Tessarakontéres (; v preklade „štyridsiatka“ alebo „štyridsaťveslica“) bola kolosálna bojová galéra typu katamarán, postavená v helenistickom Egypte za vlády Ptolemaia IV. Filopatora. Podľa antických opisov išlo o najväčšiu loď poháňanú ľudskou silou, aká bola kedy postavená, a pravdepodobne o najväčšiu drevenú loď staroveku.CASSON, Lionel. Ships and Seamanship in the Ancient World. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 1995. ISBN 0-8018-5130-0. s. 108-112.

Názov „štyridsiatka“ neodkazuje na počet vesiel, ale na počet veslárov v jednej vertikálnej sekcii (stĺpci) nad sebou. Moderný výskum potvrdzuje, že loď bola postavená predovšetkým ako prestížne plavidlo na demonštráciu moci, pretože jej obrovské rozmery ju robili nepraktickou pre skutočný boj na mori.MURRAY, William Michael. The Age of Titans: The Rise and Fall of the Great Hellenistic Navies. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0195388640. s. 174.

Historické pramene O existencii lode informuje niekoľko antických autorov, ktorí čerpali z dnes strateného diela Kallixeina z Rodosu Peri Alexandreias. Najpodrobnejšie citácie sa zachovali u Athénaia (3. stor. po Kr.) a Plutarcha (1. stor. po Kr.).

Athénaios cituje Kallixeina:

Plutarchos vo svojom diele Život Demetria uvádza mierne odlišné údaje o výške, no zhoduje sa v tom, že loď bola skôr výstavným kusom:

Konfigurácia vesiel thumb|right|Schéma usporiadania veslárov v troch úrovniach (zhora: thranitai, zygitai a thalamitai) na klasickej gréckej triére. V 4. storočí pred Kr. sa hlavným typom vojenskej lode stala triéra (trojveslica), kde na každom vesle pracoval jeden muž. Potreba silnejších a ťažších lodí však viedla k vývoju tzv. „polyrem“ (mnohoveslíc), ako boli štvorveslice (tetréres) a päťveslice (pentéres). Neskôr vznikali ešte väčšie typy až po „desaťveslice“, ktoré boli najväčšími loďami bežne používanými v bitkách.DE SOUZA, Philip. Naval Forces. In: SABIN, Philip – VAN WEES, Hans – WHITBY, Michael (eds.). The Cambridge History of Greek and Roman Warfare, Volume 1. Cambridge : Cambridge University Press, 2007. ISBN 978-0521782739. s. 357. Ptolemaiovci tento trend dohnali do extrému – Ptolemaios II. Filadelfos nechal postaviť „dvadsiatku“ a „tridsiatku“, až nakoniec Ptolemaios IV. Filopatór objednal „štyridsiatku“ (Tessarakontéres).BLACKMAN, David – RANKOV, Boris. Shipsheds of the Ancient Mediterranean. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-1107001336. s. 82.

Logistickým a technickým limitom pre počet horizontálnych radov vesiel nad sebou boli tri úrovne (ako pri triére).MURRAY, William Michael. The Age of Titans: The Rise and Fall of the Great Hellenistic Navies. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0195388640. s. 7-8. Pri polyremách číselné označenie neodkazovalo na počet radov, ale na celkový počet veslárov v jednej vertikálnej sekcii (stĺpci). Napríklad štvorveslica mohla byť buď triéra s dvoma mužmi na hornom vesle, alebo biréma (dvojveslica) s dvoma mužmi na každom vesle.CASSON, Lionel. Ships and Seafaring in Ancient Times. Austin : University of Texas Press, 1994. ISBN 029271162X. s. 83-84.

Z historických skúseností s galérami zo 16. až 18. storočia vyplýva, že maximálny počet mužov schopných efektívne ovládať jedno veslo je osem. Kallixeinos vo svojom popise spomína úroveň vesiel thranité (najvyššia úroveň), z čoho historik Lionel Casson vyvodil, že Tessarakontéres mala tri horizontálne rady vesiel. Keďže limitom je osem mužov na jedno veslo, jeden trup mohol dosiahnuť maximálnu triedu „dvadsaťštvorka“.

Vzhľadom na Kallixeinov popis dvoch predkov a dvoch kormiem Casson určil, že Tessarakontéres musela byť obrovský katamarán zložený z dvoch trupov (každý v triede „dvadsiatky“) spojených spoločnou palubou. V každej vertikálnej sekcii katamaránu tak bolo dohromady 40 veslárov – napríklad v usporiadaní 8 mužov na hornom, 7 na strednom a 5 na spodnom vesle v každom z oboch trupov.

