Kambodžská občianska vojna bol ozbrojený konflikt v rokoch 1967 až 1975 medzi vládnymi silami prezidenta Lon Nola podporovaného USA na jednej strane a Červenými Khmérmi ako komunistami a ich spojencami z hnutia Viet Minh na strane druhej.

Formovanie radikálnej ľavice V roku 1960 malá skupina Kambodžanov vedená Saloth Sarom, neskôr známym ako Pol Pot, založila Komunistickú stranu Kambodže. Jej predstavitelia mali meno Červení Khméri. Ideologicky boli vedení čínskou politikou Mao Ce-tunga. Ich cieľom bolo zaviesť v krajine vládu jednej politickej strany a zrušiť súkromné vlastníctvo.

V roku 1963 odišli Červení Khméri do vidieckych oblastí. Práve tam začali postupne organizovať ozbrojené povstanie. Nepriamo ich podporovala severovietnamská armáda. Na to reagovali americké a juhovietnamské sily prostredníctvom pohraničných útokov.

Korupcia pravice a vypuknutie vojny V marci roku 1967 vypuklo protivládne povstanie v oblasti Samlaut, ktoré pokračovalo až do apríla, pre nízke výkupné ceny ryže. Prispela k tomu aj moc skorumpovaných miestnych úradníkov. Napätú politickú situáciu vyhrotili ešte viac požiadavky vlády na verejnoprospešné práce a vynucovanie „dobrovoľných“ finančných príspevkov pre vládne projekty o vyvlastňovaní pôdy. Tie boli určené obyvateľom miest, ale dostali ju armádni dôstojníci na svoje súkromné statky.

Do konca roku 1967 prerástli nepokoje proti vláde do občianskej vojny. Obyvatelia dedín, ktorí prežili ozbrojené potláčanie, začali spolupracovať s Červenými Khmérmi.

Prológ vojny 18. januára 1968 sa začal útok vzbúrencov na základňu vládnych síl v Baydamrane, približne osemnásť kilometrov od mesta Battambang. Táto udalosť bola neskôr vnímaná ako začiatok komunistickej revolúcie. Plány povstalcov však boli vyzradené a vládne sily ich zatlačili späť. Napriek tomu sa však komunistom podarilo ukoristiť množstvo zbraní.

Na pôde vojenského tábora K-1 sa začal výcvik revolučných gárd, ktoré po čase tvorili základ armády Červených Khmérov.

1. septembra 1969 napätie vyvrcholilo keď bývalý kráľ Norodom Sihanuk, ako hlava štátu, nariadil definitívne rozpustenie Spoločnosti khmérsko-čínskeho priateľstva. Urobil tak z dôvodu, že tento zväz pôsobil ako piata kolóna komunistov, ktorá spôsobila rozvrat jeho vlády.

Proamerický Lon Non left|náhľad|upright|Pravicový kambodžský generál a prezident Lon Nol V marci 1969 americký prezident Richard Nixon v snahe narušiť severovietnamské zásobovacie línie nariadil rozsiahle bombardovanie východného územia Kambodže.

Norodom Sihanuk prerušil diplomatické vzťahy s USA, ale v marci roku 1970 ho napokon zosadil proamericky orientovaný vojenský generál Lon Nol. Norodom Sihanuk potom v exile založil Jednotný národný front Kambodže ako vojenský odboj proti pravicovej vojenskej diktatúre.

náhľad|Vlajka Khmérskej republiky (1970 až 1975)

18. marca roku 1970 rozhodlo Národné zhromaždenie za prítomnosti ozbrojených vojakov o odvolaní Norodoma Sihanuka v pomere 86:3 z vedenia štátu. Bol obvinený z vlastizrady, porušovania ústavy a korupcie. Obvinenie sa týkalo takisto porušenia zákona o kambodžskej neutralite.

9. októbra 1970 bola oficiálne schválená nová ústava ktorou bola zrušená monarchia a vyhlásená Khmérska republika.

Hnev z malej podpory Vietnamu si vylievali Lon Nolovi vojaci na vietnamských civilistoch. Bol vyhlásený „výnimočný stav“ pre Vietnamcov, ktorí skončili v koncentračných táboroch alebo boli vyhostení z krajiny. Počas celého roka bolo podľa nariadenia Lon Nola vyhostených až 250 000 vietnamských obyvateľov.

Americké bombardovanie V prvej polovici roku 1973 vrcholila letecká vojna a nálety USA na Kambodžu. Systematické bombardovanie územia Kambodže začalo ešte v marci roku 1969 operáciou MENU. Nálety sa po krátkom čase presunuli z pozícii Vietkongu na podporu proamerického režimu prezidenta Lon Nola v rámci novej leteckej kampane FREEDOM DEAL. Jej hlavným cieľom bolo zastaviť postup Červených Khmérov a zachrániť tak politickú pozíciu Lon Nola.

Kambodža sa stala jednou z najviac bombardovaných krajín na Zemi. V rokoch 1970 až 1973 počas operácie FREEDOM DEAL bolo na územie Kambodže zhodených viac než 500 000 ton zápalných bômb. Bol to viac než počas Druhej svetovej vojny v Tichom oceáne, vrátane bombardovania miest Hirošima a Nagasaki.

