Sir Aurel Stein (* 26. november 1862, Budapešť† 26. október 1943, Kábul) bol maďarsko-britský archeológ, filológ, geograf a cestovateľ židovského pôvodu. Preslávil sa predovšetkým výskumami v strednej Ázii, najmä v Tarimskej panve. Objavil tu mnoho starých rukopisov a prepravil ich do Európy, čím poskytol zásadný impulz k rozvoju indoeuropeistiky, konkrétnejšie potom tocharológie, iránistiky a indológie. Jeho spisy obsahujú 28 kníh (z toho dve diela o piatich zväzkoch) a 106 článkov.

Život Narodil sa v bilingválnej nemecko-maďarskej židovskej rodine, ktorá konvertovala k protestantstvu. Strednú školu študoval v Budapešti a v Drážďanoch. Už v tom čase ho silne ovplyvnilo stretnutie s cestovateľom Árminom Vámbérym a orientalistom Sándorom Kőrösim Csomom. Pre vysokoškolské štúdiá zvolil odbory sanskrit a porovnávaciu filológiu. Študoval ich najprv na univerzite vo Viedni, potom v Lipsku. Neskôr sa odborovo posunul – na univerzite v Tübingene vyštudoval staroiránske jazyky a indológiu, v Tübingene tiež obhájil dizertáciu Nominalflexion im Zend. Potom dostal ponuku vedecky pracovať na univerzite v Oxforde a v Britskom múzeu. Tu sa najprv venoval postavám zoroastrijského panteónu na starých minciach (práca Zoroastrian Deities on Indo-Scythian Coins z roku 1887).

India bola vtedy britskou kolóniou, a tak sa mu roku 1888, otvorila cesta tam odísť. Pracoval najprv na Oriental College v Láhaure a viedol matriku na Pandžábskej univerzite. Od roku 1889 sa zdržiaval v Kašmíre, kde roku 1892 objavil a zachránil rukopis kroniky Rājataraygizī z 12. storočia . Tejto kronike potom venoval významné vedecké pojednania. Od roku 1898 potom viedol školu v Kalkate.

V rokoch 19001901 usporiadal veľkú výpravu cez Kašmír a Pamír do Tarimskej panvy, kde preskúmal Kašgar, Chotan, Dandan Öilik, Niya, Endere a Loulan. Výpravu financovalo kartografické oddelenie Survey of India a lord Curzon. Stein zozbieral rad mincí, zvyškov drevených interiérov a mnoho textov v sanskrte, prakrte, tibetčine, čínštine a chotanskej sakštine. Výsledky tejto výpravy zhrnul v knihe z roku 1904, ktorú nazval Sand Buried Ruins of Khotan .

Roku 1904 získal britské občianstvo.

náhľad|Aurel Stein (so psom) na výprave v Tarimskej panve, okolo roku 1910 Druhá veľká výprava sa uskutočnila v rokoch 19061908, tú už financovalo Britské múzeum. Stein sa cez Čitrál, Váchán a Pamír vydal znova do Tarimskej panvy, ďalej pokračoval pozdĺž pohoria Kchun-lun, cez Chotan, Loulan a Miran. Tu objavil knižnicu rukopisov v jaskynnom chráme Mo-kao pri Tun-chuangu. Od taoistického opáta Wang Daoshiho odkúpil niekoľko desiatok tisíc malieb a rukopisov. Navyše kúpil aj unikát, najstaršiu tlačenú verziu budhistickej Diamantovej sútry z roku 868, písanú v čínštine. Steinove správy o objave knižnice vyvolali lavínu záujmu a nákupov v nasledujúcich rokoch, pričom mnohé výpravy sa správali až barbarsky (napríklad sa pokúšali získavať maľby osekaním múrov). To vyvolalo rastúcu nevôľu čínskych úradov. Stein však postupoval vždy mimoriadne citlivo. Z druhej expedície vyťažil prácu nazvanú Ruins of Desert Cathay. Kniha vyvolala vo vedeckých kruhoch nadšenie. Stein si tiež vyslúžil šľachtický titul od kráľa Juraja V., bol mu udelený roku 1912. Stal sa potom aj kurátorom múzea v Péšávare.

