Platón Epifanes (, * ? – † asi 137 pred Kr.) bol grécko-baktrijský kráľ, ktorý vládol veľmi krátko v 2. storočí pred Kr. Jeho existencia je dodnes známa výhradne z veľmi nízkeho počtu nájdených mincí. Jeho prídomok Epifanes znamená v gréčtine „Bohom vyjavený“ alebo „zjavený boh“.

Datovanie a historický kontext Historické zaradenie Platóna bolo dlho predmetom vedeckých debát. Umelecký štýl jeho mincí vykazuje mimoriadnu podobnosť s razbami Eukratida I. Veľkého (vládol cca 170 – 165 pred Kr.). Portrét panovníka s prilbou je natoľko vernou kópiou Eukratidovej druhej série mincí, že črty tváre oboch kráľov sú takmer identické. Keďže Platón je zobrazený ako muž v strednom veku, poprední historici sa prikláňajú k názoru, že bol Eukratidovým bratom.

Staršia teória: Staršia historiografia z prvej polovice 20. storočia interpretovala nápisy na minciach (známych z nálezov v Turkestane z roku 1913) ako datovanie podľa seleukovskej éry, čo jeho vládu kládlo fixne do roku 166 alebo 165 pred Kr. Moderný výskum: Súčasné numizmatické analýzy preukázali, že monogramy (skratky MZ a MN) na minciach predstavujú datovanie podľa tzv. javanskej éry (iónskej éry). Podľa výskumov nemeckého indológa Harryho Falka táto éra začala v roku 174 pred Kr. Rok 47 (MZ) a 48 (MN) tejto éry tak presne zodpovedá rokom 138 pred Kr. a 137 pred Kr. Platón teda vládol až po Eukratidovej smrti ako rival alebo predchodca Eukratida II. či Héliokla I. v čase, kedy sa ríša zmietala v občianskej vojne. Absencia v Ai-Khanoum: Tomuto neskoršiemu datovaniu zodpovedá aj fakt, že v ruinách helenistického mesta Ai-Khanoum sa nenašla ani jedna Platónova minca. Popredný numizmatik Osmund Bopearachchi poukazuje na to, že mesto bolo zničené kočovníkmi na konci vlády Eukratida I., čo dokazuje, že Platón musel pôsobiť až po tejto katastrofe (približne v rokoch 145 – 137 pred Kr.), pravdepodobne v južnej Baktrii alebo v oblasti Paropanisadai. Teória o občianskej vojne: Švédsky numizmatik Jens Jakobsson prišiel s hypotézou, podľa ktorej Platón nebol len bezvýznamným lokálnym vládcom, ale plnohodnotným kráľom, ktorý razil mince priamo v centrálnej kráľovskej mincovni. Podľa tejto teórie sa Platón po násilnej smrti Eukratida I. aktívne zapojil do následnej občianskej vojny o baktrijský trón ako priamy rival a protikráľ Héliokla I. a Eukratida II., pričom jeho náhly koniec odzrkadľuje rýchly mocenský kolaps celej gréckej správy v regióne.

Charakter vlády a legitimita Extrémna vzácnosť jeho mincí (pôvodne bol známy len jediný exemplár) naznačuje, že Platónova vláda bola veľmi krátkodobá a územne značne obmedzená. Z jeho razieb sú známe výhradne strieborné tetradrachmy – mince vysokej hodnoty používané na vyplácanie žoldu armáde. Extrémna vzácnosť jeho mincí (pôvodne bol známy len jediný exemplár) naznačuje, že Platónova vláda bola veľmi krátkodobá a územne značne obmedzená. Keďže sa nenašli žiadne drobné medené alebo bronzové mince, znamená to, že Platón neovládal žiadne veľké mesto, kde by sa bežné drobné peniaze razili. Jeho moc sa tak opierala výhradne o armádu.

Historik W. W. Tarn poukázal na to, že meno Platón (mimo slávneho filozofa) bolo v gréckom svete bežné, no u macedónskeho kráľa seleukovského pôvodu je netypické a mohlo byť prijaté účelovo. Prijatie prídomku Epifanes („Bohom vyjavený“), ktorý predtým používal napríklad seleukovský panovník Antiochos IV. Epifanes, svedčí o jeho mimoriadnej osobnej ambícii a nároku na vlastnú božskosť. Keďže na reverz mincí umiestnil slnečného boha Hélia, historici predpokladajú, že sa sám štylizoval do pozície tohto slnečného božstva. Výber Hélia mohol byť zároveň symbolickým odkazom na meno Eukratidovho a Platónovho otca, ktorý sa volal Héliokles.

Umelecký vplyv a helenistický odkaz Platónove mince majú obrovský význam pre dejiny umenia, pretože predstavujú dôležitý uzlový bod, cez ktorý sa grécke umelecké motívy pretransformovali do orientálneho a indického prostredia.

Vyobrazenie slnečného boha Hélia riadiaceho štvorzáprah (kvadrigu) nadväzovalo na klasické grécke umenie (napr. Aténsky Parthenón alebo staršie razby Andragora). Platónova minca slúži ako chýbajúci článok potvrdzujúci teóriu profesora Ernsta Herzfelda, že tento špecifický motív prešiel z gréckej Baktrie priamo do indického umenia. Prejavilo sa to na slávnom reliéfe boha Súrju na pilieri v Bódhgaja (obdobie dynastie Šungovcov), kde indický boh slnka riadi kvadrigu zjavne skopírovanú podľa gréckeho helenistického vzoru. Tento motív neskôr pokračoval v parthskom umení, v umení gandhárskeho typu a objavil sa aj na slávnej klenbe nad obriou sochou Budhu v Bámjáne.

Mincovníctvo Mince vykazujú seleukovské technické prvky, vrátane špecifického perlovcového okraja striedajúceho perličky a valčeky. Z hľadiska dizajnu sa zachovali dva hlavné typy Platónových tetradrachiem: Verzia s diademom: Zobrazuje pravý profil kráľa s obnaženou hlavou, na ktorej má uviazanú kráľovskú čelenku (diadem). Verzia s prilbou: Zobrazuje kráľa v honosnej baktrijskej helme s chocholom, ktorá je zdobená býčím rohom a uchom – ide o seleukovský ikonografický symbol prebratý od Eukratida I. Rubová strana (reverz): Nesie vyobrazenie boha Hélia riadiaceho kvadrigu a grécky nápis ΒΑΣΙΛΕΩΣ ÉΠΙΦΑΝΟΥΣ ΠΛΑΤΩΝΟΣ (Kráľa Platóna Epifana).

Galéria

Referencie

Pozri aj Grécko-baktrijské kráľovstvo Héliokles I.

Kategória:Grécko-baktrijskí králi