FP-5 Flamingo je ukrajinská riadená strela s plochou dráhou letu vyvinutá obrannou spoločnosťou Fire Point. Ide o jeden z najväčších a najťažších projektov ukrajinskej domácej zbrojárskej produkcie, ktorý vznikol priamo v podmienkach prebiehajúceho rusko-ukrajinského konfliktu.
Je určená na útoky na vysoko hodnotné ciele v hlbokom zázemí nepriateľa. Medzi predpokladané kategórie cieľov patria ropné rafinérie a energetická infraštruktúra, vojenské výrobné závody a sklady munície, veliteľské centrá a ďalšie strategické zariadenia. Podľa ukrajinskej agentúry Ukrinform ohrozuje FP-5 až 90 % kapacít ruského zbrojného priemyslu (údajne umožňuje zasahovať ciele na celom európskom území Ruska až po Novosibirsk).
Vznik a vývoj Genéza projektu Spoločnosť Fire Point bola založená v roku 2022 skupinou priateľov bez predchádzajúceho vojensko-technického vzdelania. Zakladatelia pochádzali z oblastí stavebníctva, herného dizajnu a architektúry. Podnet na vznik firmy dala rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu (spustená vo februári 2022), ktorá odhalila akútny nedostatok domácich striel s dlhým doletom. Ako uviedla technická riaditeľka a hovorkyňa spoločnosti Iryna Terech, celý projekt vznikol bez akýchkoľvek západných licencií, finančných prostriedkov, výhradne z iniciatívy ukrajinskej inžinierskej komunity.
Firma Fire Point pôsobí pod záštitou skupiny Milanion Group, spoločnosti registrovanej v Spojenom kráľovstve a pôsobiacej v Spojených arabských emirátoch. Záverečná montáž prebieha v tajnom závode ukrajinskej spoločnosti Fire Point, pričom podľa vyjadrení firmy prebieha viac ako 90 % finálnej montáže na území Ukrajiny.
Vývoj a testovanie Vývoj od prvotnej myšlienky po úspešné testovanie trval podľa dostupných informácií menej ako deväť mesiacov, čo je na zbrojárske projekty tejto kategórie mimoriadne krátka doba. Prvé verejné odhalenie strely sa uskutočnilo 17. augusta 2025, keď fotoreportér agentúry Associated Press Efrem Lukatsky zdokumentoval skúšobný štart na utajenom zariadení v južnej Ukrajine.
Výroba O tri dni neskôr, 20. augusta 2025, prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore oznámil zahájenie sériovej výroby. Do septembra 2025 dosahovala produkcia zhruba 50 kusov mesačne. K 15. marcu 2026 spoločnosť Fire Point uvádzala produkciu 3 striel denne. Výroba však bola dočasne zastavená v dôsledku ruského raketového útoku na výrobný závod, o ktorom prezident Zelenskyj informoval 15. februára 2026. Cena jednej strely je odhadovaná na 500 000 až 1 000 000 USD, čo predstavuje zhruba štvrtinu ceny americkej rakety Tomahawk (viac ako 2 mil. USD).
Konštrukcia Trup Strela má dĺžku 12 až 14 metrov (bez pitotovej trubice) a rozpätie pevných priamych krídel 6 metrov. Celková vzletová hmotnosť dosahuje približne 6 000 kg, čo je takmer päťnásobok hmotnosti rakety Tomahawk. Tvar trupu so záberovo umiesteným prúdovým motorom nad zadnou časťou draku vizuálne pripomína nemeckú plochú bômbu V-1 z druhej svetovej vojny alebo sovietske prieskumné drony Tupolev Tu-141 a Tu-143. Na zadnej časti trupu sú štyri riadiace plochy usporiadané do konfigurácie X.
Trup je prevažne vyhotovený z kompozitných materiálov na báze sklolaminátov a karbónových vlákien, čo znižuje jeho radarovú odrazovú plochu. Gondola motora je naopak vyhotovená z kovu, aby odolala vysokým teplotám.
Pohon Pohonná sústava pozostáva z dvoch jednotiek. Na štart rakety slúži tuhý raketový urýchľovač, umiestnený pod trupom, ktorý sa po vynesení odhodí. Následný let zabezpečuje dvojprúdový motor Ivčenko AI-25TL, produkt ukrajinskej spoločnosti Motor Sič. Tento motor bol pôvodne skonštruovaný pre cvičný prúdový lietadlo Aero L-39 Albatros česko-sovietskeho pôvodu a tisíce použitých kusov boli v posledných rokoch stiahnuté z civilného letectva. Motor je podstatne väčší, ako motory v porovnateľných riadených strelách. Podľa hlavného konštruktéra a spoluzakladateľa spoločnosti Denisa Štilermana sú motory AI-25 prevzaté z civilného letectva, pričom ich maximálna účinnosť zodpovedá výškovému pásmu 6 000 až 10 000 metrov. Z tohto dôvodu bolo od roku 2026 plánované nahradenie pôvodných motorov novými prúdovými motormi vyvíjanými v spolupráci s ukrajinskými výrobcami.
