náhľad|Atický červenofigúrový kylix, znázorňuje jazdca, Eufronios (signovaný ako hrnčiar) a Onésimos (maliar), cca 500 - 490 pred Kr., Objavený vo Vulci náhľad|Černenofigúrový atický kylix, zobrazujúci hetéru hrajúcu hru kottabos na symposiu, cca 500 pred Kr., Múzeum J. Paula Gettyho, Los Angeles Onésimos ( – „Užitočný“) bol staroveký aténsky hrnčiar a maliar červenofigúrových váz, činný približne v rokoch 505 až 485 pred Kr.
Onésimos pôsobil v Aténach. Špecializoval sa na zdobenie červenofigúrových váz, predovšetkým čaší zv. kylix, a to väčšinou typu B. Bol žiakom Eufronia, pre ktorého, ako sa zdá, pracoval výlučne ako hrnčiar (neskôr možno krátko ako maliar). Dosvedčuje to červenofigúrový kylix z Louvru, znázorňujúci jazdca na koni, ktorý Eufronios po skončení svojej maliarskej kariéry signoval ako hrnčiar a Onésimos ako maliar (Eufronios sa podpísal do tonda čaše, zatiaľ čo fragmentárny podpis na vonkajšku, ktorý je dnes sotva viditeľný, identifikuje Onésima ako maliara). Zachovalo sa okolo 150 jeho diel. Najmenej 10 váz (väčšinou čaší), zdobených jeho maľbami, nesie Eufroniov podpis ako hrnčiara a ďalšie mu boli pripísané hlavne na základe jeho štylistických maliarskych čŕt. Jeho diela sú v mnohom podobné dielam majstra Eufronia, ktorý ho po rokoch spolupráce ovplyvnil.
Červenofigúrový kylix z Bostonu (MFA 95,27 z Múzea výtvarného umenia), ktorý je obzvlášť pederastický, má nápisy PANAITIOS KALOS „Panaitios je pekný“ a KALOS HO PAIS „chlapec je pekný“. Onésimos pri niektorých svojich nápisoch kalos používal meno Panaitios, čo mnohých privádzalo k presvedčeniu, že existoval maliar menom Panaitios, ktorý pracoval pred ním (napr. britský klasický archeológ John Beazley). Dnes je väčšina odborníkov presvedčená, že tu ide o totožného umelca. Ďalším takým príkladom sú tri Onésimom maľované červenofigúrové čaše, ktoré majú nápis LYKOS KALOS „Lykos je pekný“.
Onésimove maľby sú starostlivo usporiadané tak, aby ladili s tvarom vázy. Škálu maliarskych tém mal mimoriadne rôznorodú. Obľuboval scény z každodenného života, scény zo symposií (často nemravné), možno najviac palestralne scény („zo zápasníckej školy“ ), mýty spracovával len zriedkavo. Lak na Onésimovych vázach je dosť matný a väčšinou nanášaný pruhovaným spôsobom, postavy sú obkresľované pomerne hustým štetcom. Povrch mnohých jeho váz je zle zachovaný (možno kvôli zloženiu laku). Pre Onésima je typický jednoduchý lomený meander (ornament z pravouhlej lomenej čiary) ako rám tonda, t. j. maľby kruhového tvaru na dne čaše. Onésimos experimentoval s technickými možnosťami vo svojom remesle, pri čom sa mu podarilo významne prispieť vo vývoji maliarskej techniky na bielom podklade. Na vrchole svojej kariéry bol možno najzručnejším maliarom váz v Aténach.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka