Havária lietadla Tu-154 poľských vzdušných síl v roku 2010 je letecké nešťastie, ktoré sa stalo 10. apríla 2010 neďaleko mesta Smolensk v Rusku. Lietadlo Tupolev Tu-154M sa zrútilo pri pristávaní asi od letiska v Smolensku.Lietadlo s poľským prezidentom havarovalo

Pri nešťastí zahynul poľský prezident Lech Kaczyński s manželkou Mariou. Medzi ďalšími obeťami boli guvernér Poľskej centrálnej banky Sławomir Skrzypek, hlavný veliteľ poľskej armády Franciszek Gągor, prezident Inštitútu národnej pamäti Janusz Kurtyka, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Andrzej Kremer, ombudsman Janusz Kochanowski, mnoho poslancov Sejmu a Senátu, hlavní velitelia ozbrojených síl a veľa ďalších osobností poľského politického, vedeckého a vojenského života. Celkovo bolo na palube 96 osôb.

Faktické informácie Lietadlo thumb|left|250px|Poľský Tupolev Tu-154M, ktorý havaroval neďaleko letiska v Smolensku Lietadlo sovietskej výroby Tupolev Tu-154M Lux, sériového čísla 90A837, prevádzkované 36. špeciálnym plukom leteckej dopravy, bolo vyrobené a dodané poľskej armáde v roku 1990. Počas prevádzky nalietalo okolo 5 000 hodín, od poslednej generálnej opravy, z ktorej sa vrátilo 23. decembra 2009, nalietalo 124 hodín. Počas opravy v Samarskom závode Aviakor došlo k zásadnej modernizácii avioniky a lietadlo bolo okrem iného vybavené americkým systémom plánovania a optimalizácie letu FMS (UNS1-D), varovaním pred nárazom do terénu TAWS a navigáciou GPS. Podľa webových stránok výrobcu, Universal Avionics Systems, však systém neobsahoval model terénu v blízkosti letiska. Pritom bol zrejme demontovaný navigačný systém RSBN, používaný na vojenských letiskách krajín Varšavskej zmluvy. Pretože to bolo prvé lietadlo z dvoch Tu-154M, ktoré podstúpilo túto modernizáciu, nemusela mať posádka rutinne vžitú obsluhu nového navigačného vybavenia.

V prevádzkovej letovej príručke má lietadlo Tu-154M Lux stanovené minimá dohľadnosti a výšky rozhodnutia DH (pod ktorú nesmie pilot klesnúť, kým nemá vizuálny kontakt s pristávacou dráhou) pre rôzne postupy priblíženia:

OPRS – konečné priblíženie pomocou jedného nesmerového rádiomajáku NDB, min. dohľadnosť , výška rozhodnutia OSP – konečné priblíženie pomocou 2x NDB, min. dohľadnosť , výška rozhodnutia RSP + OSP – konečné priblíženie pomocou presného rádiolokátoru a 2x NDB, min. dohľadnosť , výška rozhodnutia

Posádka Podobne ako lietadlo, nemala ani posádka nalietaných veľa hodín:

Kapitán, veliteľ lietadla: kpt. Arkadiusz Protasiuk, 36 rokov, na Tu-154M nalietaných 2 937 hodín, z toho ako kapitán 445 hodín Druhý pilot: mjr. Robert Grzywna, 36 rokov, na Tu-154M nalietaných 506 hodín Navigátor: por. Artur Ziętek, 32 rokov, na Tu-154M nalietaných 59 hodín Palubný mechanik: prap. Andrzej Michalak, 37 rokov, na Tu-154M nalietaných 330 hodín Letušky: Natalia Maria Januszková, Barbara Maria Maciejczyková, Justyna Moniuszková

Posádka neabsolvovala pravidelný výcvik na trenažéroch pre prípad mimoriadnych situácií a u jednotky neboli spracované postupy pre spoluprácu štvorčlennej posádky.

Letisko Smolenská letecká základňa je vojenské štátne/vojenské letisko, na ktorom bolo pôvodne dislokované stíhacie letectvo, neskôr Krasnoselský gardový dopravný letecký pluk, ktorý tu prevádzkoval tri desiatky nákladných lietadiel typu Iľjušin Il-76. Letisko nikdy neslúžilo civilnej doprave a nie je pre to vybavené. Na letisku je jedna betónová vzletová a pristávacia dráha s orientáciou 08/26 s dĺžkou . Okrem systému RSBN (obdoba DME/VOR), dvoch nesmerových majákov NDB/MKR a približovacích svetiel, bol na letisku k dispozícii presný (tzn. schopný merať aj výšku) približovací radar. Nie je jasné, či bol na letisku ešte prístrojový navádzací systém KGS (vojenská obdoba ILS), prezidentské lietadlo však rovnako nemalo na palube potrebnú výbavu. Už pri prípravách podujatia varovala ruská strana Poliakov, že letisko nie je príliš kvalitne vybavené a pre lietadlo Tupolev Tu-154 nie je schopné zabezpečiť stopercentne bezpečné pristátie. Ponuku na pristátie na letisku v vzdialenom Briansku však Poliaci odmietli a obvinili Rusov z pokusu o kladenie prekážok spomienkovej akcii. V marci bola teda vykonaná technická previerka zariadení letiska vrátane kontrolného technického letu a letisko bolo ohodnotené ako vhodné na pristátie lietadla Tu-154 na RWY 26, čo bolo 5. apríla potvrdené pre minimá dohľadnosti a výšku rozhodnutia (minimálna výška nad letiskom, na ktorú môže pilot klesnúť, a ak v túto chvíľu nemá vizuálny kontakt s pristávacou dráhou, musí ihneď začať procedúru nevydareného priblíženia, teda zahájiť stúpanie).

