Veronika rakúska () je druh z rodu veronika (Veronica) z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina vyskytujúca sa najmä v strednej a juhovýchodnej Európe.
Rozšírenie Prirodzený areál rozšírenia veroniky rakúskej (v rozsahu poddruhov dentata, jacquinii a austriaca) pokrýva strednú a juhovýchodnú Európu od Nemecka a Talianska až po európske Rusko a Kaukaz; okrem toho Malú Áziu, Arménsko a Kurdistan - podrobnosti o výskyte pozri v kapitole Systematika. Introdukovaná je v USA v štáte Minnesota a v ďalekovýchodnom Rusku v Amursku, Chabarovsku a Prímorsku.
Opis veroniky rakúskej zúbkatej (Veronica austriaca subsp. dentata) Je to častá rastlina trávnatých a kamenistých svahov v nížinách a v teplejších pahorkatinách. Rastie na teplých stanovištiach na vápenci, dolomite, kremenci, andezite, travertíne a na vápnik bohatých kyprých, hlinitých, ílovitých a sprašových pôdach. Na Slovensku bol jej najnižší výskyt zaznamenaný vo výške 220 m n. m. a najvyšší vo výške 1 075 m n. m.
Veronika rakúska zúbkatá je trváca bylina. Byľ je vzpriamená, občas krátko vystúpavá, oblá, vysoká 10 až 50 cm a rovnomerne chlpatá.
Listy sú sediace alebo krátko stopkaté, kopijovité, na báze zúžené alebo klinovité, na okraji pílkovité až hlboko pílkovité, niekedy viac-menej celistvookrajové. Listy nekvitnúceho vrcholu stonky sú vždy viac-menej celistvookrajové, všetky viac-menej zreteľne podvinuté a na vrchole končisté.
Kvety sú usporiadané v dlhostopkatých strapcoch, vyrastajúcich z pazúch horných listov. Koruna s priemerom 10 – 12 mm je azúrovomodrá až sýtomodrá. Laloky koruny sú široko vajcovité, tupo končisté a tmavšie žilkované; hrdlo koruny a korunná rúrka sú biele. Nitky tyčiniek sú kratšie ako koruna. Čnelka s pologuľatou bliznou je dlhá 4 – 5 mm. kališné diely sú 4 alebo 5 a sú kopijovité a nerovnakej dĺžky. Stopky kvetov sú približne rovnako dlhé ako čiarkovité listene.
Tobolky sú zboka slabo stlačené, obrátene srdcovité či široko elipsoidné, na vrchole plytko vykrojené. Sú roztrúsene krátko chlpaté, s výraznou žilnatinou. Semená sú ploské, široko vajcovité a žltohnedé.
Veronika rakúska zúbkatá varíruje najmä vo veľkosti a členení okraja listov ako aj v odení listov, kvetov a plodov a vo veľkosti a farbe kvetov.
Veronika rakúska zúbkatá kvitne v máji až júli.
Systematika Vysvetlivka: A, B, C atď. sú pomocné označenia rôznych významov toho istého názvu.
Rozsah druhu Vymedzenie rozsahu druhu veronika rakúska (Veronica austriaca) v literatúre značne kolíše. Podrobnosti vidno v nasledujúcej podkapitole, tu nasleduje len stručné zhrnutie: Označenie druh veronika rakúska (Veronica austriaca) môže v závislosti od autora celkovo znamenať niektorú z nasledujúcich možností:Pozri zdroje uvedené v nasledujúcej podkapitole. I) Veronica dentata A, Veronica jacquinii A a prechodné formy medzi týmito dvoma taxónmi [Toto je dole označené ako Veronica austriaca A] II) to isté ako bod I plus viaceré ďalšie taxóny [Toto je dole označené ako Veronica austriaca H a Veronica austriaca CH] III) len Veronica dentata A (staršie niekedy vrátane Veronica orbiculata ) [Toto je dole označené ako Veronica austriaca B] IV) staršie: to isté ako bod III, ale len ak stredné listy nie sú celistvookrajové [Toto je dole označené ako Veronica austriaca C] V) len Veronica jacquinii A (vrátane Veronica dalmatica, obyčajne vrátane Veronica austriaca subsp. austriaca D a staršie spravidla vrátane Veronica orbiculata) [Toto je dole označené ako Veronica austriaca D] VI) staršie: to isté ako bod V, ale len ak sú stredné listy jednoducho perovito delené [Toto je dole označené ako Veronica austriaca E] VII) staršie: to isté ako bod V, ale len ak sú stredné listy dvojito perovito delené [Toto je dole označené ako Veronica austriaca F] VIII) ojedinele: Veronica austriaca subsp. austriaca D [Toto je dole označené ako Veronica austriaca G] Táto viacznačnosť pojmu veronika rakúska vyplýva z toho, že u Linnea (t. j. u prvého platného autora názvu