Dvojklíčnolistové (iné názvy pozri nižšie; lat. Dicotyledonopsida, Dicotyledoneae, Dicotyledones) alebo magnólie (iný názov: magnóliokveté, lat. Magnoliopsida) je veľký parafyletický taxón (tradične trieda) magnóliorastov. Niekedy sa čisto formálne dvojklíčnolistové klasifikujú ako nadtrieda a magnólie potom ako jediná trieda tohto taxónu.
Názvy Slovenské ekvivalenty vedeckého názvu Dicotyledones (a pod. - pozri vyššie) sú: dvojklíčnolistovéBARANEC, T. et al. Systematická botanika, 2001Systém živej prírody, 2008 , dvojklíčnolistové rastliny, staršie dvojklíčne rastliny dvojklíčny. In: , zriedkavo dvojklíčnolisté rastlinyŠIŠKA, B., MEZEYOVÁ, I. FENOLOGICKÝ MONITORING OVOCNÝCH DREVÍN NA SPU A V PODMIENKACH SR. In: Rožnovský, J., Litschmann, T., I. Vyskot. (ed): „Fenologická odezva proměnlivosti podnebí“, Brno 22.3.2006, ISBN 80-86690-35-0 , zriedkavo dikotyledonyprihláška vynálezu SK 526-96 A3 . Nesprávny alebo starší názov je: dvojdeložné (rastliny)dvojdeložné rastliny. In: KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre národnie školy - diel druhý: rastlinopis. Turč. Sv. Martin 1872, S. 27. Zastarané názvy sú: dvojmaternicové rastlinyMedzinárodné patentové triedenie (2006)Základná úroveň Zväzok 1 Sekcia A Ľudské potreby. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky , S. 71, dvojklolisté rastliny, dvoj- a viackeľničné rastliny, rozrastlinyMETZENAUER, F. O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy, 1874, S. 50 .
Charakteristika Dvojklíčnolistové sú vývojovo staršie krytosemenné rastliny. Majú hlavný koreň zväčša vyvinutý, listy s perovitou alebo dlaňovitou žilnatinou, kvety najčastejšie päťpočetné, kvetný obal rozlíšený na kalich a korunu a zárodok s dvoma klíčnymi listami. Väčšina z nich má tiež v sitkoviciach plastidy so škrobovými zrnami.
Dnes je známych okolo 199 350 druhov týchto rastlín a zahŕňajú 75 % všetkých krytosemenných rastlín. Fosílie prvých pravých dvojklíčnolistových pochádzajú z ranej kriedy (pred 125 miliónmi rokov).
Systém Dvojklíčnolistové sú taxón vyskytujúci sa v tradičných systémoch. Typický príklad je uvedený tu: Cronquistov systém. V Cronquistovom systéme sa dvojklíčnolistové delia na rôzne podtriedy a rady.
Alternatívny tradičný systém delí dvojklíčnolistové na najvyššej úrovni na dve veľké skupiny (a tie potom ďalej na podtriedy a/alebo rady)Magnoliopsida. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.SPICHIGER, R., SAVOLAINEN, V. Present state of Angiospermae phylogeny 1997 : "nižšie dvojklíčnolistové" (=magnólie v užšom zmysle/magnóliokveté v užšom zmysle; lat. Magnoliopsida v užšom zmysle [zodpovedá aj taxónu Magnoliidae sensu Takhtadjan 1980]) vyššie dvojklíčnolistové (=trikolpátne/pravé dvojklíčnolistové rastliny; lat. Rosopsida, Tricolpates, Eudicotidae)
V systéme APG IV sa taxón dvojklíčnolistové už nevyskytuje explicitne, ale implicitne v ňom zodpovedá jednoducho všetkým krytosemenným rastlinám okrem vetvy jednoklíčnolistové rastliny. T.j. v systéme APG IV majú dvojklíčnolistové nasledujúci systém: rad amborelotvaré (Amborellales) rad leknotvaré (Nymphaeales) rad austrobejliotvaré (Austrobaileyales) magnoliidy - delenie pozri v príslušnom článku rad zelenokvetotvaré (Chloranthales) rad rožkatcotvaré (Ceratophyllales) pravé dvojklíčnolistové rastliny - delenie pozri v príslušnom článku Z uvedených taxónov APG IV sú pravé dvojklíčnolistové rastliny to isté ako v tradičnom systéme vyššie dvojklíčnolistové a všetky ostatné uvedené taxóny APG IV zodpovedajú v tradičnom systéme nižším dvojklíčnolistovým.
Zdroje
Iné projekty