Tretia výprava sa uskutočnila v rokoch 19131916. Išiel pri nej púšťou Taklamakan do Chara-choto, potom sa vracal cez Turfan a Pamír do Sogdiany a Perzie. Tu preskúmal Sistán. Z výpravy vyťažil dve objemné práce: Serindia (1921) a Innermost Asia (1928)

Posledná Steinova výprava do Číny je datovaná 19301931. Zaujímavosťou je, že hoci bol Stein už na dôchodku (bolo mu 68 rokov), útrapy cestovania znášal dobre, zatiaľ čo jeho doktorand, tridsiatnik Bramlette, sa počas cesty zrútil a museli ho zanechať v nemocnici v Kašgare. K tomu treba dodať, že cestovanie po týchto oblastiach bolo vtedy ešte dosť komplikované a nebezpečné – v kašmírskych horských priesmykoch Steinovi niekoľkokrát omrzli nohy a prišiel o niekoľko prstov. V Perzii sa tiež takmer utopil a z nedostatku stravy si privodil žalúdočné vredy. Z poslednej čínskej výpravy vyšla roku 1932 kniha nazvaná On Ancient Central Asian Tracks. Od minulých výprav sa cesta líšila tým, že čínske úrady zmenili svoju politiku a zakázali odvozy ďalších rukopisov. Preto Stein ďalej už do Číny necestoval. Bádania a výprav sa úplne nevzdal. Začal cestovať po severozápadnej Indii a dnešnom Iráne a Iraku. Záver života venoval výskumu v Afganistane.

Priekopníckym bolo, že Stein v rokoch 19381939 začal v západnej Ázii využívať na prieskum a fotografovanie archeologických lokalít lietadlá RAF. Tieto fotografie sú dnes veľmi cenné, pretože množstvo monitorovaných pamiatok zničili vojny 20. storočia aj Kultúrna revolúcia (napr. Šikčin u Karašahru).

Zomrel po tom, čo prechladom v nevykúrenom kábulskom múzeu.

Steinovej zbierky sú uchované najmä v londýnskom Britskom múzeu av Britskej knižnici. V Indii je časť zbierok uložená v múzeu v Šrínagare a v Štátnom múzeu v Novom Dillí. Niektoré menšie časti zbierok boli darované Maďarskej akadémii vied.https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/118244/1_LinguisticaBrunensia_13-2012-1_24.pdf?sequence=1

Referencie

Literatúra Apor, Éva & Wang, Helen. 2002. Catalogue of the Collections of Sir Aurel Stein in the Library of the Hungarian Academy of Sciences. Budapest: Keleti Tanulmányok Oriental Studies 2. Deuel, Leo. 1974. Svědkové času. Praha: Odeon. Erdélyi, István. 1999. Sir Aurel Stein Bibliography. Bloomington: Arcadia Bibliographica Virorum Eruitorum, fasc. 17. Falconer, John. 2002. Catalogue of Collections of Sir Aurel Stein in The Library of the Hungarian Aademy of Sciences. London: British Museum Press – David Brown Book & Co. Jarring, Gunnar. 1997. Central Asian Turkic Place-names. Lop Nor and Tarim Area. An Attempt of Classification and Explanation Based on Sven Hedin’s Diaries and Published Works. Stockholm: Sven Hedin Foundation. Liščák, Vladimír. 2000. Čína, dobrodružství hedvábné cesty. Po stopách styků Východ – Západ. Praha: Set out. Mirsky, Jeannette. 1998. Sir Aurel Stein: Archaeological Explorer. Chicago. Poucha, Pavel. 1962. Do nitra Asie. Praha: Orbis. Walker, Annabel. 1995. Aurel Stein: Pioneer of the Silk Road. London. Wang, Helen (ed.). 1999. Handbook to the Stein Collections in the UK. London: British Museum Occasional Papers 129. Wang, Helen & Perkins, John (eds.). 2008. Handbook to the Collections of Sir Aurel Stein in the UK. London: The British Museum. Whitfield, Susan. 2004. Aurel Stein on the Silk Road. London.

Iné projekty

Externé odkazy Heslo v Encyclopædia Britannica Heslo v Encyclopædia Iranica

Zdroj

Kategória:Osobnosti z Budapešti Kategória:Britské osobnosti židovského pôvodu Kategória:Maďarské osobnosti židovského pôvodu Kategória:Maďarskí archeológovia Kategória:Britskí archeológovia Kategória:Britskí cestovatelia Kategória:Maďarskí cestovatelia Kategória:Britskí geografi Kategória:Maďarskí geografi Kategória:Britskí filológovia Kategória:Maďarskí filológovia Kategória:Britskí orientalisti Kategória:Maďarskí orientalisti Kategória:Tibetológovia Kategória:Indológovia Kategória:Absolventi Eberhard Karls Universität Tübingen Kategória:Absolventi Univerzity Lipsko Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity Kategória:Vyučujúci na Pandžábskej univerzite Kategória:Členovia British Academy Kategória:Členovia Kráľovskej holandskej akadémie vied Kategória:Členovia Ruskej akadémie vied Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences Kategória:Zahraniční členovia American Philosophical Society Kategória:Nositelia Radu Indickej ríše