Podľa mapy pre prístrojové priblíženie na RWY 26 začína lietadlo konečné priblíženie z výšky vo vzdialenosti klesaním pod uhlom 2° 40'(t. j. 4,7 %). Vo vzdialenosti preletí nad NBD/MKR vo výške , vo vzdialenosti od prahu dráhy má mať nad NBD/MKR výšku (asi nad tamojším terénom).

Krátko pred nehodou sa počasie prudko zhoršilo, o 7:00 (UTC) uvádzala miestna meteorologická stanica dohľadnosť zníženú na , hustú hmlu, juhovýchodný vietor /h, teplotu 1 °C, rosný bod 1 °C a vlhkosť 98 %.

Z toho dôvodu bolo presmerované na záložné letisko Moskva-Vnukovo ruské vládne lietadlo Il-76, ktoré malo krátko pred príletom Poliakov na letisku pristáť.

Let thumb|right|250px|Trajektória letu poľského vládneho špeciálu z Varšavy do Smolenska Let z Varšavy do Smolenska zabezpečovalo vládne lietadlo Tu-154M Lux už druhýkrát v priebehu troch dní. 7. apríla 2010 sem dopravoval poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý letel, spolu s ruským premiérom Vladimirom Putinom, uctiť pamiatku katynských obetí. Stojí za zmienku, že nasledujúceho dňa strávilo toto lietadlo niekoľko hodín na pražskom letisku, zatiaľ čo poľský premiér večeral spoločne s ďalšími predstaviteľmi štátov bývalého východného bloku, s prezidentom Barackom Obamom, na americkej ambasáde.

Poľský prezident svoju návštevu Katyne naplánoval na 10. apríla 2010. Jedna osoba, Zofia Kruszyńska-Gustová, sa nedostavila k odbaveniu. Lietadlo s prezidentom a mnohými ďalšími významnými osobnosťami na palube vzlietlo s 27-minútovým oneskorením z letiska Frédérica Chopina vo Varšave o 7:27 hod (5:27 UTC). Lietadlo letelo vo výške rýchlosťou /h. Krátko predtým už pristál v Smolensku iný vládny špeciál, Jakovlev Jak-42, na palube ktorého boli prevažne poľskí novinári, ktorí mali podávať spravodajstvo z priebehu celej akcie. Obe letiská sú od seba vzdialené približne , čo vrátane vzletu a pristátia obnáša o niečo viac ako hodinu letu prevažne vzdušným priestorom Bieloruska. Očakávaný prílet na cieľové letisko by bol cca o 8:42. Okolo 8:20 vstúpilo lietadlo do ruského vzdušného priestoru. O niekoľko minút neskôr, cca pred cieľom začala posádka manéver klesania a v cca 500-metrovej výške stroj letisko obkrúžil, aby mohol pristáť z východnej strany. Komunikácia s ATC Minsk a Moskva prebiehala v angličtine, s dispečermi zo Smolenska potom v ruštine.

Prvú informáciu o nedostatočnej dohľadnosti v Smolensku, , dostali piloti od ATC Minsk o 6:14 UTC. Po nadviazaní spojenia s letiskom, o 6:25 UTC, dostali od tamojšieho dispečera riadenia letovej prevádzky informáciu o podmienkach brániacich pristátiu odporúčanie pristáť na niektorom záložnom letisku, v asi vzdialenom Minsku, alebo v asi vzdialenej Moskve. Pilot lietadla však toto odporúčanie nerešpektoval. Podľa ruských leteckých predpisov majú kapitáni zahraničných lietadiel prevádzkovaných v Rusku rozhodovať samostatne o možnosti vzletu ... a pristátia na cieľových letiskách a za toto rozhodnutie prevziať plnú zodpovednosť. Prostredníctvom rádiovej komunikácie boli piloti opakovane varovaní aj posádkou druhého vládneho lietadla Jakovlev Jak-40, že hmla hustne každú minútu, že ruskému Il-76 sa už nepodarilo pristáť ani na druhý pokus a aj od nich dostali odporúčanie divergovať na niektoré záložné letisko. Naposledy ich kolegovia varovali a odhadli dohľadnosť na o 6:37 UTC; štyri minúty pred nehodou. Aj tieto varovania sa však minuli účinkom.

