Veža Meščiových () je stavba bývalej obytno-obrannej veže z konca 17. storočia, ktorá sa nachádza v meste Vraca v rovnomennej oblasti v severozápadnom Bulharsku.
Budova je jedným zo symbolov mesta Vraca. Je jednou z mála dochovaných veží obytno-obranného typu na území Bulharska, pričom je jednou z dvoch takýchto veží vo Vraci. Druhou je Kurtpašova veža. Koncom 19. storočia prestala slúžiť pôvodnému účelu a bola prestavaná na hodinovú vežu. Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.
Názov Existujú dve teórie pôvodu názvu veže. Podľa jednej z nich bola veža postavená pre rodinu Meščiových, ktorí boli významní vračianski obchodníci a poľnohospodári a údajne boli potomkovia alebo príbuzní miestnych vládcov protobulharského a kumánskeho pôvodurodu Šišmanovcov. Táto teória je aj podporená písomnou správou, ktorú v minulosti vyhotovil katolícky arcibiskup Filip Stanislavovič.
Podľa druhej teórie je názov odvodený od výrazu „meščet“, „mechčet“ alebo „mečiť“, čo sú všetko výrazy, ktoré používajú niektoré turkické národy pre mešitu.
Lokalita Veža Meščiových sa nachádza severozápadne od námestia „Christo Botev“ (, doslova námestie Christa Boteva), ktoré je centrálnym námestím vo Vraci. Veža stojí v susedstve budovy vračanskej radnice.
Dejiny Veža Meščiových bola postavená s najväčšou pravdepodobnosťou koncom 17. storočia, na základe použitých architektonických prvkov však nie je vylúčená ani skoršia výstavba v 16. storočí.
Pohľad severnú fasádu veže|náhľad|vľavo
Koncom 19. storočia bola veža prerobená na hodinovú vežu a pozorovaciu protipožiarnu vežu.
V roku 1927 bol budove udelený štatút národnej starožitnosti. V roku 1979 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky. V roku 1998 prebehli reštauračné práce na hodinovom mechanizme veže. Ďalšie reštauračné práce prebehli v roku 2006, pričom v rámci týchto prác bol na vežu nainštalovaný ciferník a budova bola osvetlená.
Charakteristika Veža Meščiových je značne väčšia než druhá dochovaná veža vo VraciKurtpašova veža. Je postavená z malých lomových kameňov spojených vápennou maltou.
Pôdorys veže je takmer štvorcový, dĺžka budovy dosahuje 10,20 metra a šírka 9,85 metra. Výška veže je potom 13,40 metra. Hrúbka stien dosahuje 1,80 metra.
Detailný pohľad na arkier v severnej fasáde|náhľad|vľavo
Budova je štvorposchodová, prízemné poschodie slúžilo ako sklad a tri nadzemné poschodia boli obytné. Jednotlivé poschodia sú oddelené trámovými stropmi. Poschodia sú navzájom prepojené jednoramenným dreveným schodiskom. Na každom z poschodí sa nachádza omietnutý krb.
Tretie poschodie malo okrem obytnej aj obrannú funkciu. Na troch zo štyroch fasád budovy sa na úrovni tretieho nadzemného poschodia nachádza arkier so strieľňami podopieraný kamennými konzolami, ktoré sú spojené polkruhovými arkádami. Ďalšie úzke strieľne sa nachádzajú priamo vo fasádach budovy, pričom týchto strieľní je celkovo dvanásť. Medzi konzolami podopierajúcimi arkiere sú otvory na polievanie nepriateľa horúcimi tekutinami.
Vrchná časť základnej časti budovy je ukončená trojdielnou tehlovou rímsou. Nad základnou časťou veža pokračuje nízkou osemstennou a následne ešte nižšou štvorstennou časťou, kde sa nachádza kupola. Tieto dve časti dosahujú celkovej výšky 3,25 metra. Vrchol kupoly bol pri prestavbe na hodinovú vežu prebitý, aby bolo možné umiestnenie vežičky s hodinovým mechanizmom.
Vchod do budovy sa pôvodne nachádzal na úrovni prvého poschodia v západnej fasáde vo výške viac ako 2 metre nad úrovňou okolitého terénu a vstup bol možný cez vysúvací rebrík. Tento vchod bol neskôr zamurovaný a bol vytvorený nový vchod, ktorý vedie do prízemnej časti budovy a nachádza sa vo východnej fasáde stavby.
Hodinový mechanizmus Hodinový mechanizmus bol do veže presunutý z pôvodnej hodinovej veže vo Vraci, ktorá bola postavená v roku 1764 a po oslobodení Bulharska v roku 1878 bola zbúraná. Pôvodná hodinová veža sa nachádzala na mieste, kde dnes stojí pamätník Christa Boteva. Autorom hodinového mechanizmu je hodinár Kamen Durmadžiev. Mechanizmus nemal ciferník a hodiny sa určovali len odbíjaním zvonu. V priebehu roku 1998 prebehli na mechanizme reštauračné práce, ktoré vykonal Dimităr Ivanov Todorov z Karnobatu. V roku 2006 bol na budovu nainštalovaný ciferník.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1927 je stavba vedená ako národná starožitnosť a od roku 1979 ako kultúrna pamiatka pre architektonicko-staviteľskú hodnotu stavby.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby vo Vraci Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Veže v Bulharsku Kategória:Hodinové veže Kategória:Osmanská architektúra v Bulharsku Kategória:Architektúra v 17. storočí