Karel Čapek (* 9. január 1890, Malé Svatoňovice – † 25. december 1938, Praha) bol český prozaik, dramatik, novinár, filmový scenárista, libretista, básnik a prekladateľ, literárny, divadelný a výtvarný kritik, estetik a filozof; brat Josefa Čapka.
Životopis a dielo náhľad|Karel Čapek a Tomášom G. Masarykom
V ranej tvorbe vychádzal z podnetov českej predvojnovej moderny a nových európskych umeleckých smerov (Božie muky, Trápne poviedky, preklady básní Francúzska poézia novej doby, dráma Lúpežník). Vedomie zneužitia techniky a vedy v 1. svetovej vojne proti základným hodnotám ľudskej existencie, nedôvera k jednoznačným filozofickým a politickým koncepciám a odmietnutie radikálnych zásahov odľudštenej štátnej moci do zákonov prírody a spoločnosti sa prejavili v jeho utopicko-fantastických drámach (R. U. R., Vec Makropulos), v románoch Biela Nemoc, Vojna s Mlokmi) s prvkami science fiction (Továrna na absolutno, Krakatit) a v alegorických divadelných hrách Zo života hmyzu, Adam Stvoriteľ (obidve s bratom Josefom Čapkom).
Skeptický relativizmus, presvedčenie o mnohoznačnosti ľudskej pravdy a zmysle pragmatického hľadania východiska v každom individuálnom prípade ďalej rozvinul v poetických prózach Hordubal, Povětroň, Obyčejný život, Život a dielo skladateľa Foltýna a v románe o sile humanizmu a solidarity Prvá parta a v dráme Matka.
Z ciest po Európe vyťažil niekoľko kníh cestopisných fejtónov (Italské listy, Anglické listy, Výlet do Španěl, Obrázky z Holandska, Cesta na sever). Vytvoril originálny typ krátkych detektívnych príbehov (Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy), napísal Knihu apokryfov a knižne vydal výbery fejtónov, stĺpcov a drobných próz z rôznych období žurnalistickej činnosti (Záhradníkov rok, Ako sa čo robí, Na brehu dní, Miesto pre Jonatána). Knihy Mal som psa a mačku, Kalendár, O ľuďoch, Bájky a podpoviedky a iné boli vydané posmrtne. Marsyas obsahuje úvahy a eseje o literatúre a umeleckej tvorbe, O veciach obecných čiže Zoón politikon články o politike, verejnom živote a zmysle demokracie. Pre deti napísal Devätoro rozprávok a ešte jedna od Josefa Čapka ako prídavok, Dášenka čiže život šteňaťa.
V 2. polovici 30. rokov sa znovu vrátil k utopicko-fantastickému pohľadu na súčasnosť v románe Vojna s mlokmi, aby alegoricky ukázal na nebezpečenstvo fašizmu a ohrozenie európskej demokracie. Zomrel na zápal pľúc. V roku 1995 mu bolo udelené vyznamenanie Rád T. G. Masaryka in memoriam. Karel Čapek sa významne zapísal do dejín robotiky, keď ako prvý použil dnes už svetovo akceptovaný pojem robot na označenie stroja, vo svojom diele R.U.R.
Dielo
Próza Žiarivé hlbiny, Zářivé hlubiny (1916) – zbierka poviedok vydaných v časopisoch napísaných spolu s bratom Josefom Božie muky, Boží muka (1917) – filozofické poviedky, ktoré sa zamýšľajú nad záhadami ľudskej duše a osudovými náhodami v živote človeka. Prvá kniha, ktorú Karel Čapek napísal sám. Krakonošova záhrada (1918) – ide o knižné vydanie jeho próz vytlačených v časopisoch, napísaných spolu s bratom Jozefom. Väčšina prác pochádza z rokov 19081911. Kritika slov (1920) – v tomto diele pomocou stĺpčekov podrobil rozboru frázu a jej zneužitie. Trápne poviedky, Trapné povídky (1921) – skepticky uvažuje o zmysle ľudskej existencie a jeho duševna. Továreň na absolútno, Továrna na absolutno (1922) – fejtónový vedeckofantastický román. Ľudstvo získa od českého vynálezcu ing. Marka vynález motora, ktorému môže ako palivo slúžiť akákoľvek látka a ktorú spáli bezo zvyšku. Spolu s týmto zdrojom energie ľudstvo postupne získa blahobyt. Pri spaľovaní sa však uvoľňuje žiarenie – absolútno, ktoré robí z ľudí náboženských fanatikov. Postupne týchto ľudí pribúda a tým sa začína