Nehoda Posádka požiadala o pokusné priblíženie, čo bolo dispečerom povolené a pri tretej (predposlednej) zatáčke boli zopakované inštrukcie, že pri dosiahnutí výšky musia byť okamžite pripravení vykonať manéver nevydareného priblíženia. Dispečer začal radarové navádzanie, posádka však neodpovedala, a tak iba na obrazovke radaru sledoval konečné priblíženie lietadla a informoval posádku o vzdialenosti.

thumb|left|250px|Správny postup pri konečnom priblížení a skutočná poloha lietadla Medzitým piloti so strojom s vysunutými vztlakovými klapkami, podvozkom a motormi na voľnobehu leteli hmlou, riadení autopilotom, vo vzdialenosti približne od prahu dráhy, vo výške niekoľkých desiatok metrov, ústrety postupne sa zdvíhajúcemu svahu. Z doteraz nezverejnených príčin začalo v tú chvíľu lietadlo prudko klesať, takže systém TAWS vydal opakované varovanie pred blízkosťou terénu, niekoľkokrát aj signálom PULL UP (pritiahni). Následne posádka začala procedúru nevydareného priblíženia a snažila sa nabrať výšku, čo za daných podmienok bolo možné iba zvýšením ťahu motorov. Reakcia prúdových motorov na otvorenie pripustí však nebola dosť rýchla, a navyše, vzhľadom k v vysokej rýchlosti klesania sa u Tu-154M Lux objavuje v tejto situácii citeľné presadnutie.

Lietadlo preletelo vľavo pozdĺž nesmerového rádiomajáku, pričom postupne lámalo tenšie konáre na stromoch v dráhe letu. Keď sa však ľavé krídlo stretlo s kmeňom brezy s priemerom 30 – , došlo k jeho deštrukcii a oddeleniu, lietadlo získalo silný ľavý náklon, vybočilo zo smeru osi dráhy doľava pod uhlom asi 15°, ešte stačilo preletieť cestu a dopadlo tvrdo na chrbát v areáli letiska asi vľavo od osi pristávacej dráhy. Pri dopade (o 6:41:06 UTC) došlo k odlomeniu chvostovej časti, k úplnej deštrukcii trupu a na niekoľkých miestach k vznieteniu, letom vo výške podchladeného paliva. Trosky boli rozptýlené na ploche s dĺžkou niekoľkých sto metrov, časť z nich sa zaryla do mäkkej hliny.

Posledných 5 – 6 sekúnd letu, od okamihu, keď sa oddelila časť ľavého krídla so slotmi aj s krídelkami a došlo k porušeniu všetkých troch hydraulických okruhov, sa stalo lietadlo prakticky neovládateľným. Rozdiel vztlaku medzi zachovalým pravým a ľavým pahýľom krídla spôsobil samovoľnú rotáciu okolo pozdĺžnej osi stroja, ktorej piloti už nemohli zabrániť.

Vyšetrovanie thumb|left|Prepis záznamu čiernej skrinky z pilotnej kabíny Presné príčiny nehody sú predmetom vyšetrovania, ktoré vedú v spolupráci ruskej a poľskej vyšetrovacie orgány. Obe čierne skrinky boli nájdené, rovnako ako tretí, poľský zapisovač, určený na monitorovanie vibrácií a iných poruchových stavov prúdových motorov. Prepis záznamu čiernej skrinky z pilotnej kabíny bol neskôr 1. júna poľskou vládou zverejnený na internete.

Do čela ruskej vyšetrovacej komisie bol vymenovaný premiér Vladimir Putin, na vyšetrovaní sa priamo podieľajú minister pre mimoriadne situácie Sergej Šojgu a šéf vyšetrovateľov prokuratúry Alexander Bastrykin. Prezident Dmitrij Medvedev nariadil ruským orgánom viesť vyšetrovanie v úzkej spolupráci s poľskými úradmi, ruská diplomacia vyjadrila, v súlade s odporúčaniami ICAO, ochotu okamžite prijať poľskými odborníkmi.

Príčiny

thumb|right|Prerazený kmeň brezy (v pozadí) thumb|right|Časť ľavého krídla s vysunutými slotmi thumb|left|Trup lietadla

Bezprostrednou príčinou nehody sa javí nedodržanie predpísaných postupov pre konečné priblíženie, najmä klesanie pod tzv. výšku rozhodnutia DH, ak pilot nemal vizuálny kontakt s pristávacou dráhou. Veliteľ výcviku poľských vzdušných síl, gen. Anatol Czaban, uviedol, že bez ohľadu na výsledok, sa pilot vedomým pokusom o pristátie pri daných meteorologických podmienkach, vystavoval nebezpečenstvu trestného stíhania. Tiež potvrdil vyššie uvedené minimá pre Tu-154.