Marta Šimečková (rod. Frišová; * 15. február 1962, Bratislava) je slovenská novinárka, prekladateľka, tlmočníčka a editorka.
Životopis Narodila sa v Bratislave v rodine historika, publicistu a politika Eduarda Friša a prekladateľky, publicistky a propagátorky česko-slovenskej vzájomnosti Sone Čechovej (rod. Kňazovičovej), pochádzajúcej zo slovenskej národoveckej rodiny Bellovcov. Jej pradedom bol Matej Metod Bella, jeden z troch slovenských poslancov Uhorského snemu, neskôr signatár Martinskej deklarácie a po prvej svetovej vojne dlhoročný bratislavský župan.
V rokoch 19771981 absolvovala gymnázium na Vazovovej ulici v Bratislave a v roku 1985 odbor prekladateľstva a tlmočníctva pre ruštinu a nemčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.Marta Frišová. In:
Na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia sa spolu s vtedajším partnerom a neskorším manželom Martinom M. Šimečkom pohybovali v okruhu disidentov okolo Jána Budaja. Prispievala do samizdatov, po roku 1989 pracovala pre vydavateľstvo Archa, ktoré po Nežnej revolúcii založil Martin M. Šimečka a v česko-slovenskom týždenníku Mosty, ktorého spoluzakladateľkou a šéfredaktorkou bola jej mama Soňa Čechová. Prispievala tiež do denníka SME a týždenníka Domino fórum. V roku 1996 založila v denníku SME spolu s Andreou Pukovou, priateľkou a spolupracovníčkou z éry týždenníka Mosty, prílohu Fórum. Od roku 2004 pôsobila v mesačníku OS.
V roku 2006 založila, opäť spolu s Andreou Pukovou, občianske združenie Projekt Fórum, v ktorom pôsobí ako predsedníčka a štatutárka. Združenie prevádzkuje od roku 2006 vydavateľstvo Salon a rovnomenný webový portál, prinášajúci „každotýždenné prehľady textov, ktoré predstavovali intelektuálny prínos, prinášali nový pohľad či nové alebo nanovo usporiadané informácie, alebo hovorili nečakaným, inovatívnym jazykom, či jednoducho ponúkali pôžitok z čítania a uvažovania“, ktorého boli Marta Šimečková s Andreou Pukovou spolueditorkami. V roku 2009 potom online aktivity doplnili aj fyzickou platformou Stredoeurópske fórum, v rámci ktorej organizovali každoročne v Bratislave k výročiu 17. novembra konferenciu prednášok a diskusií s európsky a svetovo významnými intelektuálmi.
Na čiastočný úväzok pracuje na základnej škole v Plaveckom Štvrtku, kde vyučuje rómske deti.
Osobný život S manželom, prozaikom a publicistom Martinom M. Šimečkom, majú syna Michala (* 1984, politik, predseda PS) a dcéru Júliu (* 1989, molekulárna biologička).
Kritika
Plagiátorská aféra „Edwin Grassmeier“ V rokoch 20012004, teda v období keď bol šéfredaktorom Martin M. Šimečka, pôsobila Marta Šimečková spolu s Andreou Pukovou v kultúrnej rubrike denníka SME, kde zabezpečovali publikovanie exkluzívnych článkov z oblasti medzinárodnej kultúry pod menom Edwin Grassmeier. Vo februári 2004 upozornil analytik Gabriel Šípoš, vtedajší spolupracovník projektu Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Slovak Press Watch a neskorší riaditeľ Transparency International Slovensko v článku „Wer ist Edwin Grassmeier?“, že viaceré texty Edwina Grassmeiera nápadne pripomínajú články z webu nemeckého magazínu Der Spiegel.
