náhľad|273x273bod|Viačeslav Michajlovič Molotov a Jósuke Macuoka počas oficiálneho podpisu Sovietsko-japonského paktu o neútočení.

Sovietsko-japonský pakt o neútočení bola diplomatická zmluva, ku ktorej oficiálnemu podpisu došlo dňa 13. apríla roku 1941 medzi japonskou diplomaciou na jednej strane a sovietskou na strane druhej v Moskve. Minister zahraničných vecí Japonského cisárstva menom Jósuke Macuoka, vyjadril, paradoxne, napriek Paktu proti Kominterne ideovú spriaznenosť sovietskeho komunizmu s japonským systémom vlády, ktorý označil za „morálny komunizmus“, pričom v tejto myšlienke videl prirodzené spojenectvo proti Anglosasom a ich politickému individualizmu. Išlo o zmluvu o neutralite, prostredníctvom ktorej Sovietsky zväz uznal existenciu Madžukua ako bábkového štátu vytvoreného Japonským cisárstvom v Číne. Japonské cisárstvo, naopak, oficiálne uznalo celistvosť Mongolskej ľudovej republiky.

Stalinove obavy z nemeckej expanzie Bližšie informácie v hlavnom článku: Pakt Ribbentrop-Molotov

Začiatkom roku 1941 boli poprední predstavitelia japonskej politiky vrátane cisára Hirohita značne prekvapení vojnovou expanziou Tretej ríše na území západnej Európy. Ich pozornosť sa zameriavala na sovietsko-nemecké vzťahy. Sovietsky zväz a Nacistické Nemecko boli diplomaticky spojené Paktom Ribbentrop-Molotov zo dňa 23. augusta roku 1939 v Moskve. Pripravovali sa teda na ďalšie delenie európskeho svetadielu. V zahraničnopolitických vzťahoch sa však začali medzi obidvoma veľmocami prejavovať značné problémy.

Adolf Hitler ako vodca Tretej ríše pripravoval v tajnosti vojenský útok proti svojmu vlastnému spojencovi. Stalin si uvedomil, že práve Hitler začal zhromažďovať armády v blízkosti západnej hranice Sovietskeho zväzu. Nepovažoval však nebezpečenstvo vpádu nemeckých armád za bezprostredné. Rozmýšľal o rýchlom triumfe nemeckej armády na západe a v prostredí Balkánskeho polostrova. Zároveň uvažoval o celkovom zhoršení sovietsko-nemeckých vzťahov. Pociťoval nutnosť zabezpečiť sovietske hranice na Ďalekom východe a rovnako si uvedomoval, že je potrebné zvrátiť akékoľvek ďalšie posilnenie nemecko-japonského spojenectva, ktoré by bolo vykonané na úkor Sovietskeho zväzu.

Zistil, že sa mohol vyvarovať desivej myšlienky o bojoch na dvoch frontoch. Rozhodol sa teda tak, že zareaguje na novú iniciatívu kabinetu Fumimara Konoeho, pričom ten ponúkol uzavretie vzájomnej zmluvy.

Sám Stalin, ktorému išlo o odvrátenie pozornosti Japonska od sovietskeho Ďalekého východu k sfére angloamerických záujmov, teda k juhovýchodnej Ázii a južnému Pacifiku, vyjadril súhlas s uzavretím paktu o vzájomnej neutralite výmenou za sľub, že Japonsko odstúpi od uhoľných a ropných koncesií v oblasti severného Sachalinu.

Diplomat Macuoka na ceste po Európe Dňa 11. februára roku 1941 oznámil japonský minister zahraničných vecí menom Jósuke Macuoka sovietskemu veľvyslancovi Smetaninovi v Tokiu to, že má záujem prísť do Moskvy a Berlína. Dal jasne najavo, že jeho cieľom je stretnúť sa s čelnými predstaviteľmi sovietskej vlády. Macuoka zároveň vyslovil to, že by Japonsko chcelo, aby pred úvodom rokovaní o politickej zmluve by boli uzavreté sovietsko-japonské zmluvy o obchode a rybolove.

Dňa 23. marca roku 1941 dorazil Macuoka do Moskvy. Deň po svojom príchode dal vedieť ľudovému komisariátu zahraničných vecí o tom, že po návrate z Berlína a Ríma by chcel začať rokovania o zlepšení sovietsko-japonských vzťahov.

Dňa 26. marca roku 1941 prišiel minister zahraničných vecí do Berlína. Tam viedol politické rozhovory s Hitlerom ako ríšskym vodcom (führerom) a Joachimom von Ribbentropom ako ministrom zahraničných vecí Nacistického Nemecka. Obidvoch čelných nacistických politikov informoval svojich o rokovaniach v Moskve. Vyhlásil, že „Japonsko bude vždy lojálnym spojencom Nemecka“.

