Mária Lujza Habsbursko-lotrinská (* 12. december 1791, Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, habsburská monarchia – † 17. december 1847, Parma, Vojvodstvo Parma a Piacenza) bola rakúska arcivojvodkyňa, vojvodkyňa Parmského a piacenzského vojvodstva a francúzska cisárovná ako manželka Napoleona I. Bonaparta.
Mária Lujza ako dcéra rakúskeho cisára Františka I. sa v roku 1810 vydala za Napoleona Bonaparta, aby sa spečatil Schönbrunnský mier uzatvorený medzi Francúzskom a Rakúskom po jeho porážke počas bitky pri Wagrame v roku 1809. Mária Lujza neochotne nastúpila na cisársky dvor v Palais des Tuileries, ale rýchlo si zvykla na svoje nové postavenie, hoci ju Francúzi nemali radi a necítila sa ako doma v tejto krajine, ktorá pred dvadsiatimi rokmi sťala jej pra-tetu, francúzsku kráľovnú Máriu Antoinettu, manželku Ľudovíta XVI.
Keď bol Napoleon porazený šiestou koalíciou, Mária Lujza sa rozhodla, že nebude nasledovať Napoleona do jeho exilu na ostrove Elba, ale vrátila sa na dvor svojho otca vo Viedni. Na konci Sto dní a po rozhodujúcej porážke Napoleona v bitke pri Waterloo sa cisárovná, aby mohla lepšie brániť záujmy svojho syna, rozhodla ostať verná svojej rodine, Habsbursko-lotrinským. Viedenský kongres v roku 1815 Márii Lujze udelil vojvodstvo Parma a Piancenza.
Životopis
Detstvo Mária Lujza sa narodila vo viedenskom paláci Hofburg 12. decembra 1791. Bola najstaršou dcérou rakúskeho arcivojvodu Františka a jeho druhej manželky Márie Terézie Neapolsko-sicílskej. Bola teda vnučkou Márie Karolíny Habsbursko-lotrinskej, kráľovnej Neapolu, ktorá bola sestrou francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty, manželky Ľudovíta XVI.Fraser, s. 480 Francúzsko v tom čase čelilo revolučnej vlne, ktorá ukončila absolutistickú monarchiu a vytvorila konštitučnú monarchiu, proti ktorej sa kráľovský pár tajne postavil. 1. marca 1792 zomrel cisár Leopold II., starý otec Márie Lujzy a tým jej otec nastúpil na trón. Mal vtedy len 24 rokov a málo skúseností. 20. apríla toho istého roku Francúzsko vyhlásilo vojnu otcovi Márie Lujzy, pričom ešte nebol korunovaný za cisára vo Frankfurte nad Mohanom. 10. augusta, francúzsky kráľ a jeho rodina boli uväznení. 22. septembra je vo Francúzsku vyhlásená republika a Ľudovít XVI. bol odsúdený na smrť a popravený dňa 21. januára 1793. Máriu Antoinettu postihol taký istý osud 16. októbra 1793. Vojna proti Francúzsku trvala viac ako 20 rokov a mala na Máriu Lujzu hlboký vplyv. Podľa tradície dostala pri krste meno svojej starej matky z otcovej strany, cisárovnej Márie Ludoviky Španielskej, ale v súkromí ju nazývali prezývkou Luisl.Herre, s. 19.Jej matka, cisárovná Mária Terézia bola chladná žena, ktorá neprejavovala náklonnosť ani podporu svojím deťom.Mária Lujza povedala: „Keby ma len objala, ale netrúfam si dúfať v takú milosť.“ Mária Lujza prežila detstvo medzi palácom Hofburg, zámkom Schönbrunn a Laxenburg. Mária Lujza mala blízko k svojmu otcovi, ktorú ju považoval za svoju obľúbenú dcéru. Medzi jej súrodencov patrila aj Mária Leopoldína, budúca brazílska cisárovná a František Karol, otec budúceho rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Mária Lujza si vytvorila vzťah so svojou guvernantkou grófkou Victoriou Colloredo a jej dcérou Victoire.Chastenet , s. 32. náhľad|Cisárska rodina od Josefa Kreutzingera v roku 1808. Mária Lujza je mladá dáma sediace vpravo. Mladá arcivojvodkyňa sa vzdelávala pomerne jednoduchým spôsobom: chodila s otcom po uliciach Viedne, hrávala sa s deťmi služobníctva, dodržiavala predpisy katolicizmu a dostala klasické vzdelanie princezien tej doby, ktoré ju muselo povzbudzovať, aby sa stala ženou povinnosti, vzdelanou, schopnou vystupovať na verejnosti, ale poslušnou.Marchi , s. 203.