Šimečková s Pukovou existenciu autora obhajovali a uvádzali, že ide o reálneho externého spolupracovníka agentúry DPA, píšuceho pod pseudonymom, čo sa však vedeniu vydavateľstva Petit Press nepodarilo overiť. Čitateľom aj autorom kultúrnej redakcie Spiegel Online sa následne obe ospravedlnili a šéfredaktor Martin M. Šimečka preberanie textov označil za neúmyselné zlyhanie. Koncom marca 2004 potom vydal ospravedlnenie aj Alexej Fulmek, generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press, ktorý uviedol:
„Vydavateľstvo sa pokúšalo vypátrať človeka, ktorý mal publikovať pod pseudonymom Edwin Grassmeier. Údajne ide o Hansa Petra Bergera, ktorý strávil istý čas v Tübingene, ale dnes tam už nežije. Jediný nepriamy dôkaz o jeho existencii je telefonát redaktorky Marty Frišovej-Šimečkovej z minulého roku. H. P. Berger poslal do redakcie aj email, v ktorom sa denníku SME ospravedlnil, ale uviedol v ňom falošné telefónne číslo a falošnú adresu. Napriek niektorým ďalším indíciám o tom, že existuje, sa nám ani intenzívnym pátraním nepodarilo dokázať identitu a prípadnú existenciu tohto človeka. Isté je, že nie je a nebol spolupracovníkom DPA.“
„Zodpovednosť za publikovanie týchto článkov na seba prevzala Andrea Puková, vtedajšia vedúca oddelenia kultúry, ktorá sa rozhodla odísť z redakcie denníka SME a podpísala dohodu o výpovedi zmluvy k 5. marcu 2004. Tým považuje vydavateľstvo tento prípad za uzavretý a nebude sa k nemu viac vyjadrovať.“
V rozhovore pre TASR v roku 2018 ku kauze spätne konštatoval: „Pamätám si niekoľko prípadov, keď sme kvôli tomu prepúšťali ľudí. Asi najväčšia bola kauza Grassmeier … Bolo to fiktívne meno novinára, ktorý mal písať exkluzívne články nielen z oblasti kultúry. Dve naše redaktorky ho označovali za spolupracovníka DPA. Ja som vtedy dokonca najal novinára, Martina Kleina, aby vycestoval do Nemecka a hľadal ho, lebo som stále veril, že ten človek existuje. Ale nakoniec sa potvrdilo, že neexistuje a obe dievčatá z redakcie odišli.“
Falšovanie dokumentov a podozrenia zo subvenčných podvodov v Projekte Fórum V auguste 2024 usporiadal predseda vlády SR Robert Fico spolu s podpredsedom Národnej rady SR Tiborom Gašparom (SMER-SD) tlačovú besedu, na ktorej obvinil rodinu Šimečkovcov z obohacovania sa prostredníctvom štátnych dotácií, na ktorom malo podľa neho participovať aj občianske združenie Projekt Fórum Marty Šimečkovej. Komentátori a fact-checkingové organizácie v tom čase interpretovali obvinenia prevažne ako účelový politický útok voči lídrovi PS Michalovi Šimečkovi, ktorý v septembri 2024 vyústil až do jeho odvolania z postu podpredsedu Národnej rady.
Samotná Marta Šimečková obohacovanie sa rovnako odmietla, v septembri 2025 však Robert Fico prezentoval ďalšie obvinenia, týkajúce sa Projektu Fórum – združenie podľa neho žiadalo o viacnásobné preplácanie rovnakých faktúr, čo označil za subvenčný podvod, keďže Marta Šimečková mala ako štatutárka podpísať čestné vyhlásenie, že združenie nežiada o dotáciu od iného subjektu. Celková výška dotácií od Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva kultúry SR a Fondu na podporu umenia mala dosiahnuť hodnotu 130-tisíc eur.
Šimečkovci sa v reakciách na novinárske otázky ku kauze odvolávali najprv na administratívne chyby a neporiadok v účtovníctve, vo februári 2026 Martin M. Šimečka v rozhovore s Monikou Tódovou argumentoval slabou finančnou gramotnosťou svojej manželky a poukázal na to, že Marta Šimečková sa v Projekte Fórum neobohatila, práve naopak, rozpustila v ňom postupne celé svoje dedičstvo v hodnote prevyšujúcej 200-tisíc eur, v snahe pokryť dlhy resp. úroky z dlhov súvisiacich s projektom. V apríli 2026 však Marta Šimečková zverejnila výpisy z bankového účtu, nanovo vyžiadané od banky, ktorých porovnanie s výpismi pripájanými k žiadostiam o dotácie preukazuje sfalšovanie údajov viacerých prevodov. To mala realizovať jej dlhoročná spolupracovníčka, projektová manažérka Projektu Fórum Andrea Puková, ktorá mala na starosti účtovníctvo aj realizácie bankových operácií. Šimečková zároveň priznala, že na účet Andrey Pukovej odchádzali z Projektu Fórum prostriedky aj pre ňu a jej spolupracovníčka za ňu platila aj mnohé úhrady. Túto schému využívala na vyhýbanie sa exekúciám súvisiacim so staršími aktivitami Projektu Fórum (spor s Európskou výkonnou agentúrou pre vzdelávanie a kultúru EACEA, ktorá od združenia vymáha 113-tisíc eur za projekt Mirrors of Europe realizovaný v rokoch 20102012, ku ktorému sa združeniu nepodarilo získať potrebné spolufinancovanie a namiesto jeho zrušenia a vrátenia európskych prostriedkov sa ho snažilo zrealizovať v menšom rozsahu, čím však porušilo dohodu o grante). Podľa právnika nadácie Zastavme korupciu mohlo ísť o tunelovanie združenia s podozrením na trestný čin sprenevery. Andrea Puková sa na otázky ohľadom falšovania dokumentov odmietla vyjadriť s ohľadom na prebiehajúce vyšetrovanie.
Nadácia Zastavme korupciu podala v apríli 2026 trestné oznámenie v súvislosti s lustrovaním viacerých mimovládnych organizácií vrátane Projektu Fórum Kriminálnym úradom finančnej správy (KÚFS), na ktoré podľa nich úrad nemal právomoc a ktoré vzbudzuje podozrenia z konania na politickú objednávku.
Referencie
Externé odkazy Zoznam diel Marty Šimečkovej (+ Marta Frišová) v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice Spravodajstvo týkajúce sa Marty Šimečkovej na portáli agentúry SITA Marta Šimečková: Desí ma, že sa hovorí, že dva krát dva je päť, a ľudia tomu veria – rozhovor v Denníku N (2024)
Kategória:Osobnosti z Bratislavy Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Slovenskí novinári Kategória:Slovenskí redaktori Kategória:SME Kategória:Plagiátorské aféry Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave