Vypálenie Prlova bolo represívnou nemeckou akciou proti civilným podporovateľom partizánskeho partizánskej brigády Jana Žižku, ktorú vykonali 23. apríla 1945 vo valašskej obci Prlov príslušníci nemeckého oddielu zvláštneho určenia SD ZbV 31 a protipartizánskej jednotky Josef. Upálených bolo 15 civilistov, 3 aktívni partizáni boli obesení, celkovo prišlo o život 23 osôb.
Predohra V Prlove a okolí pôsobil oddiel „Prlov“ partizánskej brigády Jana Žižku pod velením Petra Buďka. Nemeckým silám sa nedarilo v oblasti partizánov vystopovať a zlikvidovať, tak sa zamerali na ich civilných pomocníkov. 19. apríla 1945 vo valašskej pasekárskej osade Ploština obce Drnovice príslušníci nemeckého oddielu zvláštneho určenia SD ZbV 31 a protipartizánskej jednotky Josef spolu s príslušníkmi zlínskeho gestapa zastrelili alebo upálili 24 civilistov a osada bola vypálená.
Informácie o partizánskych pomocníkoch v Prlove Nemci získali z viacerých zdrojov. Mladého zajatého partizána Aloisa Oškeru donútili vyhrážkami proti jeho rodine k spolupráci. Ďalšie informácie Nemcom poskytli dvaja maďarskí dôstojníci. Tí boli partizánmi zajatí pri prepade maďarskej autokolóny pri obci Bratřejov a boli prevezení do Prlova. Potom, ako 10. apríla 1945 pri neopatrnej manipulácii s pancierovou päsťou zahynul na Ploštine veliteľ partizánskeho oddielu Ploština Nikolaj Kostin, sa maďarským dôstojníkom podarilo uniknúť a podať správy na gestape.
Ďalšie informácie priniesli dvaja príslušníci protipartizánskej jednotky Josef slovenskej národnosti, ktorí boli vyslaní do obce na prieskum vydávajúc sa za dezertérov zo slovenskej armády snažiacich sa vstúpiť k partizánom. Od miestnych obyvateľov (Marie Růsková, Oldřich Kovář) získali informácie o partizánoch.
Vypálenie Prlova 23. apríla bola obec ráno obkľúčená asi 600 Nemcami. Obyvatelia boli vyhnaní z domov a muži si museli ľahnúť do blata. Následne sa v miestnom hostinci uskutočnilo vyšetrovanie. Partizánskych pomocníkov usvedčoval bývalý partizán Alois Oškera, maďarský dôstojník a členovia jednotky Josef. Ostatní obyvatelia boli odvedení do školy v susednej obci Pozděchov. Následne boli šestnásti údajní pomocníci partizánov nahnaní do domov a v nich upálení. Tomášovi Ondráškovi sa podarilo z horiaceho ohňa uniknúť, ale aj on bol neskôr vypátraný a zabitý. Traja partizáni Tomáš Heto, Antonín Ondrášek a Leopold Štach boli odvedení na miesto prepadu maďarskej autokolóny pri Bratřejove a po mučení boli obesení na stromoch.
Zoznam obetí: + Zoznam obetí masakru v Prlove Priezvisko a meno Miesto úmrtia 1. Heto Jaroslav upálený v Prlove 2. Heto Tomáš partizán obesený v Bratřejove 3. Juraň Antonín upálený v Prlove 4. Kovář Oldřich upálený v Prlove 5. Ondrášek Antonín partizán obesený v Bratřejove 6. Ondrášek Jan upálený v Prlove 7. Ondrášek Jaroslav upálený v Prlove 8. Ondrášek Tomáš upálený v Prlove 9. Ondrášek Tomáš unikol s horiaceho domu v Prlove, neskôr vypátraný a popravený 10. Ondrášková Anna upálená v Prlove 11. Ondrášková Anežka upálená v Prlove 12. Růsek Antonín upálený v Prlove 13. Růsková Marie upálená v Prlove 14. Štach Leopold partizán obesený v Bratřejove 15. Šopová Rozina zabitá na Vařákových pasekách 2. mája 1945 16. Trlica Josef upálený v Prlove 17. Turýn Jan upálený v Prlove 18. Turýnová Anna upálená v Prlove 19. Turýn Jiří donútený k odvedeniu dobytka z vypálených udalostí a popravený 20. Vařák Josef zastrelený ešte 19. apríla na ceste medzi Bratřejovom a Pozděchovom počas akcie vypálenia Ploštiny 21. Vařák Karel zabitý na Vařákových pasekách 2. mája 1945 22. Žák Bohuslav upálený v Prlove 23. Žáková Terezie upálená v Prlove
Dohra Ešte 2. mája boli vypálené Vařákove paseky a štyria civilisti boli popravení.
V hromadnom hrobe objavenom v parku vizovického zámku sa pri povojnovej exhumácii našli okrem tela prlovského občana a partizánskeho pomocníka Jiřího Turýna aj telá zradcu Aloisa Oškeru a ďalších štyroch členov rodiny Oškerových.
Zástupca veliteľa protipartizánskej jednotky Josef Werner Tutter bol po vojne v Bratislave odsúdený (nie za zločiny v Ploštine a Prlove) na 6 rokov. Neskôr bol naverbovaný ako agent ŠtB a v roku 1954 mu bol československými úradmi umožnený odchod do Západného Nemecka. Tutterova vina vyšla najavo v roku 1962, no po zásahu ŠtB bolo trestné stíhanie prerušené.
Poznámky
Referencie
Pozri aj Vypálenie Ploštiny
Iné projekty
Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny Kategória:Dejiny Česka