Andrej Šeptický (; , roman. Andrey Sheptytsky; * 29. júl 1865, Prylbyči, Ukrajina† 1. november 1944, Ľvov, Ukrajina) bol prelát a teológ Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorý pôsobil ako metropolita Haliča a arcibiskup Ľvova od roku 1901 až do svojej smrti v roku 1944. Jeho pôsobenie v úrade trvalo dve svetové vojny a sedem politických režimov: rakúsky, ruský, ukrajinský, poľský, sovietsky, nacistický nemecký a opäť sovietsky.
Narodil sa ako Roman Šeptický v Prylbyči, dedine neďaleko Ľvova v rakúskej Haliči, z otcovej strany rímskokatolíckej rodine Szeptycki, ktorá patrila k poľskej šľachte rusínskeho pôvodu, a z matkinej strany v Poľsku veľmi slávnej rodine Fredro, ktorá tiež patrila k rímskokatolíckej poľskej šľachte. Hoci bol pokrstený v latinskej cirkvi, Šeptický vstúpil v roku 1888 do gréckokatolíckeho rádu svätého Bazila Veľkého a prijal mníšske meno Andrej. V roku 1892 zložil slávnostné sľuby a bol tiež vysvätený za diakona a kňaza. Neskôr slúžil ako igumen a profesor seminára v baziliánskej reholi. V roku 1899 bol Šeptický nominovaný cisárom Františkom Jozefom za biskupa Stanislavova a v tom istom roku sa konalo jeho vysvätenie. V roku 1900 bol vybraný za metropolitného arcibiskupa Haliča (tiež vedúceho biskupa Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi) a v roku 1901 bol intronizovaný.
Šeptický zohral významnú úlohu pri zvyšovaní ukrajinského národného povedomia na území dnešnej západnej Ukrajiny a pri rozširovaní Ukrajinskej katolíckej cirkvi. Obhajoval záujmy Ukrajincov pred rakúsko-uhorskou Snemovňou lordov a cisárom Františkom Jozefom, založil školy a nemocničnú spoločnosť a založil seminár a rád ukrajinských štúditských mníchov.
Podľa cirkevného historika Jaroslava Pelikana „mitropolita Andrej Šeptický bol pravdepodobne najvplyvnejšou postavou ... v celých dejinách ukrajinskej cirkvi v dvadsiatom storočí“. Na Ukrajine bolo po ňom pomenovaných niekoľko miest a organizácií, vrátane mesta Šeptyckyj v Ľvovskej oblasti a Národného múzea ukrajinskej kultúry Andreja Šeptického v meste Ľvov. V roku 2015 pápež František uznal jeho život za život hrdinskej cnosti tým, že ho vyhlásil za ctihodného.
Rodokmeň
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Osobnosti z Ľvivskej oblasti Kategória:Ukrajinskí gréckokatolícki kňazi Kategória:Ukrajinskí gréckokatolícki arcibiskupi Kategória:Poľskí šľachtici Kategória:Ukrajinskí šľachtici Kategória:Ctihodní v katolíckej cirkvi Kategória:Baziliáni Kategória:Záchrancovia Židov počas holokaustu