Felicián Jozef Môcikvlastným memom Jozef Môcik, známy aj ako Felicián Moczik, Felician Mócik, Felicián Môczik, József Móczik, Páter Felicián, Felizian Josef Moczik, Felicián Jozef Mocik, Felicián József Móczik, Felic Josephus Móczik či Felicianus Josephus Móczik (* 9. september 1861, Banská Štiavnica† 18. august 1917, Bratislava) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, františkán, zbormajster, hudobný skladateľ, organista a maliar.
Život Narodil sa v Banskej Štiavnici v rodine baníka Františka Môcika a Terézie rodenej Pasteríkovej/Pastiríkovej. Mal jedného súrodenca.
Najprv sa učil za stolára, potom študoval teológiu. V 90. rokoch 19. storočia študoval na konzervatóriu a výtvarnej akadémii v Budapešti. Jeho nadanie v hudbe a maľbe sa prejavilo už počas jeho detstva.
V roku 1883 vstúpil do rehole františkánov a prijal rehoľné meno Felicián. 22. júla 1893 bol vysvätený za kňaza. V roku 1896, po sprísnení rehoľného poriadku, vystúpil z rehole. Potom pôsobil ako svetský kňaz v kostole uršulínok.
Bol kantorom vo františkánskom kostole v Bratislave, v Malackách, a v rokoch 18931900 v Budapešti, tu získal základy maliarskeho vzdelania. Bol konzistórnym radcom ostrihomského arcibiskupstva.
Bol vychovávateľom a učiteľom hudby a výtvarného umenia detí arcivojvodu Fridricha Rakúsko-tešínskeho, po ich maturite bol dvorným kaplánom.
Umelecká činnosť Medzi jeho mecenášov patrili arcivojvoda Fridrich a jeho manželka Izabela z Croy, szombathelyský biskup gróf János Mikes a biskup z Alby Iulie gróf Gusztáv Károly Majláth.
Hudba Hrať na organ sa naučil v Bratislave, v kostole františkánov.
V roku 1905 založil a do roku 1917 viedol 2530-členný chlapčenský zbor. Zbor vystupoval v celom Uhorsku ale aj v zahraničí (Francúzsko, Taliansko). V Bratislave zbor spieval predovšetkým v bývalom Župnom dome, v jezuistkom kostole Najsvätejšieho spasiteľa, v kostole svätej Alžbety, v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca a výnimočne aj v dóme svätého Martina. Ako najuznávanejší zbor v Uhorsku konkuroval uznávanému zboru Wiener Sängerknaben a vystupoval v Budapešti v bazilike svätého Štefana pred posledným kráľovským manželským párom. V roku 1912 bol zbor vyslaný do Lúrd, pri príležitosti vysviacky miestnej kalvárie. Zbor vystúpil aj v bazilike svätého Petra pred pápežom Piom X. Pápež sa vyjadril pochvalne o spevákoch a ich výkon označil za lepší od Zboru Sixtínskej kaplnky.
Na programe mal popri svojich dielach duchovné a svetské piesne, úpravy ľudových piesní a skladby skladateľov Jacoba Handla-Gallusa, Wolfganga Amadea Mozarta, Franza Liszta,, Gejzu Zičiho, Johana Severina Svendsena a iných. Mnohé skladby z repertoáru sa nachádzajú na chóre jezuitského kostola v Bratislave medzi notovými materiálmi speváckeho zboru Chorus Salvatoris. Cez prvú svetovú vojnu absolvoval zbor početné vystúpenia v prospech Červeného kríža v náhradných vojenských nemocniciach či pozostalých po mŕtvych vojakoch.
Spomedzi jeho žiakov sa preslávili Franz Schmidt, Štefan Németh-Šamorínsky, Mikuláš Pongrácz a František Babušek. Niektoré jeho skladby boli uverejnené v zborníku Vendelína Jozefa Kučeru Nová harmonia I. Sborové piesne (Malacky 1937).
Maliarstvo Ako maliar sa venoval najmä krajinárstvu v barbizonskom štýle Ladislava Medňanského a náboženským témam. Bol predstaviteľom hornouhorského plenérizmu. Jeho obrazy sú majetkom Slovenskej národnej galérie a Galérie mesta Bratislavy.
Smrť náhľad|Hrob Feliciána Jozefa Môcika na Ondrejskom cintoríne 16. augusta 1917 Feliciána Môcika pred dverami uršulínskeho kostola napadol a bodol dýkou do brušnej dutiny organár Anton Schönhofer. Pravdepodobne trpel duševnou chorobou. Anton Schönhofer a Felicián Môcik mali medzi sebou dlhoročné spory. Jedným z nich bolo, že mu páter Felicián nechcel dať dobrozdanie na organ, ktorý zhotovil pre kostol svätej Alžbety. Ku skutku sa priznal a bol prevezený do budapeštianskej väzenskej nemocnice.
Najprv sa dostal do nemocnice milosrdných bratov, kde ho ošetril Benedikt Mihálik a odtiaľ bol prevezený do štátnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici, kde ho operoval tím doktora Ľudovíta Bakaya.
Zomrel 18. augusta 1917. Pochovaný bol 21. augusta 1917 na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Pohreb celebroval František Kopernický za asistencie Alexandra Schnitzlera a Alexandra Sághyho. Pohrebu sa zúčastnilo mimoriadne veľa ľudí, medzi nimi aj arcivojvodkyňa Izabela z Croy, bratislavský župan Juraj Smrečáni, mešťanosta Teodor Brolly, vicemešťanosta Theodor Kumlik a hlavný mestský lekár Dr. Béla (Vojtech) Tauscher.
Pamiatky Autorom bronzového medailónu a portrétu ženskej hlavy na jeho náhrobku je Robert Kühmayer. Jeho náhrobok je pamiatkovým objektom. V kostole uršulínok sa nachádza epitaf z roku 1923 od Alojza Rigeleho. Vytesaný bol z úlomku mramoru zo zničeného pamätníka Márie Terézie. Epitaf bol odhalený 6. mája 1923.
Galéria
Poznámky
Referencie
Iné projekty
Kategória:Osobnosti z Banskej Štiavnice Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi Kategória:Slovenskí františkáni Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia Kategória:Slovenskí organisti Kategória:Slovenskí zbormajstri Kategória:Slovenskí maliari Kategória:Slovenskí krajinári Kategória:Obete vrážd Kategória:Pochovaní na Ondrejskom cintoríne