Jakub Kokkinobafos (; 12. storočie) bol byzantský mních a iluminátor. Autor cyklu šiestich homílií o Panne Márií, ktoré zachytavajú jej život od počatia až po návštevu u Alžbety. Iluminácie sú zachované v dvoch rukopisoch uložených v Biblioteca Apostolica Vaticana vo Vatikáne a Bibliothèque nationale de France v Paríži. Oba rukopisy sú považované za vrcholné diela komnénovského obdobia a datujú sa do druhej štvrtiny 12. storočia.
Život O živote Jakuba Kokkinobafa sa nezachovalo veľa priamych historických údajov. Predpokladá sa, že pôsobil na začiatku až v polovici 12. storočia v Monastieri Kokkinobafos v Bitýnii, ktorého presná poloha nie je známa. Niektorí historici, medzi nimi napríklad Alexander Ivanovič Kirpičnikov, sa pokúsili stotožniť ho s iným Jakubom, autorom listov adresovaných sebastokratorisse Irene Diplosynadéne. Táto hypotéza však zostáva nepreukázaná a v odbornom prostredí je naďalej predmetom diskusie.
Dielo náhľad|Miniatúra zobrazujúca Nanebovstúpenie Pána a Chrám svätých Apoštolov v Homíliách Panny Márie (MS Grec 1208), 12. storočie, fol. 3, dnes s Bibliothèque nationale de France, Paríž Dielo Jakuba Kokkinobafa pozostáva z cyklu šiestich homílií o živote Panny Márie, ktoré vo veľkej miere čerpajú z nekanonického Jakubovho protoevanjelia z 2. storočia. Homílie sa zachovali v dvoch rozsiahlych a bohato iluminovaných rukopisoch (MS Vat. gr. 1162, dnes Biblioteca Apostolica Vaticana, Vatikán; MS gr. 1208, dnes v Bibliothèque nationale de France, Paríž). Oba rukopisy sú považované za majstrovské diela komnénovského obdobia a pravdepodobne vznikli pre cisársky dvor v Konštantínopole. Charakteristickým znakom týchto rukopisov sú početné iniciály s kvetinovými a zoomorfnými motívmi, ako aj prepracované pokrývky hláv postáv. Rovnaký ateliér je spájaný aj s dielom Codex Ebnerianus (MS. Auct. T. inf. 1. 10, Bodleian Library, Oxford). Iluminácie rukopisov sa vyznačujú prepracovanou naratívnou štruktúrou, ktorá sa v určitých aspektoch odchyľuje od klasických ikonografických noriem. Dynamika a živosť staršej knižnej maľby ustupujú konvenčnosti, pokoju a harmonizujúcemu výrazu. Pohybové prvky sú nahradené výrazovou ostrosťou, zatiaľ čo farebný kolorit pôsobí umiernenejšie. Miniatúram chýba ušľachtilosť starších diel, čo môže naznačovať zmenu estetických preferencií aristokratického prostredia. V rovnakom štýle, ktorý reprezentujú Kokkinobafove homílie, vzniklo viacero rukopisov z druhej štvrtiny 12. storočia. Od druhej polovice 12. storočia sa maliarsky rukopis prítomný v týchto miniatúrach stal dominantným štýlovým prejavom komnénovského obdobia.
Homílie Panny Márie Homílie predstavujú literárny cyklus šiestich textov, ktoré sa pripisujú Jakubovi Kokkinobafovi. Ich kompozícia sa odlišuje od liturgického kalendára a naznačuje, čo naznačuje, že neboli určené ako liturgické kázne, ale skôr akýsi teologický životopis Panny Márie. Texty sú rozčlenené do šiestich tematických kapitol: Počatie Bohorodičky, Narodenie Bohorodičky, Vstup Bohorodičky do chrámu, Zasnúbenie Bohorodičky, Zvestovanie Bohorodičky a Skúška vodou. Všetky texty smerujú k ústrednej udalosti života Panny Márienarodeniu Ježiša Krista. Kapitoly zasnúbenie Bohorodičky a skúška vodou nie sú súčasťou oficiálneho cirkevného kánonu. Homílie sú komponované vo forme rozsiahlych narativných príbehov a modlitieb. Ich základom je apokryfné Jakubovo protoevanjelium a homílie od svätého Gregora, biskupa Nikomédie. V menšej miere boli použité aj diela svätého Jána Zlatoústeho a svätého Gregora Nysského.
Vatikánsky rukopis sa vyznačuje väčším počtom miniatúr a precíznejším spracovaním. Všeobecne sa považuje za starší než parížsky rukopis, ktorý vznikol ako jeho kópia. Ďalším rozdielom je menší formát a skromnejšia výzdoba. Rešpekt k patristickej tradícii sa odráža na prvej miniatúre parížskeho rukopisu, kde je zobrazený Jakub Kokkinobafos spolu s Jánom Zlatoústym a Gregorom Nysským: vľavo Ján Zlatoústy drží Jakuba za ruku, vpravo Jakub kľačí pred Gregorom Nysským. Obaja svätci ukazujú na pulpit s otvorenými kódexmijeden otvorený na začiatku Evanjelia podľa Matúša, druhý na úvode Piesne piesní. Písmo oboch rukopisov vykazuje spoločné znaky: veľkéa a rozvoľnené písmo bez sklonu, početné uniciálne formy, kontrastné striedanie majuskúly a minuskuly. Rukopis sa odlišuje od harmonického tzv. perlového písma 11. storočia a približuje sa k rukopisným štýlom 12. storočia,ktoré sa vyznačujú kontrastmi a dekoratívnosťou.
Homílie predstavujú jedinečné literárne a ikonografické dielo, ktoré spája apokryfnú tradíciu s patristickými textami. Oba rukopisy (Vatikánsky a Parížsky) patria k významným dielam byzantského umenia 12. storočia a poskytujú cenné informácie o vývoji literárnej i výtvarnej kultúry počas komnénovského obdobia.
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Kategória:Narodenia v 12. storočí Kategória:Úmrtia v 12. storočí Kategória:Byzantskí maliari Kategória:Byzantskí iluminátori