v Čiernom mori. Ukrajina tvrdí, že loď zasiahla protilodnými strelami Neptun. 24. apríl – parlamentné voľby v Slovinsku vyhralo Hnutie Sloboda vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou súčasného premiéra Janeza Janšu. 24. apríl – Emmanuel Macron zvíťazil vo francúzskych prezidentských voľbách. 7. máj – na návštevu Slovenska pricestovala prvá dáma USA Jill Bidenová. 8. máj – členovia írskej kapely U2 odohrali na pozvanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského improvizovaný koncert v kyjevskom metre. 12. máj – na tlačovej konferencii ESA bola zverejnená prvá snímka supermasívnej čiernej diery Sagittarius A*, ktorá sa nachádza v strede našej Galaxie. Ide iba o druhú snímku supermasívnej čiernej diery vôbec a o prvú snímku čiernej diery z našej Galaxie. 16. máj – francúzskou premiérkou sa stala Élisabeth Borneová. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch. 18. máj – Fínsko a Švédsko podali žiadosť o členstvo v NATO. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala ruská vojenská invázia na Ukrajinu“. 26. máj – líderkám bieloruskej opozície Sviatlane Cichanovskej, Maryji Kalesnikavovej a Veranike Capkalovej odovzdali Cenu Karola Veľkého. Kalesnikavovú, odsúdenú na 11 rokov väzenia, zastupovala na ceremoniáli v nemeckom Aachene jej sestra. 29. máj – Fínsko vyhralo finálový zápas Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji nad Kanadou. 1. jún – Európska komisia schválila zavedenie eura v Chorvátsku, ktoré sa má k 1. januáru 2023 stať 20. členským štátom eurozóny. 2. jún – v Londýne sa začali štyri dni osláv 70. výročia nástupu kráľovnej Alžbety II. na trón Spoločenstva národov. 6. jún – vo vzorkách prachu z asteroidu Ryugu, dovezených návratovým modulom japonskej sondy Hajabusa 2, bolo identifikovaných viac než 20 druhov aminokyselín. 17. jún – britská vláda schválila žiadosť o vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA. 23. jún – Európska rada udelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín EÚ. 24. jún – Najvyšší súd USA zrušil federálne ústavné právo na interrupciu, zavedené rozhodnutím v prípade „Roeová verzus Wade“ v roku 1973. 25. jún – frankofónne západoafrické štáty Gabon a Togo sa stali novými členmi Spoločenstva národov (Commonwealth). 1. júl – Česko sa ujalo predsedníctva EÚ. 8. júl – bývalý japonský premiér Šinzó Abe zomrel po streľbe počas volebného prejavu v meste Nara. 12. júl – kozmické agentúry NASA, ESA a CSA zverejnili prvú sériu vedeckých snímok z Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba. 26. júl – Chorvátsko otvorilo Most Pelješac ponad Malostonský záliv, sprístupňujúci najjužnejšiu časť chorvátskej Dalmácie s historickým mestom Dubrovník, od zvyšku krajiny oddelenú neumským koridorom na území Bosny a Hercegoviny. 31. júl – kosovskí Srbi zablokovali dva hraničné priechody na hranici so Srbskom po tom, čo kosovská vláda do praxe uviedla recipročné opatrenie vyžadujúce od občanov Srbska osobitný doklad na vstup do Kosova. 1. august – sierraleonská loď Razoni vyplávala z prístavu v Odese s prvým nákladom obilnín odkedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu a začalo jej brániť vo vývoze obilia po Čiernom mori. 2. august – predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov Nancy Pelosiová dorazila na oficiálnu návštevu Taiwanu, čo Čína ostro odsúdila a spustila námorné a letecké cvičenie v priestore. 6. august – americký dezinformátor Alex Jones bol odsúdený k úhrade odškodného vo výške 49,3 milióna rodičom obetí masakry na základnú školu v Sandy Hook v connecticutskom Newtowne. 8. august – FBI vykonala domovú prehliadku v dome bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa vo floridskom rezorte Mar-a-Lago. 12. august – britského spisovateľa Salmana Rushdieho zranil nožom útočník počas prednášky v meste Chautauqua v štáte New York. 25. august – Úrad jadrového dozoru vydal povolenie na spustenie 3. bloku Mochoviec. 29. august – Ukrajinské ozbrojené sily začali pozemnú ofenzívu v Chersonskej oblasti s cieľom získať späť ruským vojskom okupované územie na juhu Ukrajiny, najmä mesto Cherson. 