Fra' Alof de Wignacourt (* 16. júl 1547, Flámsko† 4. september 1622, Valletta, Malta) bol francúzsky šľachtic a 54. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).
Do Rádu vstúpil ako 17-ročný v roku 1564 a už o rok neskôr sa vyznamenal vo Veľkom obliehaní Malty. V roku 1566 sa stal rytierom Langue of France (slovensky jazyka francúzskeho) a v nasledujúcom roku veľkým priorom. V roku 1570 bol vymenovaný za kapitána nového mesta Valletta, kým Rád neprešiel z Vittoriosy. V roku 1571 sa zúčastnil Bitky pri Lepante.
Od roku 1586 mal na starosti najväčšiu európsku ošetrovňu Sacra Infermeria, v roku 1588 bol vymenovaný za generálneho pokladníka. O 10 rokov neskôr bol povýšený na Hlavého špitálnika. V roku 1600 ako velil karavánovej flotily Rádu. Počas pôsobenia vo funkcii veľmajstra potom zorganizoval niekoľko námorných výprav proti Turkom a nahromadil obrovské množstvo koristi do maltskej pokladnice. Po smrti Martina Garzéza bol 10. februára 1601 jednomyseľne zvolený za veľmajstra Rádu. Po jeho zvolením zažil Rád námornú a vojenskú mocenskú renesanciu.
De Wignacourt demonštroval námornú prevahu Rádu v Stredozemnom mori a rozšíril námorníctvo o veľkú galeónu, ktorú si objednal v Rakúsku za 60 000 zlatých scudi. V roku 1602 vyslal flotilu rádu na výpravu proti korzárom v severnej Afrike, obsadil mesto Mahomet, odkiaľ vyhnal korzárov. O dva roky neskôr dobyl Rán ostrov Lango (dnes Kos) a v roku 1611 aj ostrov Korint.
Počas svojej vlády de Wignacourt dohliadal na významné rozšírenia a renovácie opevnenia a budov na Malte, vrátane výstavby akvaduktu Wignacourt v roku 1616, ktorý priniesol pitnú vodu do hlavného mesta Valletta. De Wignacourt tiež začal s programom výstavby pevností pozdĺž pobrežia Malty, vrátane Wignacourt Tower v St Paul's Bay a St Julian's Tower v Marsaxlokku.
V roku 1615 pristálo na pobreží Malty asi 60 tureckých plavidiel s 5 000 mužmi, ale s veľkými stratami sa čoskoro stiahli. Nájazd zlyhal hlavne kvôli strategickým pevnostiam vybudovaným na príkaz de Wignacourt. Z veľkej časti vďaka de Wignacourtovmu vedeniu sa Rád znovu objavil ako impozantná sila, rešpektovaná európskymi štátmi a obávaná Turkami.
De Wignacourt založil aj Monte della Redenzione, zriadený na financovanie výkupného zotročených kresťanov tureckými a barbarskými pirátmi. Počas svojho magistrátu sa de Wignacourt často zaoberal obranou privilégií rádu a udržiavaním mieru medzi rytiermi z rôznych Langues.
Bol patrónom maliara Caravaggia, po umelcovom príchode na Maltu v roku 1607 až do jeho zatknutia a následného vylúčenia z rádu v roku 1608. Ten okrem iného namaľoval aj veľmajstrov portrét, ktorý je v súčasnosti vystavený v Musée du Louvre v Paríži.
V auguste 1622, keď bol na poľovačke, de Wignacourt utrpel mozgovú príhodu a neskôr v tom istom roku 14. septembra vo veku 75 rokov zomrel. Rovnako ako jeho predchodcovia je pochovaný v krypte Konkatedrály svätého Jána vo Vallette. Jeho slávnostné brnenie je jedným z pokladov zbrojnice Veľmajstrovho paláca vo Vallette.
Referencie
Iné projekty
Pozri aj Maltézsky rád Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov
Kategória:Veľmajstri Rádu maltézskych rytierov Kategória:Francúzski šľachtici