tohto druhu) je rozpor medzi opisom druhu, zdrojom tohto opisu (a názvu) a typovou rastlinou. Konkrétne: Linneaus pod názvom Veronica austriaca pôvodne opísal taxón neskôr známy ako Veronica dentata (=Veronica austriaca subsp. austriaca). V neskoršom vydaní však k tomuto opisu pridal ako zdroj text, ktorý opisuje taxón neskôr známy ako Veronica jacquinii (=Veronica austriaca subsp. jacquinii). Typová rastlina, ktorú použil Linnaeus, je však na prechode medzi Veronica dentata a Veronica jacquinii (a teda zodpovedá tomu, čo sa niekedy v súčasných textoch označuje ako Veronica austriaca subsp. austriaca D).Caroli Linnaei ... Species plantarum. Vol. 1. 2. vyd. 1762. S. 17
Vnútorná systematika 1. Najčastejšie uvádzaný obsah druhu veronika rakúska je dnes takýto (veronika rakúska A – Veronica austriaca A, staršie: Veronica multifida A): poddruh veronika rakúska zúbkatá (Veronica austriaca subsp. dentata A/ Veronica austriaca subsp. austriaca A ) – Tento taxón sa vyznačuje zúbkatými (okrem hlboko zúbkatých) alebo pílkovitými strednými listami, ojedinele má stredné listy celistvookrajové<ref>Rojas Andrés, Blanca & Martínez-Ortega, M... Taxonomic revision of Veronica subsection Pentasepalae (Veronica, Plantaginaceae sensu APG III). Phytotaxa. 285. (2016). 1-100. S. 13, 14</ref>. Vyskytuje sa v celom páse území od (vrátane) Nemecka a Rakúska až po (vrátane) Bielorusko, európske Rusko, Kaukaz (plus Arménsko, Kurdistan) a Rumunsko, Rojas Andrés, Blanca & Martínez-Ortega, M... Taxonomic revision of Veronica subsection Pentasepalae (Veronica, Plantaginaceae sensu APG III). Phytotaxa. 285. (2016). 1-100. S. 14GOLIÁŠOVÁ, K. (ed.) et al. Flóra Slovenska. V/2. Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Scrophulariales. Plantaginales. Bratislava: Veda. 1997. S. 191. Niekedy sa tento taxón uvádza ako samostatný druh, ktorý sa volá veronika zúbkatá A (Veronica dentata A) alebo veronika rakúska B (Veronica austriaca B). V dávnejšej minulosti niektorí autori namiesto (pod)druhu dentata A uvádzali (minimálne) dva samostatné druhy Veronica Schmidtii/Veronica austriaca C (s necelistvookrajovými listami) a Veronica dentata B (s celistvookrajovými listami), zatiaľ čo ojedinele sa tieto dva druhy chápali tak, že to nie sú dva normálne druhy, ale dva hybridné druhy Veronica jacquinii A x Veronica teucrium a Veronica teucrium x Veronica prostrata . V tých systémoch, ktoré pracujú s druhom Veronica austriaca B a zahŕňajú doň aj taxón Veronica orbiculata (pozri nižšie), sa druh Veronica austriaca B niekedy delí na poddruhy Veronica austriaca subsp. austriaca B a Veronica austriaca subsp. orbiculata . poddruh veronika rakúska Jacquinova (Veronica austriaca subsp. jacquinii/ Veronica austriaca subsp. austriaca C ) – Tento taxón sa vyznačuje (jednoducho alebo dvojito) perovito delenými strednými listami, ktorých zárezy na okraji listu sú hlboké, t. j. stredné listy sú spravidla (jednoducho alebo dvojito) perovito dielne alebo perovito strihané (resp. v prípade zahrnutia nižšie uvedeného subsp. austriaca D do toho taxónu aj perovito zárezové). Vyskytuje sa na celom Balkánskom polostrove, v častiach Malej Ázie a v celom páse území od (vrátane) východného Talianska, Slovinska, Maďarska a juhovýchodného Slovenska až po (vrátane) Bielorusko, európske Rusko, Kaukaz a Irán (ale nevyskytuje sa v Poľsku) Rojas Andrés, Blanca & Martínez-Ortega, M... Taxonomic revision of Veronica subsection Pentasepalae (Veronica, Plantaginaceae sensu APG III). Phytotaxa. 285. (2016). 1-100. Veronica_subsection_Pentasepalae_Veronica_Plantaginaceae_sensu_APG_III S. 15, 17, 18GOLIÁŠOVÁ, K. (ed.) et al. Flóra Slovenska. V/2. Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Scrophulariales. Plantaginales. Bratislava: Veda. 1997. S. 188 WATZL, B. Veronica prostrata L., teucrium L. und austriaca L. nebst einem Anhang über deren nächste Verwandte. In: Abhandlungen der K.-k. zool.-botan. Gesellschaft in Wien. Band V, Heft 5. 