Pirkova veža (), alebo Pirgova veža (), prípadne aj Pirgit () je pyrgos z obdobia stredoveku, ktorý sa nachádza v meste Kiustendil v rovnomennej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Pirkova veža jediným do súčasnosti zachovaným pyrgom z pôvodne niekoľkých, ktoré sa v Kiustendile nachádzali. Je významnou ukážkou architektonických a stavebných techník opevňovacieho systému stredovekého mesta Velbăžd (dnešný Kiustendil).
Názov Názov nemá žiadny špecifický význam. Je odvedený od výrazu pirg, ktorý je bulharským ekvivalentom gréckeho slova pyrgos, ktoré označuje vežu.
Lokalita Pirkova veža sa nachádza v centrálnej časti mesta Kiustendil na ulici „Kiril Conev“ (, doslova ulica Kirila Coneva) č. 4. Nachádza sa v susedstve stavieb termálnych kúpeľov antickej Pautalie, Mešity Achmeda beja a kúpeľnej budovy Čifte baňa.
Dejiny Dátum výstavby nie je presne určený. Niektorí odborníci stavbu datujú do konca 14. storočia, alebo do prvej štvrtiny 15. storočia. Toto dátum je pravdepodobné napríklad podľa profesora Jordana Ivanova, ktorý robil porovnanie kiustendilskej veže s obrannými vežami vo Vidine a predpokladá, že sú z rovnakého obdobia.
Pirkova veža na pohľadnici z roku 1908 od Josepha Oberbauera|náhľad|vľavo
Podľa iných odborných názorov bola veža postavená pravdepodobne až v priebehu 16., alebo 17. storočia. V neskoršom období bola veža stavebne upravená na sklad zbraní.
V roku 1927 bol budove udelený štatút národnej starožitnosti. V roku 1966 boli na veži vykonané reštauračné práce, v rámci ktorých boli obnovené trámy troch poschodí, podlahové úrovne a strecha. V roku 1968 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
V roku 2009 prebehli na veži rozsiahle reštauračné práce, v rámci ktorých boli zreštaurované všetky poschodia stavby.
Charakteristika Ide o stredovekú vežu, ktorej účelol bolo slúžiť ako opevnené bydlisko, pričom je jediným dochovaným bydliskom tohto typu na území mesta Kiustendil z pôvodne niekoľkých, ktoré sa v meste nachádzali.
Pohľad k veži z východu|náhľad|vľavo
Veža je vo forme prizmy (hranolu) takmer štvorcového pôdorysu s rozmermi 8,35x8,25 metra. Výška veže potom dosahuje 14,50 metra. Steny budovy sú hrubé. Na úrovni prízemia dosahujú hrúbky 1,40 metra, na úrovni prvých dvoch nadzemných poschodí 1,10 metra a na úrovni posledného poschodia 0,80 metra.
Postavená bola z neopracovaných kameňov a tehál spojených vápennou maltou. Použité tehly boli dlhé 25 centimetrov a hrubé 4 centimetre. Tehly boli pri stavbe použité predovšetkým v rohoch budovy a okolo otvorov vo fasádach. Použitý materiál bol z veľkej časti druhotného charakteru a pochádzal z komplexu blízkych antických kúpeľov.
Skladá sa z prízemia a troch nadzemných poschodí, ktoré slúžili ako obytné. Prízemie vykonávalo funkciu skladu. Miestnosti na prvých dvoch nadzemných poschodiach sú vybavené ohniskami. Ohnisko na prvom nadzemnom poschodí je kamenné a nachádza sa pri južnej stene. Okrem toho sa vo fasáde tohto poschodia nachádzajú dve strieľne. Druhé nadzemné poschodie bolo usporiadané pre dlhodobé bývanie. Aj na tomto poschodí sa nachádza ohnisko, ale aj nika v jednej z fasád, tri zvislé a dve kruhové strieľne a galéria s výklenkom, ktorý slúžil pre hygienické potreby. Tretie nadzemné poschodie zabezpečovalo kruhovú obranu. Polovica tretieho nadzemného poschodia je rozdelená na dve poloposchodia.
Vchod do budovy sa nachádza na úrovni prvého nadzemného poschodia, pričom bol dostupný prostredníctvom vysúvacieho rebríka. Nachádza sa v severnej fasáde budovy a je klenbový.
Budova plnila aj obrannú funkciu o čom svedčia úzke strieľne v múroch obytných miestností na nadzemných poschodiach.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Od roku 1927 je stavba evidovaná ako národná starožitnosť, od roku 1968 potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Stavby v Kiustendile Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Veže v Bulharsku