Beckov () je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.
Prírodné podmienky V obci a blízkom okolí sa nachádzajú výnimočné prírodné hodnoty, z ktorých viaceré sú vyhlásené ako chránené územia: PP Beckovské hradné bralo, PR Sychrov, PP Skalka pri Beckove, PR Beckovské Skalice, CHA Lipový sad, CHS Lipy v Župnom sirotinci, Beckovská jaskyňa objavená v roku 1983 s dĺžkou 150 a hĺbkou .
Dejiny Beckov bol jedným z prvých stredovekých miest na Považí. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1208. Dominantou je ruina Beckovského hradu. Beckov patril k obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy. V 14.15. storočí sa stal majetkom Stibora, po kráľovi prvého muža v krajine. V týchto časoch tu vzniklo jedno z mála dôležitých umeleckých centier. V roku 1709 vznikol v podhradí požiar, ktorý zachvátil aj hrad. Bez striech sa stal ruinou. Prekvitali tu remeslá, najmä súkenníctvo. V obci bola tehelňa a v 19. storočí päť páleníc. Medzi hospodárske aktivity miestneho obyvateľstva patrilo poľnohospodárstvo, chov dobytka, vinohradníctvo a pestovanie ovocia.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Sakrálne pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonánym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1410-1420. Renesančnou úpravou prešiel v prvej polovici 17. storočia, barokovou v roku 1770, keď bola pristavaná veža. V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár z obdobia okolo roku 1700, bočné oltáre Piety a Panny Márie z rovnakého obdobia a mladší bočný oltár sv. Jána Nepomuckéo z roku 1800. Kazateľnica je baroková. Kamenná dlažba pochádza ešte z renesančnej etapy. V presbytériu je umiestnený renesančný epitaf z roku 1623. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kamennými osteniami s lomeným oblúkom, v presbytériu aj s kružbami. Veža je členená lizénami a ukončená krunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa pestúna s františkánskym kláštorom, jednoloďová ranobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1689-1690. Vysvätený bol nitrianskym biskupom Ladislavom Matiašovským v roku 1701. V rokoch 1761-1762 prešiel barokovou úpravou. Je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár z konca 17. storočia s obrazom svätej rodiny a sochami sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka z Assisi, kazateľnica z roku 1696 a štyri bočné barokové oltáre z rovnakého obdobia. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Portál s kamenným ostením ukončuje rozoklaný trojuholníkový štít s erbom a dekoratívnymi artičokami. Kláštor, švorkrídlový trojtraktový ranobarokový objekt bol vybudovaný v rokoch 1689-1696.
Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1791-1792. Kompletnou prestavbou v duchu modernizmu prešiel v roku 1945. Interiér má modernistický železobetónový strop. Zariadenie z lešteného travertínu pochádza z doby jehho úpravy. Fasády kostola sú hladké členené polkruhovo ukončenými oknami, veža je ukončená trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou.
Ostatné pamiatky Beckovský hrad, stredoveký hrad z 13. storočia. Nachádza sa na strmom šesťdesiat metrovom brale nad dedinou. V 14. storočí patril Matúšovi Čákovi, neskôr Stiborovi zo Stiboríc. V rokoch 1439-1535 patril hrad rodu Bánfiovcov. Na prelome 14. a 15. storočia prešiel rozsiahlou prestavbou. Počas 17. a 18. storočia na hrade sídlila vojenská posádka a slúžil ako väzenie. V roku 1729 hrad vyhorel a už nebol obnovený. V 80. a 90. rokoc prešiel hrad konzerváciou.
Kúria Dubnických, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 16. storočia. Úpravami prešla v prvej tretine 18. storočia a v 19. storočí. V súčasnosti je objekt nevyužívaný a chátra. Fasáde kúrie dominuje nárožná kruhová veža členená kordónovou rímsou a lizénovým rámovaním. Na fasáde sú sondy odkrývajúce renesančnú sgrafitovú úpravu. Okná makú šambrány a jednoduché nadokenné rímsy.
Kúria Ambrovcov, dvojpodlažná štvortraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika z obdobia okolo roku 1648. Úpravami prešla v 18. a v 19. storočí. Patrí do historického jadra bývalého poddanského mestečka Beckov. Dnes sa tu nachádza múzeum so stálou expozíciou dejín Beckova. V interiéri je renesančný kozub s erbom Medňanských, datovaný rokom 1648, nábytok pochádzajúci z orientálnych krajín, obsahuje i etnografickú časť.
Bývalý župný sirotinec, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v tretej tretine 18. storočia a v 80.-90. rokoch 19. storočia. Jednoduchá fasáda stavby je členená oknami s kamennými osteniami, dominuje jej arkier nesený kamennými konzolami.
Renesančná kúria, tzv. starobinec, jednopodlažná renesančná stavba na pôdoryse písmena U zo 17. storočia. Úpravami prešla v 18. a 19. storočí. Neorenesančná fasáda je člená pásovaním, okná majú profilované šambrány s klenákmi.
Židovský cintorín s pozostatkami náhrobkov z rokov 1739-1845 na úpätí hradného svahu.
Osobnosti obce Rodáci Jozef Miloslav Hurban (* 1817 - † 1888), evanjelický farár, prvý predseda Slovenskej národnej rady, spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia Dionýz Štúr (* 1827 - † 1893), geológ a paleontológ Ján Ambro (* 1827 - † 1890), lekár, priekopník v pôrodníctve, zakladateľ prvej pôrodnícke kliniky na Slovensku Ladislav Medňanský (* 1852 - † 1890), maliar, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu Peter „Becko“ Ondrejovič (* 1963), bývalý špičkový slovenský horolezec, dobrodruh, ochranca prírody
Partnerské mestá Slavkov, Česko
Galéria
Referencie
Pozri aj Beckovský hrad
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Nové Mesto nad Váhom