Hlas (československých) biskupov a ordinárov v hodine veľkej skúšky () bol pastiersky list vydaný českými a slovenskými katolíckymi biskupmi 15. júna 1949 v reakcii na vznik schizmatickej, komunistami podporovanej, Katolíckej akcie a zvýšený nátlak režimu na Katolícku cirkev. List sa mal 19. júna 1949 čítať vo všetkých kostoloch v Československu. Štátna moc ovládaná KSČ sa čítaniu snažila zabrániť a bezpečnostné orgány rozposlané listy skonfiškovali. Po vydaní listu sa v krajine začalo otvorené obmedzovanie slobody vierovyznania, perzekúcie a prenasledovanie Cirkvi.
Historické pozadie Vzťahy Katolíckej cirkvi a komunizmu, respektíve do istej miery už aj predkomunistických predstaviteľov štátu, boli v Československu problematické. Cirkvi sa dotkla napríklad pozemková reforma z roku 1947 a na Slovensku existovalo niekoľko otázok spojených s pôsobením katolíckych predstaviteľov počas druhej svetovej vojny (okrem ľudáckej otázky napríklad údajné protištátne spiknutie okolo jezuitu Tomislava Kolakoviča). Situácia sa však výrazne zhoršila po februárovom komunistickom prevrate v roku 1948. Komunistická strana sa pokúsila Katolícku cirkev ako svojho ideového oponenta zlikvidovať alebo aspoň ovládnuť.
Jedným z prvých krokov nového režimu bolo výrazné obmedzenie vplyvu a relevancie Svätej Stolice v Československu. Následné rokovania medzi štátom sa preto konali už iba s predstaviteľmi cirkvi v štáte a boli sprevádzané značným úsilím o delegitimizovať a démonizovať Cirkev. Napriek snahám o zmierlivé vzťahy (po zvolení Klementa Gottwalda prezidentom sa napríklad uskutočnilo slávnostné Te Deum), biskupi odmietli komunistickú vládu legitimizovať, zložiť jej sľub lojality a podriadiť sa jej rozhodnutiam. Štát reagoval štvavou kampaňou. Biskupi v memorande z januára 1949 žiadali, aby režim upustil od útokov proti Cirkvi a kresťanstvu a zastavil hanobiace kampane v tlači. Definitívny koniec v rokovaniach však prinieslo až odhalenie odpočúvacích zariadení na porade biskupov v Starom Smokovci v dňoch 22. až 23. marca 1949. Na zasadnutí 25. apríla 1949 následne vedenie strany rozhodlo, že podriadenie Katolíckej cirkvi má byť dosiahnuté nie dohodou, ale bojom a vytvorením národnej cirkvi.
10. júna 1949 vznikla pod taktovkou Komunistickej strany tzv. Katolícka akcia, „hnutie pokrokových katolíkov“, ktoré sa malo stať hlavným partnerom štátu v rokovaniach. Hoci malo ísť pôvodne o hnutie vedené pokrokovými kňazmi, nakoniec boli do vedenia dosadení len laici. Názov bol zvolený podľa rovnomenného legitímneho cirkevného hnutia, takže sa k iniciatíve pod mylným dojmom pridalo spočiatku vyše 1500 duchovných. V reakcii na vznik akcie prišiel najprv list katolíckych biskupov a ordinárov a následne aj exkomunikácia členov akcie Svätou Stolicou. Väčšina duchovných následne svoj súhlas odvolala. Samotná Katolícka akcia následne v roku 1951 zanikla.
Obsah listu V liste boli stanovené podmienky, za ktorých bola cirkev ochotný rokovať so štátom o dohode: uznanie kresťanského svetonáhľadu vo výchove a verejnom živote, uznanie duchovnej právomoci pápeža, odvolanie opatrení proti náboženskej slobode, zastavenie vydávania bulletinu Vestník katolíckeho duchovenstva, odvolanie výnosu ministerstva školstva o obmedzení slobody zhromažďovať sa, zrušenie zákazu exercií a iných náboženských úkonov a nakoniec, zastavenie vládnej podpory pre Nepravú katolícku akciu a ukončenie nátlakových akcií na veriacich, aby sa k nej pridali.
Čítanie listu Komunistický režim sa o liste dozvedel a jeho čítaniu v kostoloch na sviatok Božieho tela (19. júna 1949) sa pokúsil zabrániť. Kňazom bolo prísne zakázané list prečítať a hrozilo im dokonca aj súdne stíhanie. Arcibiskup a kardinál Josef Beran bol v Katedrále svätého Víta slovne napádaný provokatérmi z radov bezpečnostných zložiek a členov ľudových milícií. Skutočným veriacim bol naopak bránený vstup do katedrály. Kardinál bol následne internovaný a v zajatí strávil štrnásť rokov. V prísnej izolácii sa ocitli aj ďalší cirkevní hodnostári.
Referencie
Kategória:Prenasledovanie cirkví v Česko-Slovensku Kategória:Vzniklo v 1949