1910 S. 66 . Niekedy sa tento taxón uvádza ako samostatný druh, ktorý sa volá veronika Jacquinova A (Veronica jacquinii A, staršie: Veronica multifida B/Veronica polymorpha A/Veronica laciniata) alebo veronika rakúska C (Veronica austriaca D). V niektorých systémoch sa od tohto poddruhu odčleňujú tri samostatné poddruhy Veronica austriaca subsp. neiceffii, Veronica austriaca subsp. tenuissima a Veronica austriaca subsp. virescens. Od roku 2017 sa navyše malá časť tohto poddruhu vyčleňuje ako samostatný druh Veronica dalmatica, a už v 20. storočí sa malá časť tohto poddruhu niekedy vyčleňovala ako samostatný druh Veronica arceutobia. Tradične sa poddruh jacquinii ďalej delí na tieto taxóny: Veronica austriaca subsp. jacquinii var. pinnatifida [= var. typica ] – Tento taxón sa vyznačuje jednoducho (čiže nie dvojito) perovito delenými strednými listami. V minulosti sa niekedy uvádzal ako samostatný druh nazvaný Veronica polymorpha B /Veronica austriaca E /Veronica multifida C /Veronica jacquinii B . Veronica austriaca subsp. jacquinii var. bipinnatifida – Tento taxón sa vyznačuje dvojito perovito delenými strednými listami. V minulosti sa niekedy uvádzal ako samostatný druh nazývaný Veronica polymorpha C /Veronica austriaca F /Veronica multifida D /Veronica jacquinii C , pričom od tohto druhu sa niekedy odčleňoval samostatný druh pod názvom Veronica pilocarpa /Veronica trichocarpa , ktorý sa vyznačuje ochlpenou tobolkou. poddruh Veronica austriaca subsp. austriaca D – (i) Tento poddruh zahŕňa formy, ktoré sú v podstate prechodné medzi Veronica austriaca subsp. dentata A a Veronica austriaca subsp. jacquinii. Prechodnosť tu znamená predovšetkým, že zárezy na okraji stredného listu sú stredne hlboké, t. j. presnejšie povedané: stredné listy sú hlboko zúbkaté alebo perovito zárezové, prípadne až perovito dielne (zatiaľ čo subsp. dentata A má plytké zárezy a subsp. jacquinii má zárezy hlboké) Rojas Andrés, Blanca & Martínez-Ortega, M... Taxonomic revision of Veronica subsection Pentasepalae (Veronica, Plantaginaceae sensu APG III). Phytotaxa. 285. (2016). 1-100. Veronica_subsection_Pentasepalae_Veronica_Plantaginaceae_sensu_APG_III S. 13. Vyskytuje sa v Poľsku, Slovensku, Rumunsku, Chorvátsku a možno aj v Bosne a Hercegovine. Spočiatku sa istý čas zahŕňalo do tohto poddruhu aj to, čo sa dnes už zaraďuje ako samostatný druh Veronica orbiculata; okrem toho sa do tohto poddruhu dodnes často zahŕňa aj problematický taxón Veronica macrodonta a občas aj taxón Veronica sclerophylla (o týchto troch taxónoch pozri nižšie). Niektoré online databázy navyše do tohto poddruhu zaraďujú aj rôzne problematické historické taxóny, u ktorý nie je jasné, či patria do subsp. dentata A alebo do subsp. jacquinii (napr. Veronica angustifolia A). (ii) Poddruh s týmto vymedzením (porov. i) bol zavedený až na začiatku 21. storočia. V mnohých súčasných systémoch - a všetkých starších systémoch - tento poddruh neexistuje, pretože sa jeho obsah klasifikuje ako súčasť vyššie uvedeného taxónu Veronica austriaca subsp. jacquinii (resp. Veronica jacquinii A) (prípadne ojedinele ako súčasť vyššie uvedeného taxónu Veronica austriaca subsp. dentata A, resp. Veronica dentata A ), alebo sa uvádza len ako "prechodné formy" medzi subsp. dentata A a subsp. jacquinii, alebo sa staršie niekedy (spravidla len časť z neho) klasifikoval(a) ako druh nazvaný Veronica bihariensis (alebo poddruh Veronica austriaca subsp. bihariensis) alebo sa ojedinele uvádzal ako druh Veronica austriaca G . (iii) Pokiaľ ide o vývojové vzťahy, podľa moderných molekulárnych analýz je poddruh Veronica austriaca subsp. austriaca D sesterským taxónom (pod)druhu dentata A a spolu sú sesterským taxónom (pod)druhu jacquinii; podľa súčasných morfologických štúdií sú však vzťahy medzi týmito taxónmi úplne odlišné. 2. Niekedy sa do druhu veronika rakúska zaraďujú popri taxónoch uvedených v bode 1 aj (všetky alebo niektoré) nasledujúce taxóny (veronika rakúska H - Veronica austriaca H):