Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (skr. UPJŠ) je slovenská univerzita so sídlom v Košiciach. Táto verejná vysoká škola bola založená v roku 1959 a je tak druhou najstaršou klasickou univerzitou na území Slovenska. Nesie meno slovenského básnika, historika a univerzitného profesora Pavla Jozefa Šafárika, zakladateľa vedeckej slavistiky. UPJŠ historicky nadväzuje na viac ako tristo ročnú tradíciu Košickej univerzity – Universitas Cassoviensis založenej v roku 1657.
Od svojho vzniku zaujíma UPJŠ popredné miesto v slovenskom systéme vysokoškolského vzdelávania a stala sa medzinárodne uznávaným centrom vedy a výskumu. Dlhodobo patrí medzi najlepšie hodnotené univerzity na Slovensku.
UPJŠ je rozdelená na päť fakúlt: Lekársku fakultu, Prírodovedeckú fakultu, Právnickú fakultu, Fakultu verejnej správy a Filozofickú fakultu.
V roku 2019 zamestnávala univerzita 1 528 zamestnancov, ktorí sa venovali a vzdelávali približne 7 067 študentov vo viac ako 200 akreditovaných študijných programoch. V roku 2021 sa univerzita umiestnila v rebríčku The Emerging Economies University Rankings 2021, najlepšie z pomedzi šiestich hodnotených slovenských univerzít.
História Universitas Cassoviensis - Košická univerzita
náhľad|vľavo|NOS LEO POLDVS VNIVERSITAS CASSOVIENSIS – pamätná tabuľa Košickej univerzity Univerzita Pavla Jozef Šafárika v Košiciach historicky nadväzuje na viac ako tristo ročnú tradíciu Košickej univerzity - Universitas Cassoviensis. Jej história sa začala písať 26. februára 1657, kedy jágerský biskup Benedikt Kišdy, rodák z novohradských Sečian, vydal vo svojom sídle v Jasove zakladaciu listinu Akadémie (studium universale seu academiam) a dáva ju do rúk jezuitom. Novo vzniknutej akadémii zároveň venoval finančný dar 40 tisíc toliarov. O tri roky neskôr, 7. augusta 1660, rímsky cisár a uhorský kráľ Leopold I. potvrdil zlatou bulou (bulla aurea) text Kišdyho zakladajúcej listiny a zrovnoprávnil ju s ostatnými univerzitami Svätej ríše rímskej národa nemeckého a v Uhorsku. Košická univerzita tak získala rovnaké privilégiá ako mali univerzity v Kolíne, Viedni, Grazi a v Trnave.
Univerzita bola vedená rádom jezuitov a jej štruktúru určoval študijný poriadok - Ratio studiorum et institutiones Societas Jezu, z roku 1559. Na čele univerzity stáli rektor, vicerektor a kancelár, na čele fakúlt dekani. Funkcia rektora bola spojená s funkciou predstaveného košických jezuitov, ktorého menoval generál rádu. Dominantnou fakultou bola v tom čase Teologická fakulta. Okrem nej tvorili súčasť univerzity aj Filozofická a Právnická fakulta. Vyučovacím jazykom bola latinčina a medzi vyučované predmety patrila filozofia, etika, logika, história, rétorika, kontroverzie a cudzie jazyky. Zároveň bol vytvorený priestor aj pre prírodné vedy ako fyzika, matematika, zemepis a botanika.
Košická univerzita bola veľmi dobre vybavenou inštitúciou. Mala svoju knižnicu, kostol, tlačiareň a súviseli s ňou aj iné ustanovizne ako gymnázium, seminár, konvikt, správa poddaných dedín a iného majetku. Univerzita vlastnila viaceré obce na Spiši, v Abovskej a Zemplínskej stolici a z gemerských miest jej patrila Jelšava.
V roku 1773 opustili jezuiti mesto Košice a majetok rádu a univerzity prešiel do štátnej krajinskej základne. Košická univerzita (1657-1777) bola nadnárodnou univerzitou a významne ovplyvnila slovenskú vedu, vzdelanosť a duchovnú kultúru v 17. a 18. storočí. Akademická tlačiareň, ktorá bola jej súčasťou, tlačila nielen v latinskom jazyku ale aj v slovenčine, maďarčine a nemčine.
