náhľad|300px|Súboj Dia (vľavo) proti Porfyriónovi (vpravo) na vlyse Pergamského oltára (Pergamské múzeum, Berlín). Porfyrión ( – Porphyrion, ) je v gréckej mytológii jeden z najmocnejších a najvýznamnejších Gigantov. Podľa väčšiny antických prameňov bol spolu s Alkyoneom vodcom povstania proti olympským bohom, známeho ako Gigantomachia.
Meno Porfyrión sa v gréčtine spája s výrazmi znamenajúcimi „tmavočervený“ alebo „purpurový“ (porphyreos), čo môže odkazovať na jeho krvavý pôvod alebo kráľovskú hodnosť medzi Gigantmi.
Pôvod V otázke jeho pôvodu existuje v antickej tradícii niekoľko verzií: Podľa Hésiodovej Teogónie sa zrodil z krvi kastrovaného boha neba Urana, ktorá dopadla na matku Zem (Gaiu).Hésiodos, Teogónia 185. Iné verzie uvádzajú ako jeho rodičov Gaiu a Tartara.Hyginus, Fabulae Preface. Rímsky autor Hyginus ho v predhovore k svojim bájkam radí medzi prvotné personifikované abstrakcie ako syna Ereba (Tmy) a Noci.Hyginus, Fabulae, prólogo.
Úloha v Gigantomachii náhľad|Atický červenofigúrový kratér (cca 480 – 470 pred Kr.) z parížskeho múzea Petit Palais. Zobrazuje najvyššieho boha Dia (vľavo) útočiaceho bleskom na Giganta Porfyrióna (vpravo), ktorý je identifikovaný nápisom. Porfyrión bol pokladaný za kráľa Gigantov, ktorý vynikal nielen silou, ale aj odvahou postaviť sa priamo najvyššiemu z bohov.Pindaros, Pythijské ódy VIII, 12–18. Podľa básnika Claudiana sa v zápale boja pokúsil vytrhnúť zo základov ostrov Délos, aby ho vrhol proti olympským bohom.Claudianus, Gigantomachia 114–116.
Rozhodujúci moment jeho pádu opisuje mytograf Pseudo-Apollodoros. Keď Porfyrión v boji zaútočil na bohyňu Héru, Zeus v ňom vyvolal neovládateľnú milostnú túžbu. V momente, keď sa Gigant pokúsil bohyňu znásilniť a strhol z nej závoj, Zeus ho zasiahol bleskom. Omráčeného Porfyrióna následne usmrtil šípom Herakles, čím sa naplnila veštba, že Gigantov môžu bohovia poraziť len s pomocou smrteľníka.Lesley Adkins, Roy A. Adkins, Starověké Řecko, 2011, s. 345. Neskorší autor Nonnos z Panopolu uvádza, že Gaia motivovala Porfyrióna k boju prísľubom, že po víťazstve dostane za manželku bohyňu večnej mladosti Hébé.Nonnos z Panopolu, Dionysiaka XLVIII, 6–22.
Ikonografia a umenie Postava Porfyrióna je doložená v gréckom výtvarnom umení už od archaického obdobia: Vázové maliarstvo: Na čiernofigúrovom pyxide zo 6. stor. pred Kr. (Getty Museum) je zobrazený spolu s Enkeladom v boji proti Diovi a Heraklovi. Na neskorších červenofigúrových vázach je často znázornený v priamom súboji s Diom.Beazley Archive 10148, 220533. Pergamský oltár: Na východnom vlyse tohto monumentálneho diela z 2. stor. pred Kr. je zachytený vrcholný moment jeho súboja so Diom, čo podčiarkuje jeho postavenie ako hlavného antagonistu olympského poriadku.
Literárne reflexie Okrem epických diel sa Porfyrión objavuje aj v antickej komédii a lyrike: Aristofanes ho spomína vo svojej hre Vtáci, kde pripomína jeho nebezpečnosť pre bohov. Horatius vo svojich Ódach uvádza Porfyrióna ako príklad slepej, surovej sily, ktorá bez rozumu nedokáže zvíťaziť nad múdrym poriadkom zastúpeným bohom Apollónom a Diom.Horatius, Ódy III, 4, 49–51.
Referencie
Pozri aj Giganti Gigantomachia Zeus
Kategória:Giganti