Študovala jazyky, najmä francúzštinu, medzinárodný jazyk tej doby a taliančinu, materinský jazyk jej rodičov (jej otec sa narodil vo Florencii a matka v Neapole). V nemčine bola Mária Lujza priemerná.Herre, s. 22, 23. Zvyšok jej vyučovania poskytovalo všeobecné, ale nie príliš hlboké predstavy o literatúre, matematike, geografii a histórii Habsburgovcov. Cisárska rodina od čias Márie Terézie viedla pomerne meštiansky život. Mária Lujza mala rada záhradkárčenie, varenie, vyšívanie a hudbu. Vedela dobre hrať na klavír, na ktorý sa učila od Ferdinanda Paera.
Vzťahy medzi Francúzskom a Rakúskom Hoci sa Mária Lujza vyhýbala vojnám a politike, od detstva cítila dôsledky bitiek, ktoré Rakúsko viedlo proti Francúzsku, na ktorého čele bol Napoleon Bonaparte. Mier z Campoformia bol podpísaný v roku 1796 a schválil prvé porážky Rakúska. V očiach Márie Lujzy bol Napoleon diablom. Mária Lujza mala medzi svojimi hračkami dreveného vojačika menom „Bonaparte“, s ktorým rada zle zaobchádzala.Schiel , s. 28.
Keď v roku 1804 prišla do Viedne správa o únose a poprave vojvodu z Enghienu Napoleonom, Habsbursko-lotrinskí si spomenuli na osud Márie Antoinetty. V očiach 12-ročnej Márie Lujzy bol Napoleon stelesnením revolúcie, človek ktorý chce zničiť cirkev a monarchie v Európe, zatiaľ čo jej otec je ochrancom poriadku a spravodlivosti.Herre, s. 27. Medzitým František II. v obave, že Napoleon zruší Svätú rímsku ríšu, povýšil Rakúske arcivojvodstvo na Rakúske cisárstvo a vyhlásil sa za rakúskeho cisára pod menom František I.Karl Otmar Aretin, Vom deutstchen Reich bund, Göttingen, 1980, s. 98.
V roku 1805 počas vojny tretej koalície, Napoleon uštedril 20. októbra Rakúsku ťažkú porážku v bitke pri Ulme. O mesiac neskôr vstúpil francúzsky cisár do Viedne a usadil sa v zámku Schönbrunn. Mária Lujza bola so svojimi súrodencami bola poslaná do Uhorska. Mária Lujza z Budína napísala matke: „Dúfam, že sa osud prikloní na stranu otca a konečne nastane chvíľa, keď bude tento uzurpátor potupený.“Herre, s. 29.
Napoleon však na rozdiel od jej očakávaní vyhral osudovú bitku pri Slavkove, ktorá sa odohrala 2. decembra 1805. Po porážke nasledoval Bratislavský mier, ktorý bol dosť nepriaznivý pre Rakúsko, ktoré bolo zbavené početných území (hlavne Benátsko, Dalmácia, Vorarlbersko a Tirolsko). V auguste roku 1806 Svätá rímska ríša zanikla.
13. apríla 1807, cisárovná Mária Terézia zomrela vo veku 35 rokov po pôrode svojho dvanásteho dieťaťa, mŕtvo narodenej dcéry. Cisár František, ktorý mal v tom čase 39 rokov si začal hľadať novú manželku. V januári 1808 sa oženil so svojou sesternicou Máriou Ludovikou Modenskou. Mária Ludovika bola 19-ročná dcéra arcivojvodu Ferdinanda Karola a jeho manželky Márie Beatrix d'Este, vyhnaných Napoleonom z Modenského vojvodstva žijúcich vo Viedni.Chastenet , s. 51, 52.
Mária Lujza, ktorá bola o štyri roky mladšia ako jej nevlastná matka sa stala jej priateľkou. Mária Ludovika, ktorá pre svoje krehké zdravie nemohla mať deti začala považovať svoje nevlastné deti za svoje. O Márii Lujze toto napísala: „Nemyslím si, že by som ju mohla milovať viac, a navyše si to zaslúži, pretože jej charakter je dobrý.“Schiel , s. 47.
V roku 1809 sa vojna medzi Francúzskom a Rakúskom opäť rozhorela. Rakúsko chcelo vymazať Bratislavský mier. Aj tentoraz, napriek víťazstvám arcivojvodu Karola, sa Napoleon ukázal ako šikovnejší stratég a vojna sa obrátila v jeho prospech. 4. mája cisárska rodina opäť utiekla z Viedne, ktorý Francúzi druhýkrát obsadili 12. mája. Sedemnásťročná Mária Lujza z Budína napísala svojmu otcovi: „Neustále žijeme v strachu bez toho, aby sme vedeli, či nám každý nový deň prinesie radosť alebo smútok.“Herre, s. 40.
