Príčastie (z rus. pričastije) alebo particípium (z lat. participium) je v mnohých jazykoch istý tvar slova, ktorý je prechodom medzi slovesom a prídavným menom, ale obyčajne sa klasifikuje ako sloveso, presnejšie neurčitý slovesný tvar. Obyčajne sa používa najmä pri tvorbe zložených slovesných tvarov (napr. minulých časov) alebo ako prívlastok. Pozri aj ostatné zdroje uvedené nižšie v tomto článku.
V niektorých jazykoch sa medzi príčastia zvykne tradične zaraďovať aj prechodník (nazývaný aj príslovkové príčastie), pretože prechodník sa dá chápať ako prechod medzi slovesom a príslovkou (a príslovky úzko súvisia s prídavnými menami). Explicitne je prechodník zaradený medzi príčastia napr. v poľštine a staršie občas aj v češtine (pozri nižšie), implicitne je súčasťou príčastí napr. v angličtine a nemčine. Prechodníky typicky slúžia na skrátené vyjadrovanie vedľajších viet.
V slovenčine a češtine sa niekedy robí rozdiel medzi termínom particípium a termínom príčastie, pričom particípium je vždy pojem širší a príčastie pojem užší. Často sa pri takomto rozlišovaní uvádza, že particípium je súhrnnné označenie pre prechodník a príčastie, ale rozdiel môže byť definovaný aj inak (porov. napr. dole Kopečný 1962).participium. In: Masarykův slovník naučný 5. 1931. S. 539particípium. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000, S. 911
Slovenčina Príčastia sa delia na základe troch hľadísk na: slovesné (=verbálne) a adjektivizované (resp. adjektívne) - prvé sa považujú (skôr) za slovesá, druhé (skôr) za prídavné mená činné (=aktívne) a trpné (=pasívne) - pri prvých je dej vykonávaný aktívne, pri druhých sa uskutočňuje pasívne prítomné (=prézentné) a minulé (=préteritné) - pri prvých sa vyjadruje súčasnosť s prísudkovým dejom vety, pri druhých sa vyjadruje nesúčasnosť s prísudkovým dejom vety.
Za príčastia v užšom (a najčastejšom) zmysle považujeme len slovesné príčastia bez l-ového tvaru slovesa. V širšom zmysle za príčastia považujeme slovesné príčastia vrátane l-ového tvaru slovesa. V najširšom (zriedkavom) zmysle za príčastia považujeme aj adjektivizované (resp. adjektívne) príčastia. Podrobnosti pozri nižšie.
Slovesné príčastia Názvy Príklady Hlavné použitie Poznámkypríčastie prítomnéIné názvy: prítomné príčastie [alebo particípium], prézentné particípium, particípium prézenta činné príčastie prítomnéIné názvy: aktívne príčastie prítomné, činné [alebo aktívne] prítomné príčastie [alebo particípium], prítomné príčastie činné [alebo aktívne], príčastie prítomné činné [alebo aktívne], prézentné aktívne particípium, aktívne particípium prézenta, činné príčastie prítomného času nosiaci/nosiaca/nosiace, padajúci/padajúca/padajúce ako prívlastok vyjadrujúci súčasnosť (t.j. paralelnosť) v činnom rode, často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (Človek volajúci domov.) Tvorí sa len od nedokonavých slovies. trpné príčastie prítomné (A)Iné názvy: pasívne príčastie prítomné (A), trpné [alebo pasívne] prítomné príčastie [alebo particípium] (A), prítomné príčastie trpné [alebo pasívne] (A), príčastie prítomné trpné [alebo pasívne] (A), prézentné pasívne particípium (A), pasívne particípium prézenta (A), trpné príčastie prítomného času (A) vedom/vedoma/vedomo(vedomý/vedomá/vedomé/vedomí) ako prívlastok vyjadrujúci súčasnosť (t.j. paralelnosť) v trpnom rode, často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej Toto príčastie už v dnešnej slovenčine neexistuje a je tu uvedené len pre úplnosť. Zachovali sa len jeho zvyšky, ktoré sa dnes považujú už len za prídavné mená, napr. vedomý, zrejmý.príčastie minuléIné názvy: minulé príčastie [alebo particípium], préteritné particípium, particípium préterita činné príčastie minuléIné názvy: aktívne príčastie minulé, činné [alebo aktívne] minulé príčastie [alebo particípium], minulé príčastie činné [alebo aktívne], príčastie minulé činné [alebo aktívne], préteritné aktívne particípium, aktívne particípium préterita, činné príčastie minulého času, predčasné činné príčastie; staršie názvy: činné príčastie minulé II, činné príčastie minulého času II, druhé činné príčastie minulé, druhé činné príčastie minulého času [činné príčastie minulé I je uvedené