JUDr. Jaroslav Pospíšil (* 15. máj 1941 Jankovice) je český právnik a spisovateľ, ktorý je známy najmä svojimi dielami z oblasti literatúry faktu, ktoré sa zaoberajú obdobím nacistickej a komunistickej totality na strednej Morave. Trikrát mu bola udelená Cena Egona Erwina Kischa, ktorá je v žánri literatúry faktu udeľovaná. Do povedomia verejnosti vstúpil tiež jeho dlhý súdny spor s vdovou po Antonínovi Slabíkovi, ktorá ho žalovala pre ohováranie spočívajúce v tvrdení z knihy „Hyeny v akcii“, že Slabík bol agent provokatér ŠtB, kvôli ktorému boli zatýkaní a popravovaní ľudia. V roku 2007 bola žaloba definitívne odmietnutá Vrchným súdom v Olomouci, pretože podľa súdu „pán Pospíšil k úsudkom, ku ktorým došiel na základe skúmania historických materiálov, dospel správne.“
Životopis Jaroslav Pospíšil od piatich rokov vyrastal bez rodičov. Vyučil sa strojným zámočníkom. Po maturite vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity. Ako právnik pôsobil v Třineckých železiarňach a v spoločnostiach PAL Kroměříž, Vodovody a kanalizace Kroměříž, ČSAO Holešov.
Ako predseda občianskeho výboru na sídlisku Oskol v Kroměříži sa začal venovať literatúre faktu. Sústreďoval sa na obdobie druhej svetovej vojny a komunistického režimu a zločiny s nimi spojené (napr. provokačné akcie Štátnej bezpečnosti). Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.
V knihe „Hyeny“ sa Pospíšil venuje problematike partizánskeho hnutia v okolí Zlína, pričom rozporuje komunistickú adoráciu partizánov, opisuje ich konanie prinášajúce utrpenie civilnému obyvateľstvu a za tragédiu vo vypálenej Ploštine činí zodpovedné iné osoby ako tvrdili oficiálne zdroje. V nadväzujúcej knihe „Hyeny v akci“ opisuje protikomunistický odboj, pričom označuje Antonína Slabíka, organizátora protikomunistickej skupiny „Svetlana“ za komunistického agenta provokatéra. Za obe knihy získal Pospíšil cenu Egona Erwina Kischa (Hyeny 1997, Hyeny v akci 2003), ale zároveň bol žalovaný pozostalými.
Vrchný súd v rozsudku z 31. októbra 2007 (č.j. 1Co 204/2006-349) konštatoval, že Jaroslav Pospíšil „mal dostatok či už priamych dôkazov alebo aspoň indícií k svojim tvrdeniam a úsudkom o tom, že Antonín Slabík bol po vojne horlivým komunistom, veľmi aktívne sa zasadzoval o vznik skupín Světlana, pričom z jeho doterajšieho pôsobenia, či už počas druhej svetovej vojny, alebo po vojne, aj zo spôsobu zakladania a organizovania činnosti skupín Světlana, je úplne oprávnený záver, že Antonín Slabík konal ako agent-provokatér. [...] V dôsledku jeho ľahkomyseľného a nebezpečného počínania skončilo mnoho ľudí na šibenici po odsúdení na trest smrti, dával impulz k založeniu ilegálnych skupín, členovia skupín vo veľmi krátkom čase boli zatýkaní a dokonca od roku 1950 je už doložená jeho spolupráca s ŠtB.“
Pozostalí po partizánovi Oldřichovi Fischmaistrovi žalovali Jaroslava Pospíšila pre nepravdivé obvinenia z podielu svojho predka na smrti Jana Masaryka. Strany sporu nakoniec spolu uzavreli zmier.
Dielo
. Kniha zachytáva najmä obdobie 19381948; vydané 5×, naposledy v roku 2002, cena Egona Erwina Kischa 1997
. Kniha zachytáva najmä obdobie 19481953, cena Egona Erwina Kischa 2003
, cena Egona Erwina Kischa 2009
, hlavná cena Egona Erwina Kischa 2016, cena Jaroslava Golla udeľovaná mestom Chlumec nad Cidlinou, Klubom autorov literatúry faktu a Univerzitou Karlovou, Fakultou sociálnych vied
Referencie
Zdroje
Kategória:Českí spisovatelia Kategória:Českí právnici