Academia Regia - Kráľovská akadémia náhľad|Niekdajší areál Košickej univerzity vedľa Premonštrátskeho kostola na Hlavnej ulici náhľad|Priečelie budovy rektorátu Univerzity Pavla Jozef Šafárika v Košiciach Školská reforma Márie Terézie Ration educationis z roku 1777 mala vplyv aj na Košickú univerzitu, z ktorej sa stala štátna inštitúcia, Academia Regia, s právom promovať. Knižničný fond bývalej univerzity sa stal vlastníctvom akadémie. Košická akadémia mala za úlohu pripraviť študentov na riadiace a administratívne funkcie v hospodárskom živote a v štátnej službe. Akadémia mala dve fakulty: novozaloženú Právnickú fakultu a Filozofickú fakultu. Konečná zmena v organizácii akadémie nastala v akademickom roku 1851/1852, keď akadémii zostala len Právnická fakulta. V školskom roku 1852/1853 sa akadémia premenovala na Cassovia Regia Iuris Academia, t.j. na Košickú kráľovskú právnickú akadémiu a v tejto podobe pôsobila až do svojho zrušenia v roku 1921 vládnym nariadením č. 276/1921 Zb.
Košická univerzita rovnako ako iné univerzity v 15. až 17. storočí mala výrazne konfesionálne zameranie. V dobe osvietenstva sa funkcia univerzity menila a stala sa nielen šíriteľkou vzdelanosti, ale plnila aj vedecké ciele. Universitas Cassoviensis bola ustanovizňou všetkých národností Uhorska s výrazným slovenským zastúpením. Odchovala stovky slávnych osobností Uhorska, medzi ktoré patrí napríklad Michal Baluďanský, rodák z Vyšnej Olšavy pri Stropkove, ktorý sa stal zakladateľom a prvým rektorom Petrohradskej univerzity.
Univerzita Pavla Jozef Šafárika v Košiciach náhľad|vľavo|Pavol Jozef Šafárik Na tradíciu historickej jezuitskej Košickej univerzity sa podarilo nadviazať v roku 1959 založením Univerzity Pavla Jozef Šafárika v Košiciach, ktorá sa tak stala druhou najstaršou klasickou univerzitou na území Slovenska. UPJŠ vznikla zlúčením pobočky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Filologickej fakulty Vyššej školy pedagogickej v Prešove. Jej prvým rektorom sa stal prof. MUDr. Jozef Pajtáš.
V roku 1963 bola zriadená Prírodovedecká fakulta ku ktorej v roku 1964 pribudla Pedagogická fakulta so sídlom v Prešove. Poslednou fakultou, ktorá sa začlenila do tohoto zväzku, bola v roku 1973 Právnická fakulta so sídlom v Košiciach. K rozšíreniu univerzity o ďalšie dve fakulty došlo v roku 1990, kedy sa UPJŠ rozšírila o Pravoslávnu bohosloveckú a Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu.
Pri svojom založení mala univerzita dve fakulty a 31 katedier, kde pracovalo 5 profesorov, 18 docentov, 136 asistentov a 14 kandidátov vied (CSc.). Počet študentov bol 952Gbúr, Ján; Sabolová, Adriana; Džuganová, Daniela; Babicová, Zuzana: Cesta poznania, Košice: Univerzita P. J. Šafárika, 2009, ISBN 978-80-7097-765-1. V roku 1964 vzrástol počet katedier na 55 a v roku 1969 na 69. Všetky fakulty, okrem malej prístavby teoretických ústavov lekárskej fakulty, boli etablované v starých budovách. Pri zvyšovaní počtu študentov sa situácia stala neúnosnou a univerzite chýbalo približne 22 600 m2 úžitkovej plochy. Vedenie univerzity preto zameralo svoje úsilie na výstavbu jednotlivých fakúlt a ich materiálne a personálne zabezpečenie.
Každá fakulta mala vlastný internát a študentskú jedáleň, aj keď priestory na ubytovanie neboli vždy vyhovujúce. Napríklad na Komenského ulici v Košiciach s kapacitou 166 lôžok bývalo až 30 študentov na jednej izbe a menšie izby boli dvoj až trojnásobne predimenzované. Podobná situácia bola aj v internáte na Štefánikovej ulici (bývalá Gottwaldova ulica) s kapacitou 76 lôžok. Veľkým prínosom preto bolo vybudovanie 750 lôžkového internátu na sídlisku Terasa v Košiciach.
V záujme zlepšenia riadenia univerzity sa v roku 1966 centralizovali najskôr internáty Filozofickej fakulty a Pedagogickej fakulty v Prešove a zriadilo sa spoločné riaditeľstvo. V roku 1967 sa zlúčili internáty v Prešove a v Košiciach pod jedno riaditeľstvo vysokoškolských internátov a jedální.
1. januára 1997 bola UPJŠ v dôsledku spoločensko-politických zmien v spoločnosti rozdelená na dva samostatné právne subjekty: Univerzitu P. J. Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu so sídlom v Prešove. Počet fakúlt na UPJŠ sa tak zredukoval na tri - Lekársku, Prírodovedeckú a Právnickú. K týmto fakultám pribudla v roku 1998 Fakulta verejnej správy a v roku 2007 aj Filozofická fakulta.