Červení Khméri opäť na vzostupe V decembri roku 1971 dopadli na mesto Phnom Pénh prvé rakety Červených Khmérov. Koncom marca 1972 začalo vojsko Červených Khmérov veľkú ofenzívu na severozápade, východe a juhovýchode Khmérskej republiky. Lon Nolovi vojaci sa opevnili vo väčších mestách. Množili sa však dezercie a korupcia v jeho vlastnej armáde. Proamerickému Lon Nolovi a jeho vojakom nepomohla ani podpora antikomunistických ozbrojených jednotiek zo Saigonu, ani od juhovietnamských Khmérov. Napokon zakročilo Thajsko, ktorého armáda prenasledovala komunistov na kambodžské územie v provincii Siem Reap. Thajská vláda poskytla Lon Nolovi leteckú podporu a cvičenie vojakov, vrátane výsadkárov.

V máji 1973 ovládali Červení Khméri veľkú časť krajiny, približne až 80 % územia. Centrom Lon Nolovho režimu zostával Phnom Pénh z ktorého mal kontrolu nad ďalšími veľkými mestami. Najdôležitejším z nich bolo mesto Kompong Som, najväčší námorný prístav v krajine. Vojna však bola stále iba vo svojej polovici.

Lon Nolova armáda v úpadku a jej zánik Počas roku 1973 bolo vyradených z boja, zabitých alebo zajatých spolu 178 000 vojakov z armády Lon Nola.

V apríli 1973 vyhlásil Lon Nol výnimočný stav a rozpustil Národné zhromaždenie. Prisvojil si právomoci na obdobie šiestich mesiacov. Pád jeho vlády sa mu však zastaviť nepodarilo.

V auguste 1973 celá posádka v zložení až 1 800 dôstojníkov a vojakov umiestnených v Taingkauku spolu so všetkými zbraňami a delami prešla na stranu komunistických povstalcov. Dezercie pribúdali. Lon Nol sa rozhodol riešiť neutešenú situáciu, tým že verboval do svojej armády deti. Odhaduje sa, že v roku 1974 slúžilo v jeho armáde minimálne 6 000 chlapcov vo veku 11 až 14 rokov.

Konečné víťazstvo nad proamerickým prívržencom náhľad|Dobytie Phnom Pénhu 17. apríla 1975 armádou Červených Khmérov V marci roku 1974 komunistické hnutie odporu úspešne dobylo a obsadilo mesto Udong. Oslobodená zóna zahŕňala vtedy až 90 percent kambodžského územia s takmer 85 percentami obyvateľmi. Hlavné mesto Phnom Pénh bolo napokon obkľúčené a vojna sa blížila do svojej záverečnej fázy.

Červení Khméri sa úspešne presadili medzi civilistami vďaka tomu, že prostredníctvom tvrdých opatrení zaistili výživu obyvateľstva v oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté hladomorom a začali s pokusmi o nastolenie kolektivizácie. Tým získali na svoju stranu nových členov, zväčša nevzdelaných roľníkov, ktorí sa vyznačovali disciplínou a oddanosťou voči svojim vojenským veliteľom. Už vtedy bola vytvorená komunistická vízia Červených Khmérov o premene kambodžskej spoločnosti v autochtónnu roľnícku spoločnosť bez cudzorodých vplyvov.

2. apríla 1975 opustil Lon Nol ako prezident Khmérskej republiky územie samotnej Kambodže. O desať dní neskôr, 12. apríla, odmietol exilový kambodžský kráľ Sihanuk oficiálnu americkú diplomatickú ponuku, ktorú tlmočil šéf komisie USA v Pekingu George Bush. Podľa ponuky sa mal znovu chopiť politickej moci v Kambodži ako kráľ. Naopak, žiadal aby USA vyprázdnili veľvyslanectvo v Phnom Pénhe.

Napokon sa 17. apríla 1975 podarilo Červeným Khmérom vojensky obsadiť a dobyť hlavné mesto Phnom Pénh, čím definitívne prebrali politickú moc nad celým štátom. Hneď potom dali krvavo popraviť vojakov ale aj štátnikov Khmérskej republiky.

Referencie

Literatúra RANGES, Trevor, (2011). Velký průvodce: Kambodža. Brno: Computer Press, a. s., 2011. ISBN 978-80-251-3215-9.

Pozri aj Studená vojna Vietnamská vojna Kambodžská genocída

Iné projekty

Externé odkazy U.S. and Vietnamese Involvement in Cambodian Civil War

Zdroj NOŽINA, Miroslav, (2007). Dějiny Kambodže. Praha: NLN - Nakladatelství lidové noviny, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-7106-897-6. Kambodža, Pol Potovi Rudí Khmerové a jejich reflexe v československém Rudém právu v letech 1973–1979

Kategória:Dejiny Kambodže Kategória:Občianske vojny Kategória:Vietnamská vojna