Eugen Gindl (* 2. február 1944, Bratislava – † 14. november 2021, Bratislava) bol slovenský novinár, scenárista a aktivista.

Životopis Narodil sa 4. februára 1944 v Bratislave do lekárskej rodiny. Krátko po jeho narodení sa presťahovali do Liptovského Mikuláša, kde strávil detstvo aj mladosť. Absolvoval štúdium publicistiky na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1968.Eugen Gindl. In: Potom študoval publicistiku a politológiu na univerzite v Západnom Berlíne.

Do roku 1983 pôsobil ako reportér týždenníka Život a v rokoch 19831989 ako publicista a scenárista v slobodnom povolaní.

V roku 1979 napísal scenár úspešného televízneho filmu z horolezeckého prostredia Vynes na horu svoj hrob (réžia Jozef Zachar).

Ako aktivista občianskych a ekologických protitotalitných združení bol spoluautorom samizdatu Bratislava/nahlas (1987). Bol tiež členom prvého Koordinačného výboru VPN a v roku 1989 založil časopis Verejnosť a stal sa jeho prvým šéfredaktorom.

Od roku 1989 do svojej smrti bol šéfredaktorom časopisu Kozmos. V rokoch 19942000 bol šéfredaktorom slovenského vydania Stredoeurópskych novín (príloha Denníku SME). V rokoch 19972000 bol jedným zo zakladateľov mesačníka OS (Občianska spoločnosť) a bol jeho prvým redaktorom.

V roku 1995 sa zúčastnil na tvorbe publikácie Šok z prosperity – čítanka z globálnej problematiky. Bol autorom niekoľkých rozhlasových hier (spolu s Ondrejom Sliackym), scenárov pre televíziu i Kolibu (napríklad v roku 1985 Hĺbkový rekord, 1989 Právo na minulosť).

Bol manželom scenáristky a dramaturgičky Zuzany Gindl-Tatárovej.Gindl-Tatárová, Zuzana, 1956-. In:

Zomrel 14. novembra 2021 v Bratislave na COVID-19. Pochovaný je na cintoríne Slávičie údolie.

Spolupráca s ŠtB Podľa dostupných záznamov bol evidovaný ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti (ŠtB). V registračných protokoloch Ústavu pamäti národa (ÚPN) je uvedený pod registračným číslom 29278, s označením „TS“ (tajný spolupracovník), čo zodpovedá kategórii agenta. Jeho meno sa objavuje aj v ďalších registroch, napríklad pod registračným číslom 11204, kde je opäť uvedený ako spolupracovník ŠtB. Jeho prípad poukazuje na zložitosť a protirečivosť obdobia normalizácie, keď niektorí jednotlivci mohli byť evidovaní ako spolupracovníci ŠtB, pričom zároveň zohrávali významnú úlohu v opozícii voči totalitnému režimu.

Tvorba

Scenáre k realizovaným hraným filmom 1979 – Vynes na horu svoj hrob 1980 – Celý svet nad hlavou 1981 – Hĺbkový rekord 1982 – Chuť vody 1988 – Právo na minulosť 1989 – Keď hviezdy boli červené 2005 – Návrat bocianov

Scenáre k dokumentárnym filmom

1980 – Smetisko 1980 – Víkendy na druhom svete 1980 – Ťažké plechovky, kontrola, ľahký koniec 1983 – Malebná cesta dolu Váhom

Scenáre k divadelným hrám 2013 – Karpatský thriller (SND)

Publikačná činnosť 1977 – Indický kľúč (spolu s P. Kováčikom, zbierka poviedok zo športového prostredia) 1992 – Unbekannte Slowakei 2005 – Piknik na lietajúcom koberci 2006 – Two up (spolu s F. Gálom)

Ocenenia 2019 – Čestné uznanie s plaketou, pri príležitosti 60. výročia vzniku Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV. 2022 – Štátna cena Alexandra Dubčeka in memoriam. 2025 – Je po ňom pomenovaná planétka 558195 Eugengindl.

Referencie

Literatúra

Externé odkazy

Diela Eugena Gindla v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice Eugen Gindl: Dialóg je umenie počúvať slabšieho – rozhovor v denníku SME (2006) Two up – Fedor Gál a Eugen Gindl si navzájom vymieňajú 39 e-mailov o svete, v ktorom žijeme (2006) Eugen Gindl: Jedným vývoj prináša osoh, druhí sú obeťami – rozhovor v časopise Slovo (2007)

Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí novinári Kategória:Slovenskí dramatici Kategória:Slovenskí publicisti Kategória:Slovenskí politológovia Kategória:Slovenskí občianski aktivisti Kategória:Členovia SFTA Kategória:Agenti ŠtB Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Úmrtia na COVID-19 Kategória:Osobnosti z Bratislavy