8. september – Alžbeta II., najdlhšie panujúci panovník Spojeného kráľovstva, zomrela vo veku 96 rokov. Kráľom Spojeného kráľovstva a ďalších 14 krajín Spoločenstva národov sa stal jej syn Charles, ktorý prijal panovnícke meno Karol III. 17. september – hlavné mesto Kazachstanu bolo po 3 rokoch z iniciatívy prezidenta Tokajeva premenované späť z Nur-Sultanu na Astanu. 18. september – Európska komisia navrhla odobrať Maďarsku dotácie z fondov Európskej únie v hodnote 7,5 miliardy eur. 19. september – vo Westminsterskom opátstve sa uskutočnil štátny pohreb britskej kráľovnej Alžbety II. 21. september – ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil po úspešnej ukrajinskej protiofenzíve v Charkovskej oblasti vo vojne na Ukrajine čiastočnú mobilizáciu. V ruských mestách vypukli protesty, zadržaných bolo vyše 1 300 ľudí. 26. september – pri dánskom ostrove Bornholm v Baltskom mori došlo k výbuchom a úniku plynu na plynovode Nord Stream, pričom dánske, nemecké a poľské úrady označili za pravdepodobnú príčinu sabotáž. 27. september – americká sonda DART úspešne kolidovala s mesiacom Dimorfos dvojplanétky Didymos s cieľom zmeniť jeho obežnú dráhu. 2. október – v Bratislave-Starom Meste došlo k vážnej dopravnej nehode, zrážke vozidla Škoda Superb s chodcami, ktorá zanechala päť obetí. 3. október – Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získal švédsky genetik Svante Pääbo „za objavy v oblasti genómov vyhynutých hominínov a ľudskej evolúcie“. 4. október – Nobelovu cenu za fyziku získali Francúz Alain Aspect, Američan John Clauser a Rakúšan Anton Zeilinger „za objavy v oblasti kvantovej informačnej vedy“. 5. október – Nobelovu cenu za chémiu získali Američania Carolyn Bertozziová, Karl Barry Sharpless a Dán Morten Meldal „za vývoj v oblastiach click a bioortogonálnej chémie“. 6. október – Nobelova cena za literatúru bola udelená francúzskej spisovateľke Annie Ernauxovej „za odvahu a klinickú precíznosť s ktorou odkrýva korene, odcudzenia a kolektívne obmedzenia osobnej pamäti“. 7. október – Nobelovu cenu za mier získali bieloruský ľudskoprávny aktivista Ales Biaľacki a ruská a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Memorial a Centrum pre občianske slobody (CCL) „za zastupovanie občianskej spoločnosti vo svojich krajinách, vynaloženie mimoriadneho úsilia na zdokumentovanie vojnových zločinov, prípadov porušovania ľudských práv a zneužitia moci a názorne poukazovanie na význam občianskej spoločnosti pre mier a demokraciu“. 20. október – po 44 dňoch v úrade oznámila britská premiérka Liz Trussová rezignáciu, jej funkčné obdobie tak bude pravdepodobne najkratšie v britských dejinách. 23. október – 20. zjazd Komunistickej strany Číny skončil potvrdením Si Ťin-pchinga vo funkcii generálneho tajomníka na bezprecedentné tretie päťročné funkčné obdobie, pričom v novozvolenom vedení strany dominujú jeho spojenci. 25. október – Rishi Sunak bol kráľom Karlom III. vymenovaný za premiéra Spojeného kráľovstva po tom, čo sa 24. októbra stal lídrom vládnej Konzervatívnej strany. 28. október Elon Musk uzavrel kúpu spoločnosti Twitter za 44 miliárd amerických dolárov. prezident ČR Miloš Zeman vyznamenal pri príležitosti 104. výročia vzniku Česko-Slovenska 78 osobností, vrátane Slovákov Mareka Frauwirtha, Ladislava Mňačka a Miroslava Žbirku (všetci in memoriam). Najvyšším štátnym vyznamenaním, Radom Bieleho leva I. triedy, ocenil aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. 29. október – na Slovensku sa konali spojené krajské a komunálne voľby. Volebná účasť bola 43,74 % v krajských a 46,19 % v komunálnych voľbách. Novými županmi sú Ondrej Lunter a Branislav Becík, zvyšných 6 (J. Baška, J. Droba, E. Jurinová, M. Majerský, R. Trnka, J. Viskupič) posty obhájilo. 31. október – brazílske prezidentské voľby vyhral ľavicový exprezident Lula da Silva pred úradujúcim Jairom Bolsonarom. 9. november – za verejného ochrancu práv bol Národnou radou SR zvolený právnik Róbert Dobrovodský. Úrad bol neobsadený od 29. marca, kedy skončilo funkčné obdobie Márie Patakyovej. 13. november – pri bombovom útoku v európskej časti Istanbulu zomrelo šesť osôb a 81 ostalo zranených. 15. november po 8 rokoch výstavby bol slávnostne prerazený tunel Čebrať pod rovnomenným vrchom severozápadne od Ružomberka. Dvojrúrový tunel s dĺžkou 3,6 km bude súčasťou diaľnice D1, úseku Hubová – Ivachnová. podľa projekcií Organizácie Spojených národov v tento deň dosiahol počet obyvateľov na Zemi 8 miliárd.