Kallinikos z Héliopolisu (, ; fl. 6.7. storočie) bol byzantský architekt, staviteľ, vynálezca a alchymista židovského pôvodu, ktorý pôsobil na dvore cisára Konštantína IV. Pripisuje sa mu vynález alebo zdokonalenie gréckeho ohňa, ktorý predstavuje jednu z najvýznamnejších technologických inovácií byzantského vojenstva.
Život náhľad|Miniatúra zobrazujúca použitie gréckeho ohňa byzantskou flotilou proti loďstvu Tomáša Slovana v Madridskom rukopise Skylitzovej kroniky, 12. storočie, fol. 34 v. b., dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid Bližšie údaje o jeho živote ani o dátumoch narodenia a úmrtia nie sú známe. Jeho život a činnosť sú doložené predovšetkým z byzantských kroník, najmä v diele Chronographia od Theofana Homologéta. Podľa byzantských kronikárov Kallinikos pochádzal z Héliopolisu (dnešný Baalbek v Libanone) a pravdepodobne bol židovského pôvodu. Pravdepodobne študoval v Alexandrii. Byzantský kronikár 11. storočia Geórgios Kedrénos vo svojom diele Compendium historiarum uvádza, že Kallinikos po arabskom dobytí Sýrie utiekol v 60. rokoch alebo na začiatku 70. rokov 7. storočia do Konštantínopola, kde vstúpil do služieb cisára Konštantína IV. V dobových prameňoch je označovaný ako mechanikos alebo architekt. Pravdepodobne sa podieľal na rôznych stavebných aktivitách, najmä na výstavbe prístavov, opevnení a lodí.
Kallinikovi sa pripisuje vynález gréckeho ohňa, ktorý predstavoval významnú technologickú inováciu byzantského vojenstva. Hoci jeho podiel na vzniku tejto zbrane nemožno na základe dochovaných prameňov jednoznačne potvrdiť, v historiografii je všeobecne považovaný za jej vynálezcu alebo významného zdokonaľovateľa. Grécky oheň predstavoval mimoriadne účinnú zápalnú zmes vystrekovanú prostredníctvom špeciálnych sifónov na nepriateľské lode. Jeho presné zloženie bolo známe iba cisárskemu dvoru a osobám povereným jeho výrobou. Grécky oheň pravdepodobne pozostával zo zmesi nafty, smoly, síry a ďalších dodnes presne neidentifikovaných zložiek. Podľa Theofana Homologéta bol prvýkrát nasadený v námornej bitke pri Kyziku okolo roku 673, neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pri obrane Konštantínopola počas prvého arabského obliehania v rokoch 674678. Niektoré neskoršie pramene, predovšetkým dielo Michala Sýrskeho, uvádzajú jeho použitie už okolo roku 671 proti arabskému loďstvu pri pobreží Lýkie. Zavedenie gréckeho ohňa posilnilo obranyschopnosť Byzantskej ríše a prispelo k zastaveniu arabskej expanzie vo východnom Stredomorí. Technológia jeho výroby sa stratila pravdepodobne po dobytí a vyplienení Konštantínopola križiakmi v roku 1204.
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Narodenia v 6. storočí Kategória:Úmrtia v 7. storočí Kategória:Byzantskí architekti Kategória:Byzantskí vedci