Mons. Jean-Claude kardinál Hollerich SJ (* 9. august 1958, Differdange, Luxembursko) je luxemburský rímskokatolícky kňaz, biskup, ktorý od roku 2011 pôsobí ako luxemburský arcibiskup. Od marca 2018 do roku 2023 bol predsedom Komisie biskupských konferencií Európskej únie. Je členom jezuitského rádu.
Popri štúdiu a pastoračnej práci v Belgicku, Nemecku a Luxembursku v rokoch 1985 až 1989 študoval v Japonsku a v rokoch 1994 až 2011 tam pracoval. Pápež František ho 5. októbra 2019 povýšil na kardinála. Je prvým kardinálom z Luxemburska. Je tiež členom Rady kardinálov.
Bol považovaný za blízkeho spojenca pápeža Františka a počas konkláve, ktoré nasledovalo po jeho smrti, mnohými pozorovateľmi označovaný za papabile.
Životopis Narodil sa 9. augusta 1958 v obci Differdange v Luxembursku. Vyrastal vo Viandene a navštevoval École Apostolique d'Clairefontaine v Eischen a Lycée Classique v Diekirch. V rokoch 1978 až 1981 študoval teológiu a filozofiu na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. 27. septembra 1981 vstúpil k jezuitom. Po noviciáte v Namure v rokoch 1981 až 1983 vykonával pastoráciu v rokoch 1983 až 1985 v Luxemburgu. V rokoch 1985 až 1989 študoval japonský jazyk a kultúru, ako aj teológiu na Univerzite Sophia v Tokiu. V roku 1990 získal teologickú licenciu na Vysokoškolskej škole filozofie a teológie Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom.
21. apríla 1990 bol v Bruseli vysvätený za kňaza. V rokoch 1990 až 1994 získal licenciát z nemeckého jazyka a literatúry na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove. Do roku 2001 pôsobil ako doktorand v Centre pre štúdium európskej integrácie v Bonne. 18. októbra 2002 zložil večné sľuby v kostole sv. Ignáca v Tokiu. Je členom japonskej jezuitskej provincie a bol profesorom germanistiky, francúzštiny a európskych štúdií (19942011) a prorektorom pre všeobecné a študentské záležitosti na Univerzite Sofia v Tokiu.
Hovorí plynule nemecky, francúzsky, taliansky, portugalsky, japonsky a luxembursky.
Biskup Pápež Benedikt XVI. ho 12. júla 2011 vymenoval za luxemburského arcibiskupa. Biskupské svätenie prijal 16. októbra 2011 v katedrále v Luxemburgu. Hlavným svätiteľom bol jeho predchodca Fernand Franck. Spolusvätiteľmi boli kolínsky arcibiskup, kardinál Joachim Meisner, a tokijský arcibiskup Peter Takeo Okada. Je VIII. biskupom a III. luxemburským arcibiskupom.
Zastával vedúce pozície v mnohých európskych združeniach. V rokoch 2014 až 2018 bol prezidentom Konferencie európskych komisií pre spravodlivosť a mier a v septembri 2017 sa stal prezidentom Komisie pre mládež Rady biskupských konferencií Európy. V marci 2018 bol zvolený na päťročné funkčné obdobie za prezidenta Komisie biskupských konferencií Európskej únie. Pápež František ho vymenoval za člena Synody biskupov Európskej únie o mládeži, viere a rozlišovaní povolania v roku 2018.
Kardinál 1. septembra 2019 pápež František oznámil, že 5. októbra usporiada konzistórium na vymenovanie 13 nových kardinálov, vrátane 10, ktorí sú dostatočne mladí na to, aby sa zúčastnili pápežského konkláve. Slávnosť sa konala v bazilike sv. Petra a po konzistóriu navštívil emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý sa s nimi krátko porozprával a udelil im svoje požehnanie. Bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom San Giovanni Crisostomo a Monte Sacro Alto. Svoj titulárny kostol prevzal 16. februára nasledujúceho roka.
21. februára 2020 ho pápež František vymenoval za člena Pápežskej rady pre kultúru, 8. júla 2020 toho istého roku sa stal aj členom Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg a 29. septembra 2021 členom Kongregácie pre katolícku výchovu. Dňa 18. februára 2023 ho pápež František vymenoval za člena Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie, ktoré zlúčilo bývalú Kongregáciu pre katolícku výchovu a Pápežskú radu pre kultúru.
V rokoch 2018 až 2023 bol predsedom Komisie biskupských konferencií Európskej únie, kde nahradil mníchovského arcibiskupa kardinála Reinharda Marxa, v roku 2023 sa na znovuzvolenie neuchádzal. V roku 2021 bol zvolený za podpredsedu Rady európskych biskupských konferencií. V roku 2021 pápež František ho vymenoval za generálneho spravodajcu 16. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov.
V marci 2022 odmietol špekulácie, že by mohol nastúpiť po pápežovi Františkovi na poste pápeža, a nazval ich „fantáziami niektorých ľudí“; takéto fámy boli „skôr útokom na pápeža“. Sám bol reformistom rovnako ako pápež František; v Cirkvi bolo určite potrebné urobiť úpravy. Svoju kritiku takýchto špekulácií zopakoval počas Františkovej hospitalizácie vo februári 2025. 7. marca 2023 ho pápež František vymenoval do Rady kardinálov.
Po pápežovej smrti v apríli toho istého roku bol opäť spomenutý v médiách ako možný nový pápež. Zúčastnil sa pápežského konkláve v roku 2025 po smrti pápeža Františka 21. apríla na ktorom bol zvolený pápež Lev XIV. vlastným menom Robert Francis Prevost.
Referencie
Pozri aj Zoznam žijúcich kardinálov Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Luxemburskí kardináli Kategória:Luxemburskí rímskokatolícki arcibiskupi Kategória:Luxemburskí rímskokatolícki biskupi Kategória:Luxemburskí rímskokatolícki kňazi Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany