Ivan Vajsov (; 26. február 1957, Piešťany) je bulharský archeológ, špecialista na pravek Balkánu, najmä na neolit, eneolit a prechodné obdobie medzi eneolitom a dobou bronzovou. Dlhodobo pôsobí v Národnom archeologickom inštitúte s múzeom Bulharskej akadémie vied (NAIM–BAS) v Sofii.
Život a vzdelanie Narodil sa v Piešťanoch v slovensko-bulharskej rodine arechologičky Henriety Todorovej. Po rozvode rodičov vyrastal v Sofii. V rokoch 19771981 študoval archeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa špecializoval na pravek pod vedením prof. Bohuslava Novotného. V roku 1984 tam obhájil titul PhDr.Ivan Avgustinov Vajsov. In:
Počas krátkeho obdobia pôsobil v regionálnych múzeách v Tărgovišti a Dobriči. Od roku 1982 pracuje v Národnom archeologickom inštitúte s múzeom Bulharskej akadémie vied, kde je členom Sekcie pre pravek.
Vedecká činnosť Výskum Ivana Vajsova sa zameriava na proces neolitizácie Balkánu , eneolitické kultúry a prechod medzi eneolitom a dobou bronzovou. V bulharskej a medzinárodnej literatúre je známy najmä zavedením pojmu protobronzové obdobie (protobronzový kultúrny horizont) v kontexte juhovýchodnej Európy.Vajsov, I. Stav výskumu tzv. prechodného obdobia v Bulharsku. Archeológia, 1992/2, Sofia, s. 45–49. Zaoberá sa výskumom vzniku a rozšírenia najstarších kovových dýk v Európe.
Významnú časť jeho práce tvoria výskumy archeologického komplexu Durankulak vrátane sídliska na Veľkom ostrove, priľahlých pohrebísk a oblasti Durankulackého jazera. Podieľal sa na terénnych, geofyzikálnych a geoarcheologických projektoch realizovaných v spolupráci s bulharskými a zahraničnými inštitúciami.Todorova, H. (ed.). Durankulak II–III. Sofia; Rahden/Westf., 2002–2016.
Dlhodobo sa zúčastňuje aj na grécko-bulharskom archeologickom projekte Promachon-Topolnica, ktorý patrí medzi kľúčové výskumy neolitu v údolí rieky Struma (Strymón).Koukouli-Chrysanthaki, Ch. et al. Promachon–Topolnica: A Greek–Bulgarian Archaeological Project. In: The Struma/Strymon River Valley in Prehistory. Sofia, 2007, s. 43–78.
Ďalšou dôležitou oblasťou jeho záujmu je praveká antropomorfná plastika, kde sa venuje formálnej typológii a interpretačným otázkam. Vo svojich prácach sa kriticky vyrovnáva s univerzalistickými interpretáciami (napr. kult Veľkej bohyne) a uplatňuje podnety štrukturalizmu a sociálnej teórie.Vajsov, I. The Typology of the Anthropomorphic Figurines from Northeastern Bulgaria. Sofia, 1998.
Je autorom a spoluautorom viacerých monografií a desiatok vedeckých štúdií publikovaných v Bulharsku aj v zahraničí.
Vybrané publikácie Todorova, H.; Vajsov, I. Neolithic Period in Bulgaria. Sofia: Nauka i izkustvo, 1993. Vajsov, I. Die frühesten Metalldolche Südost- und Mitteleuropas. Praehistorische Zeitschrift, 68, 1993, s. 103145. Todorova, H.; Vajsov, I. Der kupferzeitliche Schmuck Bulgariens. Prähistorische Bronzefunde XX/6. Stuttgart: Franz Steiner Verlag, 2001. Vajsov, I. Das Grab 982 und die Protobronzezeit in Bulgarien. In: Todorova, H. (ed.), Durankulak II. Sofia, 2002, s. 159176. Vajsov, I. et al. Geoarchaeological Surveys in the Durankulak Region. In: Todorova, H. (ed.), Durankulak III. Rahden/Westf., 2016, s. 201208.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Ivan Vajsov na webe Academia.edu
Kategória:Osobnosti z Piešťan Kategória:Bulharskí archeológovia Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Členovia Bulharskej akadémie vied