Súčasný stav Štatistika náhľad|Areál Univerzity Pavla Jozef Šafárika v Košiciach náhľad|Interiér budovy rektorátu V akademickom roku 2010/2011 ponúkala UPJŠ vysokoškolské vzdelanie v 205 akreditovaných študijných programoch. Ku 31. októbru 2019 študovalo na UPJŠ v Košiciach celkovo 7 067 študentov, z toho 6 479 v dennej forme štúdia a 588 študentov v externej forme štúdia. Na kvalitu štúdia má vplyv aj fakt, že univerzita kladie dôraz na denné prezenčné štúdium, keďže do externého štúdia bolo zapojených menej len 8,3% z celkového počtu študentov. Pri tvorbe a realizácii študijných programov je kladený dôraz na ich vzájomnú prestupnosť a otvorenosť. Príkladom sú prebiehajúce spoločné študijné programy Prírodovedeckej a Filozofickej fakulty.
V akademickom roku 2018/2019 ukončilo riadne svoje štúdium 1 557 študentov. Počet novo prijatých študentov za rok 2019 bol 3 518 z celkového počtu 6 168 uchádzačov, z čoho na štúdium nastúpilo 2 368 študentov.
Na univerzite pôsobí 104 profesorov, 151 docentov, 421 odborných asistentov, asistentov a lektorov a 132 výskumných pracovníkov. V roku 2008 boli vymenovaní 6 noví profesori, 13 zamestnancom univerzity bol udelený titul docent a významne vzrástol počet zamestnancov s titulom PhD. Priemerný vek zamestnancov vo funkcii profesora na univerzite je 56 rokov, čo v celoslovenskom meradle predstavuje jeden z najnižších údajov. Až 472 zamestnancov (27,5%) univerzita zamestnáva vo veku do 50 rokov. Profesori pôsobia na univerzite v neformálnom občianskom združení - Klube profesorov, ktoré napomáha vedeniu univerzity pri významných rozhodnutiach.
V roku 2019 publikačná činnosť dosiahla číslo 2 831 prác. Zamestnanci univerzity publikujú takmer 14% všetkých karentovaných prác publikovaných verejnými vysokými školami na Slovensku.
náhľad|vľavo|Poslucháreň Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach
Štipendiá Finančná podpora študentov na UPJŠ je realizovaná hlavne pomocou sociálnych a prospechových štipendií. Študentom boli v roku 2019 vyplatené sociálne štipendiá a dotácie v celkovej výške 596 770 €.
Zahraničné vzťahy Strategickým zámerom univerzity je zladiť štúdium so štátmi Európskej únie a to predovšetkým účasťou v programoch Liefelong Learning Programme/Erasmus, CEEPUS, Leonardo a pod.
UPJŠ je členom EUA (European University Association) a medzinárodného regionálneho združenia Asociácia univerzít Karpatského regiónu, Euroregión Karpaty. Počet zahraničných univerzít, s ktorými má UPJŠ podpísanú spoluprácu, dosiahol ku koncu roku 2008 počet 113.
Študentské spolky a organizácie Na univerzite pôsobí rad študentských spolkov a organizácií rozličnej orientácie a zamerania. Z viacerých možno spomenúť Spolok medikov mesta Košíc, Slovenský spolok študentov zubného lekárstva, miestnu organizáciu Európskeho združenia študentov práva ELSA, či Debatný klub UPJŠ pôsobiaci na Právnickej fakulte. Študenti Filozofickej fakulty na katedre slovakistiky, slovanských štúdií a komunikácie začali v roku 2010 s vydávaním študentského časopisu Univerzál. Študenti Prírodovedeckej fakulty organizujú každoročne Prírodovedecké dni UPJŠ. V študentských domovoch na Medickej ulici vysiela študentské internátne rádio Šturko. Študentská internátna rada tvorená zástupcami študentov všetkých fakúlt sa v spolupráci s vedením Študentských domov každoročne podieľa na zostavovaní poradovníkov žiadateľov o ubytovanie i na chode života v študentských domovoch. Od roku 2011 sa univerzita stala zriaďovateľom folklórneho súboru Hornád.
Požiar Dňa 9. decembra 2016 zachvátil budovu Prírodovedeckej fakulty UPJŠ na ulici Dr. Kostlivého rozsiahly požiar. Budovu po kompletnej rekonštrukcii za zhruba 4 milióny eur otvorili 17. septembra 2018.
Univerzitná knižnica Univerzitná knižnica UPJŠ vznikla v roku 1973 zlúčením troch fakultných knižníc: Ústrednej knižnice Lekárskej fakulty, Ústrednej knižnice Prírodovedeckej fakulty a Ústrednej knižnice Filozofickej a Pedagogickej fakulty so sídlom v Prešove. Je bibliografickým, koordinačným a poradenským pracoviskom univerzity, ktoré garantuje evidenciu publikačnej činnosti a ohlasov na ňu.