Izidor z Milétu mladší alebo Izidor Mladší (; 6. storočie) bol byzantský architekt pôsobiaci počas vlády cisára Justiniána I. Bol synovcom slávneho architekta Izidora z Milétu a rovnako ako on pochádzal z maloázijského mesta Milétos.
Najvýznamnejším Izidorovým dielom bola účasť na rekonštrukcii kupoly chrámu Hagia Sofia v Konštantínopole po jej prvom zrútení v roku 557. Jeho zásah zahŕňal vybudovanie novej kupoly, približne o 6 metrov vyššej než pôvodná, z ktorej sa dodnes zachovalo dvanásť rebier v severnej a južnej časti. Izidorova práca sa vyznačuje vyššou mierou presnosti a technickej zdatnosti v porovnaní s neskoršími obnovami. Okrem Hagie Sofie sa podieľal aj na výstavbe opevnenia v Zenóbii na Eufrate.
Život náhľad|Miniatúra z Chroniké synopsis (Cod. Vaticanus, slav. II) od Konštantína Manassesa, zobrazuje výstavbu chrámu Hagia Sofia počas vlády cisára Justiniána I.,14. storočie, dnes Bibliotheca Apostolica Vaticana, Vatikán O Izidorových raných stavebných aktivitách podáva správu Prokopios Cézarejský vo svojom diele O stavbách (De aedificiis). V mladosti spolupracoval s architektom Jánom z Konštantínopolu na opevnení mesta Zenóbia, kde sa podieľal aj na výstavbe kasárni, chrámov a verejných kúpeľov. Túto činnosť dokladajú nápisy z Chalcis ad Belum (dnes Kinnašrín) datované do roku 550, v ktorých sa spomína architekt menom Izidor, všeobecne stotožňovaný s Izidorom z Milétu mladším. V nápisoch je označovaný titulmi mechanikos a vir illustris, čo poukazuje na jeho vysoké spoločenské postavenie i odbornú autoritu.
Najvýznamnejšou etapou Izidorovej činnosti bola jeho účasť na rekonštrukcii kupoly chrámu Hagia Sofia v Konštantínopole. Po jej zrútení v dôsledku zemetrasenia v roku 557 pôsobil Izidor ako hlavný architekt komisie poverenej prestavbou. Prokopios ho v tejto súvislosti označuje titulom mechanopoios, teda staviteľ strojov a konštrukcií. Nová kupola bola vysvätená 24. decembra 562. Podľa historika Agathia bola menej monumentálna než pôvodná, avšak približne o šesť metrov vyššia. Rekonštrukciu zaznamenali aj ďalší byzantskí historici, najmä Pavol Silentiarius, Theofanes Homologétes a Ióannes Malalas.
Izidorova obnova sa vyznačovala vysokou technickou presnosťou a kvalitou realizácie; z tejto fázy sa dodnes zachovalo dvanásť rebier v severnej a južnej časti kupoly. Západná časť bola dodatočne upravená počas rekonštrukčných prác v rokoch 986 – 994 arménskym architektom Trdatom, zatiaľ čo východná časť prešla úpravami v rokoch 1347 – 1354. Podľa Konštantína z Rodosu, autora z 9. storočia, sa Izidor z Milétu mladší podieľal aj na návrhu Chrámu svätých apoštolov v Konštantínopole, vybudovaného na príkaz cisára Justiniána I. Izidor patrí k najvýznamnejším byzantským staviteľom 6. storočia. Jeho pôsobenie na rekonštrukcii Hagie Sofie predstavuje vrchol staviteľskej tvorby justiniánskeho obdobia.
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Narodenia v 6. storočí Kategória:Úmrtia v 6. storočí Kategória:Byzantskí architekti