náhľad|Dochované hradby mesta Chara-choto náhľad|Plán Chara-chota vytvorený pri expedícii Aurela Steina náhľad|Maľba na hodváb, dnes v Ermitáži náhľad|Mešita z Chara-choto Chara-choto (, , , doslova „čierne mesto“) je zaniknuté mesto a archeologická lokalita v koruhvi Edzné v ajmaku Alša vo Vnútornom Mongolsku v Číne. Nachádza sa na púšti Gobi neďaleko veľkej vodnej plochy Gašún núr. Zrejme sa jedná o mesto Ecina, ktoré vo svojom cestopise spomínal Marco Polo.
Mesto založili v 11. storočí Tanguti a v priebehu toho storočia sa stalo obchodným centrom ríše Západná Sia, v roku 1226 bolo dobyté Čingischánom, ale zrejme aj v rokoch nasledujúcich pod mongolskou vládou si zachovávalo dôležitú úlohu. Vyvrátené bolo v roku 1372 armádou mingského generála Feng Šenga.
Po páde mesto zmizlo a znovuobjavené bolo až na začiatku 20. storočia (výskumné expedície Pjotra Kozlova), objavy v ruinách sú dnes dôležitým prameňom poznania kultúry Tangutov.
Výskumy Ruskí prieskumníci Grigorij Potanin a Vladimir Obručev začuli povesti, že niekde na dolnom toku rieky Edzin gol sa nachádza stratené mesto. To dalo dostatočný podnet, aby Ázijské múzeum Ruskej akadémie vied schválilo novú mongolsko-sečuánsku expedíciu pod vedením Pjotra Kozlova.
Prvý moderný objaviteľ mesta bol Burjat Cogto Badmažapov, ktorý na miesto dorazil na jar 1907 a podal prvé písomné hlásenie a fotografie miesta. Neskôr, 1. mája 1908, na miesto dorazila Kozlovova expedícia i s Badmažapovom. Kozlovovi sa podarilo dojednať povolenie u miestneho torgutského vládcu (Torgut bejde Dašiho) skúmať zrúcaniny a odvážať pamiatky. Pamiatky odoslal do Petrohradu a ešte raz sa v roku 1909 vrátil a vykonal ďalšie objavy. Jednu z kníh, ktoré o svojej ceste Kozlov napísal, preložil v roku 1929 do češtiny Josef Dýma ako Mrtvé město Chara-Choto.
Aurel Stein vykonával archeologický výskum v rámci jeho expedície prebiehajúcej od júla 1913 do februára 1916, konkrétne v Chara-chote strávil osem dní v roku 1914. Svoje objavy opísal v kapitole 13 prvého dielu Innermost Asia.
Langdon Warner navštívil lokalitu Chara-choto v roku 1925.
Folke Bergman prvýkrát cestoval do Chara-chota v roku 1927 a strávil v okolí rok a pol. Vypracoval mapu mesta a údolia rieky Edzin, preskúmal množstvo pozorovateľní a pevností v okolí. Našiel mnoho xylografov a kritizoval, že výskumy Kozlova a Steina boli povrchné a čiastočne nesprávne.
Sven Hedin a Sü Sü-šeng podnikli čínsko-švédsku expedíciu, ktorá skúmala na mieste v rokoch 19271931. Po Hedinovi navštívil mesto John DeFrancis roku 1935.
Ďalšie vykopávky prebiehali v rokoch 1983 a 1984, viedol ich Li I-jou z vnútromongolského archeologického inštitútu a bolo nájdených ďalších 3000 rukopisov. Okrem kníh bol nájdený aj stavebný materiál, predmety dennej potreby, výrobné prostriedky a náboženské predmety.
Nálezy Artefakty nájdené a odvezené Kozlovom sa zachovali jednak v Ermitáži, to platí predovšektým pre maľby a plastiky. Knihy a xylografy spravuje Inštitút orientálnych rukopisov Ruskej akadémie vied. Dohromady sa jedná okolo 3500 predmetov, ktoré prežili obliehanie Leningradu aj dobu do svojho znovuobjavenia v roku 1991. Tieto objekty významne utvárali základňu pre poznanie tangutského jazyka i písma. Čoskoro po objavení rukopisy študoval Alexej Ivanovič Ivanov, ktorý určil niektoré dôležité diela, ako tangutsko-čínsky slovník Perla v hrsti zostavený v roku 1190.
Z umeleckých predmetov z Chara-chota sú známe hlavne maľby na hodváb predovšetkým s budhistickou tematikou s čínskymi a tibetskými vplyvmi. Boli nájdené aj fragmenty batikovaného textilu.
Našli sa aj maľby na hlinených omietkach s kobaltovými pigmentmi vo forme smaltov.
Zo stavebných prvkov nájdených v rámci mesta budí najmä pozornosť stavba tesne mimo hradieb. Podľa tvaru sa predpokladá, že sa jedná o mešitu.
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Dejiny Mongolska Kategória:Archeologické lokality v Číne Kategória:Dejiny Číny