Keď sa napoleonské vojská blížili k Budínu, museli ho opustiť a uchýliť sa do Jágeru, kde sa cisárovná Mária Ludovika ujala výchovy svojich nevlastných detí. Mária Ludovika svoje nevlastné deti podnecovala k nenávisti k Napoleonovi.Herre, s. 41.Chastenet , s. 64. 6. júla 1809, Napoleon vyhral bitku pri Wagrame a Rakúsko sa vtedy vzdalo. Po tejto porážke nasledoval Schönbrunnský mier, ktorý sa pre Rakúsko ukázal ako ponižujúci.The Gentleman's Magazine , zväzok 79, časť 2, F. Jefferies, 1809
Svadba v zastúpení vo Viedni vľavo|náhľad|Rozlúčka Márie Lujzy s rodinou, Pauline Auzou, 1812. vľavo|náhľad|Príchod Márie Lujzy do Compiègne, Pauline Auzou, 1812. 20. decembra 1809 sa Napoleon Bonaparte rozišiel so svojou manželkou Joséphine de Beauharnais, pretože mu neporodila následníka. Napoleonove pochybnosti o jeho plodnosti už neexistujú, pretože má syna s Éleonore Denuelle de la Plaigne a Napoleonovo dieťa čaká v tej dobe aj Mária Walewska. Po pokuse o atentát začal túžiť po založení vlastnej dynastie tým, že bude mať legitímnych potomkov. Preto sa snaží znovu oženiť.
Po vylúčení všetkých francúzskych kandidátok sa na vrchol dostali dve kandidátky: Anna Pavlovna Ruská, 14-ročná sestra ruského cára Alexandra I. a Mária Lujza, 17-ročná dcéra rakúskeho cisára.Chastenet , s. 69. Napoleon, ktorý bol naštvaný nedostatkom nadšenia prejavovaného ruským cárskym dvorom a ešte k tomu bol presvedčený grófom Metternichom, ktorý sa obával spojenectva medzi Ruskom a Francúzskom. Metternich presvedčil Františka II., aby dal svoju dcéru svojmu nepriateľovi.Chastenet , s. 70.
Mária Lujza nebola informovaná o týchto rokovaniach prostredníctvom ministrov. 23. januára 1810 napísala svojej priateľke Victoire: „Viem, že vo Viedni ma už vidia vydatú za Napoleona, dúfam, že sa tak nestane a som ti veľmi vďačná, drahá Victoire.“Pamprolini , s. 30.
Napoleon preto prijíma ponuku rakúskeho cisára, ktorého po bitke pri Wagrame prinútil k mieru. Toto manželstvo malo za cieľ upokojiť vzťahy medzi Francúzskom a Rakúskom, ktoré zažili 18 rokov vojny. Napoleon na toto povedal: „Je to brucho, za ktoré sa žením.“ Castelot , s. 347.Chastenet , s. 171. Kroky k tomuto manželstvu sa pohli vďaka rakúskemu veľvyslancovi v Paríži, Karolovi Filipovi zo Schwazenbergu. Oficiálnu žiadosť o sobáš podal Napoleonov zástupca Louis Alexandre Berthier, princ z Neuchâtelu a manžel Márie Alžbety Bavorskej. Keď Metternich oficiálne informoval o jej sobáši, Mária Lujza sa sťažovala svojmu otcovi, ktorý sa ospravedlňoval s tvrdením, že dohodu uzavreli jeho ministri bez toho, aby o čokoľvek vedel. Je však nepravdepodobné, že by sa rokovania uskutočnili bez neho.Schiel , s. 30-32. Mária Lujza napokon súhlasí, že sa „obetuje pre šťastie štátu“, hoci tohto „korzického zlobra“ priam nenávidela. náhľad|Napoleon v roku 1812. Svadba v zastúpení medzi Máriou Lujzou a Napoleonom sa konala 11. marca 1810 v Augustinánskom kostole vo Viedni. Napoleonovým svedkom bol arcivojvoda Karol, strýko Márie Lujzy a bývalý úhlavný nepriateľ Napoleona. Svadobné požehnanie udeľuje viedenský arcibiskup a požehnáva dvanásť snubných prsteňov, pretože nepoznali obvod Napoleonovho prstu.Chastenet , s. 87.Keďže rozvod neratifikoval pápež Pius VII., Napoleon bol exkomunikovaný a obvinený z bigamie. Mária Lujza sa o tom dozvedela až v roku 1814 v čase debaklu.
Mária Lujza opustila Viedeň 13. marca a obrad odovzdania nevesty bol stanovený na 16. marca neďaleko Braunau am Inn. Napoleon chcel, aby sa obrad riadil protokolom, aký bol pred 40-rokmi pre Máriu Antoinettu. Mária Lujza postupne prešla tromi malými provizórnymi izbami drevenými izbami (rakúska izba, neutrálna izba a nakoniec francúzska izba). V prvej sa vyzliekla z rakúskeho oblečenia, v druhej sa obliekla do francúzskeho oblečenia a privítala ju aj Napoleonova sestra Karolínade Sauvigny, s. 123 a v tretej sa stala skutočne Francúzkou, pretože prešla do Bavorska, ktoré bolo spojencom Francúzska.Schiel , s. 99.