SS. Th. Dr. Karol Salbek alebo Salbeck (; *17. november 1725, Galați†15. jún 1787, Levoča) bol prvý spišský diecézny biskup po zriadení Spišského biskupstva v roku 1776.
Život Karol Salbek pochádzal zo zemianskeho rodu zo Sedmohradska, v ktorej sa výrazne presadzovala duchovná a intelektuálna tradícia. Jeho bratia František (17031770) a Michal (17091758) boli členmi jezuitského rádu a patrili k významným náboženským spisovateľom 18. storočia. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Kluži, Odorheiu Secuiesc a Trnave. Teologické vzdelanie získal na Nemecko‑uhorskom kolégiu v Ríme, kde roku 1747 dosiahol doktorát z teológie. Po návrate do Uhorska pôsobil ako sekretár arcibiskupa Františka Klobušického v Sedmohradsku (do roku 1748), Záhrebe (17481751) a Kalosci (od roku 1751). V tom istom roku bol vymenovaný za kaločského kanonika a bratislavského prepošta, v roku 1755 sa stal veľprepoštom v Szombathelyi a v roku 1757 veľprepoštom vo Vacove. V roku 1759 prijal biskupskú vysviacku ako titulárny biskup nemesínsky a súčasne bol ustanovený za pomocného biskupa a generálneho vikára vo Vacove. Súčasne bol sufragánom kardinála Krištofa Bartolomeja Antona Migazziho. V roku 1776 ho Mária Terézia za jeho zásluhy vyznamenala malým krížom Kráľovského uhorského rádu svätého Štefana.
Dňa 15. januára 1776 ho cisárovná Mária Terézia vymenovala za prvého spišského biskupa novozriadeného Spišského biskupstva. Pápež Pius VI. jeho menovanie potvrdil 16. septembra 1776. Po nástupe do úradu zorganizoval správu novozriadenej diecézy, vykonal kanonickú vizitáciu farností na Orave a Liptove a založil 40 nových farností. Založil Bratstvo Sviatosti Oltárnej a večitú poklonu. Okolo roku 1787 dosiahol opätovné pričlenenie farností zálohovaných spišských miest, dovtedy podriadených Tarnovskému biskupstvu, k Spišskému biskupstvu. Vyjednával so Svätým stolcom a cisárom Jozefom II. o prinavrátení Ľubovnianskeho dekanátu z Tarnovského biskupstva Spišskému biskupstvu, čo sa uskutočnilo po jeho smrti. Zároveň zabezpečil prevedenie gréckokatolíckych farností do jurisdikcie Mukačevského gréckokatolíckeho biskupstva.
Karol Salbek venoval značnú pozornosť stavebnému rozvoju Spišského biskupstva. Zabezpečil opravu Katedrály svätého Martina a rozšíril biskupskú rezidenciu v Spišskej Kapitule. V rámci prestavieb dal zbúrať románsku rotundu svätého Ondreja a románsku procesiovú kaplnku Blahoslavene Panny Márie, ktorej patrocínium bolo neskôr zmenené na svätého Valentína; obe stavby sa nachádzali v bezprostrednom susedstve katedrály. Kaštieľ v Spišskom Štiavniku prestaval na letné sídlo spišských biskupov a vo Vikartovciach dal postaviť kostol v klasicistickom štýle a školu. V roku 1780 zriadil z bývalej jezuitskej rezidencie kňazský dom určený pre bohoslovcov, ktorí mali na Spiš prísť z Budína. Zámer rozšíriť objekt o diecézny kňazský seminár sa však neuskutočnil v dôsledku reforiem cisára Jozefa II., ktorými boli zrušené diecézne semináre a nahradené generálnymi seminármi.
Zomrel 15. júna 1787 na infarkt počas inštalácie spišského župana Františka Sentivániho v Levoči. Dňa 17. júna 1787 bol provizórne pochovaný v krypte Čákiovcov pod Kaplnkou Zápoľských v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule. Slávnostnú pohrebnú omšu celebroval 26. júna 1787 rožňavský biskup Anton Andráši a kázeň mal kanonik Ján Molnár, ktorý v čase sedisvakancie bol zvolený za kapitulného vikára.
Dielo Sermo sacer ... habitus Jaurini die XV. Aug. 1774. in alteris sacerdotii soleniis exc., ill, ac. rev. dni Francisci e com. Zichy de Vásonkő episcopi Jaurinensi
Poznámky
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Externé odkazy Dominikánsky knižný inštitút
Kategória:Biskupi Spišskej diecézy do roku 1918 Kategória:Biskupi Spišskej diecézy Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu Kategória:Uhorskí šľachtici