chaos. Nakoniec vypukne vojna, ktorá sa končí úplným vyčerpaním, až potom si ľudia uvedomia vinníka a všetky motory zničia. Krakatit (1922) – vedeckofantastický román. Ing. Prokop objaví novú, veľmi silnú trhavinu, schopnú zničiť celý svet. Jeho priateľ Tomeš získa kvôli peniazom tajomstvo krakatitu a utečie. Prokop sa ho vydá hľadať, aby zabránil zneužitiu. Na konci sa stretáva s rozprávkovým starčekom a diskutujú spolu o zmysle života. Záver je postavený na myšlienke, že človek nemá robiť veľké skutky, ale len také, ktoré mu majú slúžiť. Dvakrát sfilmované pod názvom Krakatit (1948) a Temné slnko (1980). O najbližších veciach, O nejbližších věcech (1925) – knižné vydanie jeho stĺpčekov, drobné úvahy Škandálna aféra Josefa Holouška, Skandální aféra Josefa Holouška (1927) – satirické poviedky o novinách, novinároch, v ktorých autor kritizuje pomery v tlači v období medzi dvoma svetovými vojnami. Poviedky z jedného i druhého vrecka, Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy (1929) – poviedky s detektívnou tematikou. Príbehy sú podané humornou formou. Hrdina väčšinou nie je veľký zločinec, ale malý zlodejček, tiež kriminalista je obyčajný človek. V týchto dielach ide predovšetkým o vystihnutie rôznych typov osôb. Záhradníkov rok, Zahradníkův rok (1929) – ide o fejtóny o záhradkárstve, zároveň pomocou reakcií na deje súvisiace so záhradkárstvom (napr. počasie) vystihuje českú povahu. Marsyas alebo na okraj literatúry, Marsyas čili na okraj literatury (1931) – v niekoľkých esejach sa zaoberá tzv. brakovou literatúrou – dochádza k záveru, že jej existencia je nutná. Ide o pomerne kvalitný rozbor tohto žánru. Kniha apokryfov, Kniha apokryfů (1932) – poviedky, v ktorých štylizuje historické a predovšetkým biblické témy O veciach obecných čiže Zoon politikon (1932) – fejtóny a state
Noetická trilógia Nasledujúce diela tvoria voľnú, tzv. noetickú trilógiu spojenú podobnými filozofickými myšlienkami a závermi. Táto trilógia patrí k vrcholom jeho diela, prejavuje sa tu plne jeho pragmatizmus. Ukazuje, že z rovnakých faktov vyvodzujú rôzni ľudia odlišné závery, zobrazuje tu mnohorakosť pohľadov na svet, relatívnosť pravdy. Hordubal (1933, sfilmované v r. 1937) – základom tejto novely je skutočná udalosť, keď sa sedliak Hordubal po niekoľkých rokoch práce v Amerike vrátil domov (Podkarpatská Rus) a bol zavraždený svojou ženou a jej milencom. Čapek si kladie otázku typu „sme vôbec oprávnení spravodlivo súdiť vinu“? Pri dokazovaní sa stratí Hordubalovo srdce, symbolizuje nevyriešený príbeh Hordubala. Povětroň, novela, (1934) – v tejto novele je z trosiek lietadla vytiahnutý bez akýchkoľvek dokladov človek. Traja svedkovia jeho umierania (zdravotná sestra, básnik a jasnovidec) si tak na základe vlastných predstáv a skúseností vytvárajú predstavu o umierajúcom (na základe toho, akí sú sami). Obyčajný život, Obyčejný život (1934) – železničný úradník v penzii opisuje svoj „obyčajný život“ v pamätiach a zamýšľa sa nad ním. Postupne prichádza k presvedčeniu, že sa vlastne skladá z mnohých osobností, ktoré spolu tvoria jeho osud.
Romány Vojna s mlokmi, vedeckofantastický román, Válka s mloky (1936, príprava sfilmovania v r. 2026) – protifašistický román, alegória. Ľudia objavujú zvláštne tvory – mloky, inteligentné živočíchy, ktoré začnú cvičiť ako lacnú pracovnú silu. Mloky sa však vzbúria, začnú organizovať svoj vlastný štát, zvolia si vodcu a žiadajú pre seba „životný priestor“. Všetko speje nevyhnutne k vojnovému konfliktu. Prvá partia, První parta (1937, sfilmované v r. 1959) – dej tohto románu sa odohráva v bani, kde po závale zostane niekoľko baníkov a vedenie bane hľadá dobrovoľníkov na ich záchranu. Toto dielo je oslavou ľudskej solidarity.