nižšie] vybehnuvší/vybehnuvšia/vybehnuvšie ako prívlastok vyjadrujúci predčasnosť v činnom rode, často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (Človek volavší domov.) Tvorí sa len od niektorých dokonavých slovies, v minulosti aj od nedokonavých slovies. l-ové príčastieIné názvy: l-ové particípium, príčastie s príponou -l; staršie názvy: činné príčastie minulé I, činné príčastie minulého času I, prvé činné príčastie minulé, prvé činné príčastie minulého času [činné príčastie minulé II je uvedené vyššie] nosil/nosila/nosilo/nosili tvorba minulého času (Ja som nosil.) tvorba podmieňovacieho spôsobu (Nosili by ste.) po aby (Chcem, aby si prišiel.) Tento tvar sa často nepovažuje za príčastie, ale je chápaný ako základný tvar minulého času. Ak sa tento tvar považuje za príčastie, platia názvy vľavo; ak sa nepovažuje za príčastie, často sa nazýva l-ový tvar slovesa.Iné názvy: základný tvar minulého času, tvar minulého času, nepresne: minulý časa) trpné príčastie minuléIné názvy: pasívne príčastie minulé, trpné [alebo pasívne] minulé príčastie [alebo particípium], minulé príčastie trpné [alebo pasívne], príčastie minulé trpné [alebo pasívne], préteritné pasívne particípium, pasívne particípium préterita, trpné príčastie minulého času;b) trpné príčastie prítomné (B)Iné názvy: pasívne príčastie prítomné (B), trpné [alebo pasívne] prítomné príčastie [alebo particípium] (B), prítomné príčastie trpné [alebo pasívne] (B), príčastie prítomné trpné [alebo pasívne] (B), prézentné pasívne particípium (B), pasívne particípium prézenta (B), trpné príčastie prítomného času (B);c) trpné príčastie (A) nosený/nosená/nosené/nosení, vybehnutý/vybehnutá/vybehnuté/vybehnutí pri tvorbe opisného trpného rodu (Tovar je vyrábaný rýchlo.) ako prívlastok vyjadrujúci buď súčasnosť (t. j. paralelnosť) alebo predčasnosť (resp. historicky len predčasnosť) v trpnom rode, často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (Tovar vyrábaný rýchlo.) Z genetického (historického) hľadiska toto príčastie jednoznačne patrí medzi minulé príčastia a je opakom trpného príčastia prítomného (A), preto sa z genetického hľadiska a staršie označuje ako trpné príčastie minulé. Z hľadiska súčasnej slovenčiny patrí v závislosti od autora: - buď skôr pod minulé príčastia (potom sa často označuje ako trpné príčastie minulé). - alebo skôr pod prítomné príčastia (potom sa často označuje ako trpné príčastie prítomné (B)) - alebo pod prítomné i minulé príčastia súčasne (potom sa označuje ako trpné príčastie (A) bez ďalšieho prívlastku) V tejto tabuľke je toto príčastie umiestnené z genetického hľadiska. Písmenami (A), (B)... sú tu pomocne označené rôzne významy toho istého názvu.
Ak treba upresniť, že sa myslia len slovesné (a nie adjektívne) príčastia, treba pred všetky vyššie uvedené názvy predsunúť slovo slovesné (=verbálne), napr. je slovesné činné príčastie prítomné, slovesné trpné príčastie atď.
Ako už bolo vyššie uvedené, príčastie v užšom zmysle nezahŕňa l-ové tvary slovesa, v širšom zmysle ich zahŕňa.
Tvary na -lý/lá/lé/lí, napr. skleslý, pohorelý, považoval Czambel (1902) za špeciálny podtyp l-ového príčastia (resp. v jeho terminológii: príčastia minulého času I) a Damborský (1930) a Orlovský—Arany (1946) ich považovali za špeciálny podtyp trpného príčastia minulého (čiže za variant tvarov -ný/ná/né/ní). V dnešnej slovenčine sú tvary na -lý/lá/lé/lí zriedkavé a považujú sa za (slovesné) prídavné mená.
Treba upozorniť, že: Nie všetky slová na -ci/-ca/-ce sú príčastia, niektoré z nich sú len účelové prídavné mená (ktorých štandardné zakončenie je síce -cí/-cia/-cie, ale pri rytmickom krátení sa mení na -ci/-ca/-ce): Napr. slovo holiaci vo význame "ktorý (práve) holí" je príčastím, ale vo význame "ktorý je určený na holenie" je účelovým prídavným menom. Väčšina prípadov je však v slovenčine bezproblémová, lebo ju vidno na tvare slova – napr. šijúci/-ca (príčastie) – šijací/-cia (príd. meno), stojaci/-ca (príčastie) – stojací/-cia (príd. meno). Nie všetky slová na -ný/ná/né/ní resp. -tý/tý/té/tí sú príčastia, lebo toto zakončenie často mávajú aj úplne obyčajné (teda so slovesami vôbec nesúvisiace) prídavné mená, napr. pekný, krutý.
