Ferdinand Hummer (, pseudonym Esztergályi; * 19. január 1856, Horné Strháre – † 21. apríl 1910, Budapešť) bol uhorský historik, pedagóg a publicista slovenského pôvodu. Zaoberal sa najmä cirkevnými dejinami raného stredoveku a predmaďarským osídlením Karpatskej kotliny.
Životopis Narodil sa v obci Horné Strháre (vtedajší úradný názov Felsőesztergály) v Novohradskej župe. Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziách v Banskej Štiavnici, Váci a Ostrihome. Následne pokračoval v štúdiu na univerzite v Budapešti (dnes Univerzita Loránda Eötvösa), kde popri klasickej filológii študoval odbor história – geografia. V roku 1878 tu získal diplom stredoškolského profesora.
Svoju pedagogickú kariéru začal v rokoch 1877 – 1879 na hlavnom gymnáziu v Veľkom Bečkereku (dnes Srbsko). V rokoch 1879 – 1882 pôsobil na cvičnom gymnáziu v Budapešti a následne v rokoch 1882 – 1886 ako riadny profesor na katolíckom hlavnom gymnáziu v V. budapeštianskom obvode (dnes Berzsenyi Dániel Gimnázium). V roku 1886 zanechal učiteľské povolanie a až do roku 1899 zastával prestížnu funkciu tajomníka významného katolíckeho nakladateľstva Spolok svätého Štefana (Szent István Társulat). Za svoje náboženské a literárne zásluhy bol v roku 1898 ocenený Rytierskym krížom Radu svätého Gregora. Zomrel v roku 1910 v Budapešti.
Vedecká a publicistická činnosť Vo svojom historickom výskume sa primárne zameriaval na ranostredoveké dejiny Uhorska, staré uhorské dejiny a cirkevnú históriu. Osobitnú pozornosť venoval kresťanstvu a slovanskému osídleniu na území dnešného Maďarska a Slovenska v období pred príchodom staromaďarských kmeňov koncom 9. storočia. Napísal komplexnú monografiu o kolíske a osídlení maďarského národa (A magyar nemzet bölcsőkora és honfoglalása), tá však zostala iba v rukopise.
Popri vedeckej práci bol činným publicistom. Svoje štúdie publikoval v prestížnom časopise Katholikus Szemle. V rokoch 1879 – 1889 patril k stálym spolupracovníkom periodika Hölgyek Lapja. Dlhé roky prispieval publicistickými črtami a fejtónmi do celoštátnych novín Pesti Hírlap (v obdobiach 1880 – 1889 a 1894 – 1895), pričom z nostalgie k svojmu rodisku používal literárny pseudonym Esztergályi.
Dielo 1894 – A kereszténység nyomai Magyarország mai területén a honfoglalás előtt (Stopy kresťanstva na dnešnom území Uhorska pred príchodom Maďarov). Budapešť. 1894 – Tanulmányok a humanismus korából (Štúdie z obdobia humanizmu). Budapešť. 1895 – A szláv kereszténység hazánk mai területén a honfoglalás előtt (Slovanské kresťanstvo na dnešnom území našej vlasti pred príchodom Maďarov). 1. a 2. diel. Budapešť (vyšlo v Katholikus Szemle). 1896 – A Szent István Társulat rövid története (Stručné dejiny Spolku svätého Štefana). Budapešť. 1896 – A középkor krónikásai (Kronikári stredoveku). Vyšlo v novinách Alkotmány. 1897 – A szentlélekről elnevezett dienesmonostori prépostság (Prepoštstvo svätého Ducha v Dienesmonostore). Budapešť.
Referencie
Literatúra Budapesti Hírlap ; Az Ujság (nekrológy z 22. apríla 1910) Népnevelés (1910) BOROVSZKY, Samu (ed.). Nógrád vármegye (Novohradská župa), 1911.
Kategória:Uhorskí historici Kategória:Uhorskí pedagógovia Kategória:Uhorskí spisovatelia Kategória:Osobnosti z Horných Strhár