Strela sa pohybuje cestovnou rýchlosťou 850 až 900 km/h a maximálnou rýchlosťou 950 km/h. Má dolet 3 000 km a v ideálnych podmienkach dokáže zasiahnuť cieľ s kruhovou odchýlkou 14 metrov.
Hlavica Bojová hlavica strele má deklarovanú hmotnosť 1 150 kg, čo je 2,5-násobok hmotnosti hlavice americkej riadené strele Tomahawk Block V. Podľa holandského vojenského experta citovaného agentúrou Ukrinform je Flamingo v podstate klasická letecká bomba, do ktorej boli pridané prúdový motor, trup a krídla. Fotografie strely s odmontovanou nosovou časťou naznačujú, že použitá hlavica môže byť prepracovaná letecká bomba FAB-1000 hmotnosti 925 kg, prípadne americká protibunkerová strela BLU-109/B rovnakej hmotnosti. Ak ide o konvenčnú gravitačnú bombu, reálna výbušná náplň zodpovedá zhruba 430 kg, čo je porovnateľné s parametrami ostatných riadených striel tejto kategórie.
Navádzanie Primárny navigačný systém využíva satelitnú navigáciu GPS/GNSS s inerciálnym záložným systémom (INS). CRPA antény sú usporiadané spôsobom, ktorý zvyšuje odolnosť voči elektronickému rušeniu. Deklarovaná presnosť CEP 14 metrov je v ideálnych podmienkach porovnateľná s modernými západnými raketami, no absencia optického navádzacieho systému môže znižovať efektívnosť v prípade intenzívneho rušenia satelitných signálov.
Bojové nasadenie Prvé použitia (august – december 2025) Prvé bojové použitie rakety FP-5 Flamingo bolo zaznamenané 30. augusta 2025, keď boli strely nasadené proti zariadeniu Federálnej bezpečnostnej služby Ruska (FSB) v Armjansku na okupovanom Kryme.
K ďalšiemu nasadeniu došlo 23. septembra 2025, keď štyri strely Flamingo zasiahli závod SKIF-M v Belgorode. Tento útok je pozoruhodný najmä z hľadiska výberu cieľa — závod SKIF-M vyrába špecializované nástroje kľúčové pre produkciu ruských bojových lietadiel Su-34, Su-35 a Su-57. Zasahovanie takýchto subdodávateľských uzlov ruského vojenského priemyslu indikuje, že Ukrajina sa rozhodla pre stratégiu hĺbkového narúšania produkčných reťazcov.
Dňa 10. októbra 2025 Rusko informovalo, že prvýkrát zostrelilo dve rakety Flamingo — jednu z nich pomocou systému Buk. Schopnosť ruských síl zostreliť Flamingo potvrdil aj ukrajinský prezident Zelenskyj, keď v decembri 2025 priznal, že z piatich odpálených striel jedna zasiahla cieľ a štyri boli zostrelené ruskou protivzdušnou obranou. Tento pomer efektívnosti je pre rakety tohto typu v prostredí hustej protivzdušnej obrany relatívne štandardný a ukrajinský prezident vyjadril spokojnosť nad rastúcou percentuálnou úspešnosťou novej strely.
Útoky hlboko do vnútrozemia Ruska (2026) Dôležitým medzníkom bolo 8. februára 2026, keď Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny oznámil, že strelami FP-5 Flamingo bol zasiahnutý ruský skúšobný raketový polygon Kapustin Jar v Astrachánskej oblasti — jeden z kľúčových areálov ruského raketového programu.
O štyri dni neskôr, 12. februára 2026, bol raketami Flamingo napadnutý sklad munície Hlavného riaditeľstva pre rakety a delostrelectvo (GRAU) pri obci Kotluban vo Volgogradskej oblasti. Útok vyvolal sériu mohutných výbuchov a preventívnu evakuáciu miestnych obyvateľov.
K ďalším zasiahnutým cieľom patrí podnik Votkinskij mašinostroitelnij zavod v Udmurtii, kde sa vyrábajú balistické strely Iskander, často používané pri útokoch na Ukrajinu. Závod však vyrába aj medzikontinentálne balistické strely pre ponorky schopné niesť jadrové hlavice Bulava a rakety Kinžal odpaľované zo vzduchu. Tento cieľ sa nachádzal 1 500 kilometrov od ukrajinských hraníc a Ukrajina tak potvrdila, že dokáže zasahovať miesta hlboko vo vnútrozemí Ruska.
V noci na 5. mája 2026 zasiahli ukrajinské strely Flamingo a drony An-196 Ľutyj ruský obranný podnik VNIIR-Progress v meste Čeboksary. Tento podnik vyrába prijímače a antény GNSS pre systémy GLONASS, GPS a Galileo, ako aj moduly Kometa využívané v bezpilotných lietadlách Šáhid a presne navádzanej munícii vrátane balistických rakiet Iskander-M, striel Kalibr a súprav pre kĺzavé bomby. Okrem toho závod vyrába aj elektrické komponenty, relé a bezkontaktné moduly dodávané ruskému námorníctvu vrátane jadrových ponoriek triedy Jaseň-M.
Používatelia Súčasní používatelia Ukrajina
Referencie
Kategória:Ukrajinské zbrane Kategória:Riadené strely Kategória:Strely s plochou dráhou letu