Dňa 7. apríla roku 1941 sa Macuoka znovu objavil v Moskve. Keď dorazil do Kremľa, začal rokovania so sovietskou diplomaciou. Predložil požiadavku o predaji severného Sachalinu pre Japonsko. Dodal, že Japonsko v tom prípade nahradí platnosť Pekinskej konvencie inými dohodami a že sa vzdá niektorých svojich „rybolovných práv“. Odmietal ustúpiť od zrušenia japonských koncesií na severe ostrova Sachalin. Tesne pred odchodom z Moskvy však v poslednej chvíli nakoniec ustúpil sovietskej diplomacii.

Oficiálne schválenie paktu Napokon dňa 13. apríla roku 1941 bol oficiálne uzavretý pakt o neútočení medzi sovietskou diplomaciou, prezentovanou Viačeslavom Michajlovičom Molotovom ako ministrom zahraničných vecí Sovietskeho zväzu na jednej strane a Jósuke Macuokom ako ministrom zahraničných vecí Japonského cisárstva na strane druhej.

Článok I zaväzoval obidve zúčastnené strany „udržiavať obojstranné mierové a priateľské vzťahy a ctiť si územnú integritu a nedotknuteľnosť druhého zmluvného partnera.“

Článok II stanovoval zmluvným stranám to, že „v prípade, že jeden zo zmluvných partnerov bude objektom vojnových akcií jednej alebo niekoľkých tretích mocností, zachová druhý zmluvný partner po celý čas trvania konfliktu neutralitu.“

Článok III deklaroval platnosť paktu na päť rokov a počítal s možnosťou jeho automatického predĺženia. Pri podpisovaní samotnej zmluvy si obidve diplomatické strany vymenili listy, v ktorých Japonské cisárstvo vyhlásilo to, že do šiestich mesiacov zruší svoje koncesie na severnom Sachaline.

náhľad|Sovietsko-japonský pakt o neútočení.

Konečný dôsledok Podpis sovietsko-japonského paktu o neutralite zvyšoval bezpečnosť ďalekovýchodných hraníc Sovietskeho zväzu práve v čase narastajúceho vojnového nebezpečenstva, ktoré hrozilo zo strany Nacistického Nemecka. Pakt prispel takisto k udržaniu mierového stavu na území Ďalekého východu.

Nový útok Bližšie informácie v hlavnom článku: Operácia Barbarossa

Politický vzťah medzi nemeckou a sovietskou zahraničnou diplomaciou sa však náhle zmenil dňa 22. júna roku 1941, keď sa začala vojenská operácia s krycím názvom Barbarossa, pričom išlo o ozbrojený útok nemeckých armád proti Sovietskemu zväzu. Po krátkom čase, presnejšie dňa 2. júla roku 1941, riešila túto udalosť politická porada najvyšších japonských štátnych a vojenských predstaviteľov v prítomnosti samotného cisára. Všetci sa v ten deň zhodli na tom, že ak by sa vojna medzi Nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom vyvíjala priaznivou cestou, využilo by Japonské cisárstvo definitívne vyriešenie severného problému a upevnilo by svoje severné hranice. Znamenalo by to teda vojenský útok japonskej armády proti sovietskemu územiu na Ďalekom východe. Japonské cisárstvo očakávalo na bojovom poli doslova bleskovú porážku sovietskej armády. V prvých mesiacoch vojenskej operácie Barbarossa sa však ukázalo, že Nacistické Nemecko nebolo schopné prinútiť sovietsku diplomaciu ku kapitulácii. Japonské armády sa teda obrátili pre agresívnu expanziu nie na východ ale smerom na juh a to do oblasti juhovýchodnej Ázie.

Referencie

Literatúra SEMEN, Aleksandrovič Gonionskij et al. (1979). Dějiny diplomacie (1939 - 1945). Praha: Nakladatelství Svoboda. MORAVCOVÁ, Dagmar et al., (1994). Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. ISBN 80-85241-70-6. VASILJEVOVÁ, Zdeňka, (1986). Dějiny Japonska. Praha: Nakladatelství Svoboda.

Pozri aj Pekinská konvencia Pakt proti Kominterne Os Berlín-Rím-Tokio Pakt Ribbentrop-Molotov Operácia Barbarossa Sovietsko-japonská vojna Sovietska invázia do Mandžukua

Iné projekty

Zdroj BIX P., HERBERT, (2002). Hirohito a vznik moderního Japonska. Praha: BB - art, 2002. ISBN 80-7257-712-3.

Kategória:Politika druhej svetovej vojny Kategória:Medzinárodné zmluvy Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu Kategória:Dejiny Japonska Kategória:13. apríl Kategória:1941