Wang I (, ; * 19. október 1953, Peking, Čína) je čínsky politik a diplomat, od januára 2023 riaditeľ kancelárie Komisie pre zahraničné veci Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a od júla 2023 minister zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky v Li Čchiangovej vláde. Na poste ministra zahraničných vecí pôsobil už predtým, bol ním v rokoch 20132022 v prvej a v druhej Li Kche-čchiangovej vláde, pričom v rokoch 20182023 bol zároveň štátny poradca. Predtým tiež zastával post riaditeľa Kancelárie Štátnej rady pre záležitosti Taiwanu a v rokoch 20042007 bol veľvyslancom Čínskej ľudovej republiky v Japonsku.
V súčasnosti (2023) je členom 20. ústredného výboru a 20. politbyra ústredného výboru Komunistickej strany Číny, predtým bol členom 17., 18. a 19. ústredného výboru.
Osobný život Wang I sa narodil roku 1953 v Pekingu. V dobe Kultúrnej revolúcie bol ako príslušník tzv. „vzdelanej mládeže“ nútene vyslaný do Vnútorného Mongolska, kde osem rokov pracoval na farme. Po skončení Kultúrnej revolúcie bol prijatý na Pekinskú univerzitu medzinárodných štúdií, kde študoval japonský jazyk. V rokoch 19971998 študoval na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. Hovorí plynule po japonsky a po anglicky.
Wangov svokor, Čchien Ťia-tung, bol veľvyslanec Číny pri OSN v Ženeve a jeden z vrcholných pobočníkov niekdajšieho čínskeho premiéra Čou En-laja.
Kariéra
Začiatky Roku 1982 začal pracovať na ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 19891994 pôsobil ako veľvyslanecký poradca a potom ako poradca – vyslanec na čínskej ambasáde v Japonsku. Roku 1994 sa vrátil na ministerstvo ako zástupca vedúceho odboru ázijských záležitostí, následne v rokoch 1995–1998 bol šéfom odboru. V rokoch 19982001 bol asistent ministra zahraničných vecí a riaditeľ Kancelárie pre politický výskum na Ministerstve zahraničných vecí. Roku 2001 sa stal námestníkom ministra zahraničných veci a potom bol v rokoch 20042007 veľvyslancom Číny v Japonsku. V rokoch 20082013 bol riaditeľom Kancelárie Štátnej rady pre záležitosti Taiwanu.
Minister zahraničných vecí (2013 – 2022) Dňa 16. marca 2013 obsadil vo vláde premiéra Li Kche-čchianga post ministra zahraničných vecí, v ktorom funkciu nahradil Jang Ťie-čch’a. Wang I sa v rámci ministerstva údajne tešil určitej popularite a bol popisovaný ako „skutočný politik“, zatiaľ čo jeho predchodca bol „iba byrokrat“. Čínske štátne médiá ho prezývajú „strieborná líška“. 19. marca 2018 bol znovuzvolený za ministra zahraničných vecí, pričom v druhej Li Kche-čchiangovej vláde zastával aj post štátneho poradcu, hierarchicky nadradeného iba ministrom. Vo funkcii zotrval do 30. decembra 2022, kedy ho nahradil Čchin Kang.
Mjanmarsko V júli 2022 podnikol diplomatickú návštevu Mjanmarska, pričom sa stal najvyššie postaveným čínskym politikom, ktorý krajinu navštívil od vojenského prevratu vo februári 2021. Vyhlásil, že „Čína oceňuje mjanmarskú priateľskú politiku voči Číne“ a so svojím mjanmarským náprotivkom, ministrom zahraničných vecí Wunna Maung Lwinom, dohodol urýchlenie realizácie oneskorených projektov, ako je čínsko-mjanmarský ekonomický koridor, súčasť čínskej Novej hodvábnej cesty, výstavbu cezhraničnej elektrickej siete a zabezpečenie chodu ropovodov a plynovodov medzi Mjanmarskom a Čínou. Sprevádzkovanie koridoru by mohlo znížiť vysokú závislosť Číny na dodávkach ropy a plynu cez Malacký prieliv a potenciálne tak prispieť k čínskej energetickej bezpečnosti.
Riaditeľ kancelárie Ústrednej komisie pre zahraničné záležitosti 1. januára 2023 bol menovaný riaditeľom Kancelárie Komisie pre zahraničné záležitosti Ústredného výboru KS Číny, vrcholného zahraničnopolitického orgánu Komunistickej strany Číny, a stal sa tak de facto najvyššie postaveným čínskym diplomatom. Vo funkcii vystriedal Jang Ťie-čch’a, ktorého v roku 2013 podobne vystriedal na poste ministra zahraničných vecí.
Minister zahraničných vecí (od 2023) 25. júla 2023 bol stálym výborom Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov opäť vymenovaný za ministra zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky. Dovtedajší minister, Čchin Kang, ktorý Wanga pôvodne 30. decembra 2022 na poste nahradil, bol z funkcie zároveň odvolaný.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Čínski politici Kategória:Politici Komunistickej strany Číny Kategória:Osobnosti z Pekingu