Krátke vtipné črty-causerie Ako sa čo robí, súbor krátkych vtipných čŕt (causerie), Jak se co dělá
Nedokončené dielo Život a dielo skladateľa Foltýna (1939, vydané posmrtne, televízna inscenácia v r. 1992) – nedokončený román
Dráma Lásky hra osudná (napísané 1910, vydané 1922), jednoaktovka; napísané spolu bratom Josefom. Lúpežník, komédia, Loupežník – (1920, sfilmované v roku 1931), komédia zaoberajúca sa vzťahom mladej a staršej generácie. Lúpežníkom je študent s povesťou ľahkovážneho mladíka, ktorý sa zamiluje do dcéry svojho profesora, ktorý o ich láske nechce ani počuť. Lúpežník nakoniec využíva neprítomnosť rodičov a zamkne sa so svojou láskou v ich dome a odmieta ich vpustiť. Nakoniec donúti pána profesora k priznaniu, že mladá generácia nie je taká zlá, ako si jeho generácia predstavuje. náhľad|left|plagát z predstavenia bábkohry RUR v USA medzi rokmi 1936 – 1938 R.U.R. (Rossum’s Universal Robots – Rossumovi Univerzálni Roboti, 1920). V tejto vedeckofantastickej dráme prvýkrát zaznelo slovo robot, ktoré Čapkovi údajne poradil brat Josef. Čapek varuje pred zneužitím techniky. Továrnik Rossum vyrába dokonalé roboty, ktoré sú na nerozoznanie od ľudí. Roboti postupne vykonávajú stále viac práce a ľudia postupne degenerujú. Roboti sa vzbúria a začnú vyvražďovať ľudí, nakoniec vyvraždia všetkých až na starého Alquista. Robotom hrozí zánik, pretože nie sú schopní vyrábať sami seba; od Alquista chcú, aby zase objavil tajomstvo ich výroby. Alquist sa snaží všemožne zistiť informácie o konštrukcii robotov, dôjde aj na vivisekciu. Medzitým sa na scéne objavia roboti z poslednej série, Primus a Helena, ktorí majú niektoré ľudské vlastnosti, čo ostatným robotom chýba. Alquist zistí, že sa milujú, a požehná im ako zakladateľom nového rodu. (problém – svet zamoria roboti; spása – v láske) náhľad|Karel a Josef Čapkovci a rádio Zo života hmyzu, Ze života hmyzu – (1921, zhudobnené Jánom Cikkerom) alegorický pohľad na svet hmyzu, ktorý predstavuje rôzne ľudské vlastnosti a typy. Na záchranu skutočných hodnôt vystupuje tulák, ktorý najprv mravenisko nezaujato pozoruje, ale nakoniec sa z pozorovateľa stane aktívnym účastníkom deja a rozšliapava mravčieho vodcu. Napísané spolu s bratom Josefom. Vec Makropulos, divadelná hra, Věc Makropulos – (1922, zhudobnené Leošom Janáčkom ako opera). Tajomná žena Elina Makropulos prezradí, že má v skutočnosti 300 rokov. Je dcérou alchymistu, ktorý pôsobil na dvore Rudolfa II., a ktorý objavil elixír mladosti. Cisár mu nariadil, aby tento prípravok vyskúšal na svojej dcére. Mnoho ľudí jej závidí, ale ona je unavená žitím, pretože ľudský život je ťažký a jeho normálna dĺžka stačí. Za 300 rokov poznala všetky ľudské vlastnosti, vidí len niečo, čo sa stále opakuje a to ju unavuje. Aj tak sa však bojí smrti. Adam stvoriteľ – (1927). Adam je nespokojný so svetom aký je, preto ho zničí a vytvorí nový. Je sklamaný, pretože čoskoro zisťuje, že nový svet nie je lepší než ten, ktorý zničil. Napísané spolu s bratom Josefom. Biela nemoc, Bílá nemoc – (1937, zhudobnené Tiborom Andrašovanom, 1967, sfilmované H. Haasom roku 1937). Objavuje sa diktátor (Maršal), ktorý chce vojnu (Adolf Hitler), ale zároveň s ním sa objavuje strašná choroba, ktorá zabíja ľudí. Na túto chorobu ochorie i diktátor, jeden mierumilovný lekár (Galén) nachádza liek. Ponúka diktátorovi, že ho vylieči výmenou za mier. Diktátor nakoniec prijíma, ale lekára zabije sfanatizovaný dav cestou k nemu. Na konci diela vypukne vojna. Matka – (1938). Antifašistická dráma, kde otvorene vyhlasuje nutnosť boja proti fašizmu. Napísaná ako reakcia na Španielsku občiansku vojnu. V tejto dráme hlavná hrdinka matka sa svojimi rozhovormi snaží zabrániť svojmu dieťaťu – Tonimu (jej starší synovia i manžel už padli), aby odišiel bojovať. Až poznanie, že nepriateľ zabíja i malé deti a že nie je sama, kto prežíva stratu synov, ju donúti dať Tonimu pušku a pustiť ho do vojny. Jej padlí synovia a manžel vystupujú v hre ako normálne postavy.
Cestopisy náhľad|Pamätník v rodisku Malé Svatoňovice V Čapkových cestopisoch nejde o zemepisnú štúdiu, ale o zachytenie zvláštností, zvykov a životného štýlu. V týchto dielach je veľmi bohatý jazyk, ktorý bol neskôr často kopírovaný, ale nikto nebol schopný vyrovnať sa Čapkovi. V súčasnej dobe čitateľovi prinášajú hlavne priblíženie kultúry a ducha navštívených štátov v období medzi svetovými vojnami. Opisuje svoje vlastné cesty. Forma, akou tieto cestopisy písal, pripomína jeho stĺpčeky. Cestopisy posielal do Lidových novin, až neskôr vyšli knižne.