Technické špecifikácie thumb|right|300px|Spektakulárna rekonštrukcia lode Tessarakontéres ako dvojtrupu (katamaránu) podľa návrhu Lionela Cassona. Ak prijmeme Cassonovu teóriu, že išlo o katamarán zložený z dvoch trupov triedy „dvadsaťveslica“, celkový počet 4 000 veslárov by bol rozdelený na 2 000 na každý trup (teda 1 000 na každú stranu trupu). Dĺžka lode 130 metrov poskytovala dostatok priestoru pre približne 50 vertikálnych sekcií vesiel. V každej sekcii (stĺpci) boli tri veslá nad sebou, pri ktorých sedelo spolu 20 veslárov (čo zodpovedá triede „dvadsať“).CASSON, Lionel. Ships and Seamanship in the Ancient World. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 1995. ISBN 0-8018-5130-0. s. 111-112.

Z toho vyplýva, že na každej strane trupu bolo 150 vesiel. Casson naznačuje, že vnútorné strany trupov (smerujúce k sebe) nemuseli byť vybavené veslami a veslári tam mohli slúžiť ako záložná posádka. V takom prípade by loď mala 300 vesiel; ak boli vybavené všetky strany, tak až 600.

Detailné parametre Podľa prepočtov antických mier (lakťov) na moderné jednotky boli parametre lode nasledovné:CASSON, Lionel. Ships and Seamanship in the Ancient World. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 1995. ISBN 0-8018-5130-0. s. 108-109.

Dĺžka: 280 lakťov (cca 128 m) Šírka: 38 lakťov (cca 17 m na jeden trup katamaránu) Výška od hladiny po špičku kormy: 53 lakťov (cca 24 m) Výška od hladiny po špičku prednej časti (prow): 48 lakťov (cca 22 m) Dĺžka kormidlových vesiel (4 ks): 30 lakťov (cca 13,5 m) Najdlhšie veslá: 38 lakťov (cca 17 m) Počet veslárov: 4 000 Dôstojníci a námorníci: 400 Námorná pechota (vojaci na palube): 2 850 (Athénaios uvádza až 3 000)

Použitie Použitie a spustenie na vodu Hoci bola loď vybavená siedmimi klúnmi (baranidlami), z ktorých jeden bol hlavný, a jej paluba poskytovala stabilnú platformu pre ťažké katapulty, Tessarakontéres slúžila primárne ako výstavný kus (tzv. „reprezentatívne plavidlo“). Plutarchos ju opisuje ako plavidlo určené takmer výhradne na ukážku, ktoré sa hýbalo len s veľkými ťažkosťami.CASSON, Lionel. Ships and Seamanship in the Ancient World. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 1995. ISBN 0-8018-5130-0. s. 110-111, 140.

Kvôli obrovským rozmerom museli inžinieri (podľa prameňov istý Feničan) vyvinúť na jej spustenie na vodu vtedy prevratnú konštrukciu – predchodcu dnešného suchého doku.OLESON, John Peter. Greek and Roman Mechanical Water-Lifting Devices: The History of a Technology. Toronto : University of Toronto Press, 1984. ISBN 90-277-1693-5. s. 33.

Odhaduje sa, že na zdvihnutie lode v takomto doku bolo potrebných približne 2,8 milióna litrov (750 000 galónov) vody.LANDELS, J. G. Engineering in the Ancient World. Berkeley : University of California Press, 2000. ISBN 0-520-22782-4. s. 163.

Historické pochybnosti a kontroverzie Už v 19. storočí historici spochybňovali reálnu existenciu takéhoto kolosu a popisy považovali za prehnané. Frank Boott Goodrich (1858) poukázal na niekoľko technických problémov:GOODRICH, Frank Boott. Man Upon the Sea: Or, A History of Maritime Adventure, Exploration, and Discovery. Philadelphia : J. B. Lippincott & co., 1858. s. 63-64. Dĺžka vesiel: Pri 40 radoch nad sebou by horné veslá museli merať vyše 20 metrov, čo by bolo v tom čase neovládateľné (tento problém rieši moderná interpretácia katamaránu). Manévrovateľnosť: Obrat o 180 stupňov by takémuto plavidlu trval pravdepodobne viac ako hodinu a vyžadoval by enormný polomer otáčania. Štrukturálna integrita: Pri konštrukcii katamaránu by obrovský odpor vody a tlak pri pohybe vyvíjali extrémne sily na spojovaciu palubu, čo by mohlo viesť k rozlomeniu lode.

Napriek týmto výhradám moderná historiografia (Casson, Murray) pripúšťa existenciu lode ako unikátneho inžinierskeho experimentu, ktorý však nebol určený na bežnú námornú službu.

Pozri aj Thalamégos – luxusná riečna loď Ptolemaia IV.

Referencie

Literatúra CASSON, Lionel. Ships and Seamanship in the Ancient World. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 1995. ISBN 0-8018-5130-0. MURRAY, William Michael. The Age of Titans: The Rise and Fall of the Great Hellenistic Navies. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0195388640. LANDELS, J. G. Engineering in the Ancient World. Berkeley : University of California Press, 2000. ISBN 0-520-22782-4.

Iné projekty

Kategória:Veda a technika v starovekom Egypte Kategória:Lode