Vo vyššie uvedenej tabuľke sú príčastia (z dôvodu lepšej porovnateľnosti s inými jazykmi) zadelené primárne podľa toho, či sú prítomné alebo minulé, a sekundárne podľa toho, či sú činné alebo trpné. Alternatívne ich možno zadeliť primárne podľa toho, či sú činné alebo trpné, a sekundárne podľa toho, či sú prítomné alebo minulé, čiže takto: činné príčastie (= činné particípium, aktívne príčastie [alebo particípium]): činné príčastie prítomné (synonymá pozri v tabuľke) - napr. nosiaci činné príčastie minulé (synonymá pozri v tabuľke) - napr. vybehnuvší v širšom zmysle aj: l-ové príčastie (synonymá pozri v tabuľke) - napr. nosil trpné príčastie (B) (=trpné particípium (B), pasívne príčastie [alebo particípium] (B), príčastie trpné [alebo pasívne] (B): historicky: trpné príčastie prítomné (A) - napr. vedom(ý) trpné príčastie (A) (= trpné príčastie minulé, trpné príčastie prítomné (B), n/t-ové príčastie, ďalšie synonymá pozri v tabuľke) - napr. nosený Aj tu platí, že ak sa myslia len slovesné (a nie adjektívne) príčastia, treba pred všetky vyššie uvedené názvy predsunúť slovo slovesné (=verbálne), napr. je slovesné činné príčastie atď.
Adjektívne/adjektivizované príčastia V najširšom zmysle sa za príčastie považujú aj tzv. adjektivizované príčastia (=sprídavnené príčastia, adjektivizované particípiá), resp. len časť z nich označovaná aj ako adjektívne príčastia (=sprídavnené príčastia, adjektívne particípiá). Adjektívne príčastia majú formálne rovnaké tvary ako slovesné príčastia, majú však v texte iný význam (inú rolu). Chápanie týchto prípadov ako (čistých) príčastí je však pomerne zriedkavé - u väčšiny autorov sa považujú buď za prídavné mená, konkrétne tzv. slovesné prídavné mená (=verbálne adjektíva, slovesné adjektíva) resp. tzv. príčasťové prídavné mená (=príčasťové adjektíva, participiálne adjektíva), alebo sa prípadne považujú za príčastia a zároveň (slovesné/príčasťové) prídavné mená.
Podobne ako slovesné príčastia (ale oveľa zriedkavejšie) sa adjektívne príčastia sa delia na činné a trpné, a prítomné a minulé.
Príkladom adjektívneho príčastia (presnejšie: adjektívneho trpného príčastia) je slovo utrápený vo vete "Toto je utrápený človek"; naopak vo vete "Tento človek bol nimi utrápený do zúfalstva" by išlo o klasický trpný rod a teda by slovo utrápený bolo slovesným trpným príčastím.
Zdroje kapitoly Slovenčina:PAULINY, E. et al. Slovenská gramatika. SPN. 1968RUŽIČKA, J. Činné príčastie minulé. In: Slovenská reč 4 1957 RUŽIČKA, J. O tvorení trpného príčastia. In: Slovenská reč 5-6 1952 ORAVEC, J., LACA, V. Príručka slovenského pravopisu. Bratislava: SPN. 1986. S. 119-121činné príčastie; trpné príčastie; prídavné mená (časť adjektivizované príčastia). In: Encyklopédia jazykovedy. 1993. S. 102, 458, 346HORECKÝ et al. Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Bratislava: Veda. S. 200 a nasl., 213 CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej. 1902. S. 95-97DVONČ, J. Jazykovedné termíny so zhodným postpozitívnym prívlastkom. In: Čs. terminologický časopis, 1965, 1 DRATVA, T. Základy slovenskej gramatiky pre dobrovoľníkov Peace Corps. 1997
Čeština Prehľad Príčastia v užšom (a najčastejšom) zmysle sú: činné príčastie* (alternatívne označenia: minulé príčastie, činné príčastie minulé, [verbálne] l-ové príčastie) - napr. nosil (resp. nosila atď.) trpné príčastie* (alternatívne označenia: [verbálne] n/t-ové príčastie, dejové n/t-ové príčastie) - napr. nosený (resp. nosená atď.)
Príčastiami v širšom zmysle sú okrem toho aj: